Cirkev vo svete: Francúzsko

Sloboda, rovnosť, bratstvo – také je národné motto krajiny, ktorú v dnešnej rubrike Cirkev vo svete navštívime. Scenéria plná vínnych rév, slnečnicových polí, svetoznámych syrov. Ale aj mená ako Ján Maria Vianney, Vincent de Paul, Charles de Foucauld. Takto by sa v skratke dalo charakterizovať Francúzsko.

Politická situácia v krajine

Najväčšia časť územia - teda metropolitné Francúzsko - leží v západnej Európe. Krajina hraničí na severovýchode s Belgickom a Luxemburskom, na východe s Nemeckom a Švajčiarskom, na juhovýchode s Talianskom a na juhu so Španielskom, Andorrou a Monakom. Pod Francúzsko však spadajú aj územia v Severnej a Južnej Amerike, Karibiku, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi zvyknú nazývať metropolitné Francúzsko aj ako l´Hexagone, teda šesťuhoľník, pre jeho geografický tvar.

Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa spája s rozdelením Franskej ríše v roku 843 na Východofranskú ríšu, Západofranskú ríšu a Lotrinsko. Práve zo západnej časti vzniklo Francúzsko. Základ jednotného centralistického štátu položil v roku 1461 panovník Ľudovít XI. Za vlády Ľudovíta XIV. bolo Francúzsko najľudnatejším štátom Európy a tretím na svete po Číne a Indii. Absolutistická monarchia však padla v dôsledku Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789. Odvtedy krajina prešla obdobiami, kedy bola republikou, cisárstvom, monarchiou. V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika a v ten istý rok 28. septembra bola schválená aj ústava. Dnes stojí na čele krajiny prezident Nicolas Sarkozy a predsedom vlády je Francois Fillon. Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie.

Krajina má približne 61 mil. obyvateľov, pričom 94 percent tvoria Francúzi, zvyšok dopĺňajú Alžírčania, Portugalci, Maročania a Taliani. V krajine však žije aj mnoho prisťahovalcov, predovšetkým moslimov zo severu Afriky.

Cirkev v krajine

Takmer 80 percent obyvateľov tvoria katolíci. V krajine pôsobí 184 biskupov a na jedného kňaza pripadá 2819 veriacich. Predsedom Konferencie biskupov Francúzska je André Vingt-Trois.

Vyše storočný proces sekularizácie, ktorý sa v krajine vyvíjal od revolúcie v roku 1789 až po začiatok 20. storočia zanechal svoje dôsledky: striktné oddelenie verejnej sféry od náboženstva. Žiaci a študenti nesmú na školách nosiť žiadne viditeľné náboženské symboly. Kresťanské deti nemôžu mať na krku kríže a za porušenie im hrozí vylúčenie. Spomínaná sekularizácia vyvrcholila 9. decembra 1905, keď francúzske Národné zhromaždenie prijalo zákon o odluke Cirkvi od štátu.

Toto oddelenie prvýkrát deklarovala revolučná vláda ešte v roku 1795, no Napoleon uzavrel so Svätou stolicou v roku 1801 konkordát. V roku 1872 bol v krajine prijatý zákon, ktorý zo všetkých úradných dokumentov odstránil zmienky o vierovyznaní. Napríklad sobášu v kostole musel predchádzať obrad na radnici. Kňazovi, ktorý toto nariadenie porušil, hrozilo väzenie. V roku 1884 sa prestali parlamentné schôdze otvárať modlitbami, ktoré prosili o Božiu pomoc pre prácu poslancov. Štát rušil teologické fakulty a v roku 1901 zakázal cirkevné rehole. Ostali iba tie, ktoré sa starali o chorých. V roku 1904 dokonca prerušilo Francúzsko s Vatikánom diplomatické styky.

Dnes je situácia v krajine o niečo lepšia. Zákon udelil Cirkvi autonómiu a štát viac do jej záležitosti nezasahuje. Paradoxom je, že odluka neplatí na celom území republiky – nevzťahuje sa na Alsasko-Lotrinsko. Štrasburská univerzita tak môže vďaka tejto výnimke vychovávať duchovných pre celé Francúzsko.

Osobnosti duchovného života Francúzska

Aj Francúzsko má svoje osobnosti duchovného života, ktoré svojou činnosťou a úprimným životom s Pánom prispeli k duchovného rastu Cirkvi. Patrí sem Ján Maria Vianney, Vincent de Paul či Charles de Foucauld. O Jánovi Maria Vianneyovi alebo aj farárovi z Arsu, ako je nazývaný, si povieme viac v našej zajtrajšej rubrike pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia. Známy je však aj francúzsky rímskokatolícky kňaz, rehoľník, svätý Vincent de Paul - zakladateľ Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, známej aj pod názvom vincentíni alebo lazaristi. Francúzsky mních a kňaz, blahoslavený Charles de Foucald, zase sformuloval myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa však naplnila až po jeho smrti. K jeho odkazu sa hlási rehola Malých bratov Ježišových, ktorú založil jeho žiak Louis Massignon.

Návšteva Svätého Otca vo Francúzsku

Francúzsko niekoľko krát navštívil aj Ján Pavol II. Prvý krát v roku 1980 a poslednú návštevu vykonal len pred necelými piatimi rokmi 14. augusta 2004, keď pred Massiabielskou jaskyňou v Lurdoch prosil Pannu Máriu o „vytúžený dar pokoja“.
Aj súčasný Svätý Otec navštívil túto krajinu a to minulý rok v dňoch 12. až 15. septembra v rámci jeho X. apoštolskej cesty. Dôvodom tejto návštevy bolo okrem osláv 150. výročia Mariánskych zjavení v Lurdoch aj pozvanie francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho počas jeho návštevy Vatikánu.
Svätý Otec sa počas návštevy už tradične stretol aj s mladými pred katedrálou Notre Dame v Paríži, ktorí sa tam zhromaždili na modlitbovej vigílii. Benedikt XVI. sa im vtedy prihovoril aj takto:

„Duch Svätý nás uvádza do hlbokého vzťahu s Bohom, ktorý je zdrojom všetkého opravdivého, ľudského dobra. Každý z vás túži milovať a byť milovaný! Je to Boh, na ktorého sa musíte obrátiť, ak sa chcete naučiť, ako milovať a nájsť silu milovať. Duch Svätý, ktorý je Láska, môže otvoriť vaše srdcia na prijatie daru pravej lásky. Každý z vás hľadá pravdu; a každý z vás chce žiť v pravde! Tou pravdou je Kristus! On je jedinou Cestou, jedinou Pravdou a ozajstným Životom. Nasledovať Krista znamená „vydať sa na more“, ako sa to niekoľkokrát píše v žalmoch. Cesta pravdy je jediná a mnohoraká zároveň, v závislosti od rozmanitosti chariziem, tak ako je jedna pravda, ktorá je zároveň nevyčerpateľným bohatstvom. Odovzdajte sa Duchu Svätému, aby ste našli Krista. Duch Svätý je našim neodmysliteľným vodcom v modlitbe, on oživuje našu nádej a je zdrojom skutočnej radosti.“ –mf-