Zamyslenie na 17. nedeľu v Cezročnom období: Je len jeden Kráľ

Priatelia, keď som tak spolu s kolegyňou Máriou tu z redakcie Vatikánskeho rozhlasu rozprával o význame liturgických textov nasledujúcej nedele, uvedomil som si, že je zaujímavé byť svedkom udalostí, ktoré sú spojené so stretnutím predstaviteľov, zastupujúcich najrozvinutejšie krajiny sveta na summite G8. Pred pár dňami sa tu v Taliansku, v Aquile blízko Ríma skončilo takéto stretnutie. Sprevádzalo ho takmer hermetické uzavretie vnútorných talianskych hraníc, nespočetné množstvo novinárov, ešte väčší počet osôb, ktoré sprevádzali jednotlivé hlavy štátov, ochrankári a ostreľovači na každom kroku, odstavená doprava v smere Rím – Aqiula a mnoho iného. Všetko toto bolo potrebné, aby sa zabezpečilo bezproblémové stretnutie niekoľkých osôb, ktoré diskutovali o najzávažnejších otázkach tejto doby. Nie len diskutovali, ale aj načrtli spoločné postupovanie pri riešení kríz v rozličných oblastiach života obyvateľstva tejto planéty. Všetko do detailov pripravené. Každý príhovor jednotlivého politika, naaranžovanie spoločnej fotografie a spoločné vyhlásenia pripravené s právnickou presnosťou. Dôvod takejto detailnej prípravy: vytvoriť si východiskovú pozíciu pri ďalších jednaniach na úrovni medzinárodného spoločenstva; presadiť požiadavky obchodných, politických alebo vojenských záujmových skupín, ktorými sú títo predstavitelia podporovaní a okrem toho udržať a ešte aj získať hlasy voličov v domovskej krajine.
Evanjelium nasledujúcej nedele nám ponúka iný obraz. Obraz Krista, ktorý sýti viac ako 5 tisícový zástup mužov a žien, ktorí sú fascinovaný jeho slovom a skutkami, piatimi chlebami a dvoma rybami. To čo si jeho najbližší apoštoli mysleli, že je nemožné, on robí skutočnosťou. Evanjelista Ján však dodáva. „Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám“.
Kristus nepotrebuje slávu, nepotrebuje byť na titulných stránkach časopisov, nepotrebuje byť vyhlásený za „Osobnosť roka“ a ani nepotrebuje naše hlasy vo voľbách. Jediné čo potrebuje je rozhovor s nami, naša modlitba. Iba v tomto dialógu budeme schopní poznať a pochopiť, že to čo konal nerobil sám pre seba a svoje potreby, ale že to robil kvôli nám. Takéto poznanie prehĺbi našu vieru a dôveru v jeho moc a lásku. On nechcel, aby ho ľudia považovali za jedného z panovníkov, ktorému sa teraz musia klaňať. On chcel, aby sme ho prijali v srdciach, aby naše duše zaplnil pokoj a radosť z Božej prítomnosti, aby sme si uvedomovali, že na svete je len jeden Kráľ, ktorý nepôsobí násilnou mocou, ale ktorý nám dal slobodnú vôľu, aby sme sa práve my slobodne rozhodli, či ho prijmeme alebo odmietneme.
Priatelia, stretnutia najmocnejších ľudí tohto sveta pri vzájomnom dialógu a ich rozhodnutia majú veľmi dôležitý význam a vplyv na život ľudstva tejto planéty. Ale ešte väčší význam majú naše osobné stretnutia s Kristom v modlitbe. Z nich totiž pramenia slobodné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú náš osobný každodenný život, život našich najbližších ale aj život spoločenstva, v ktorom žijeme. Na toto stretnutie nepotrebujeme tímy odborníkov ani ochrankárov. Dokonca nepotrebujeme ani precízne pripravené prejavy. K tomuto dialógu stačí tiché miesto a otvorené srdce pripravené na stretnutie s priateľom.

Jozef Šofranko SJ