Očami viery, vedy a kultúry: Pokyny pre využitie psychologických kompetencií pri prijímaní a formácii uchádzačov o kňazstvo – 3. časť

Dnes budeme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry pokračovať v sérii vysielaní na tému: Psychológia a kňazská formácia. Konkrétne to bude ďalšia časť dokumentu Magistéria Cirkvi, ktorý vydala Kongregácia pre Katolícku výchovu s názvom: Pokyny pre využitie psychologických kompetencií pri prijímaní a formácii uchádzačov o kňazstvo. Najskôr si priblížime záver kapitoly s názvom: Príspevok psychológie k správnemu rozhodovaniu a formácii a potom ďalšiu kapitolu s názvom: Požiadavka špeciálneho vyšetrenia a ohľad na intimitu kandidáta.
 Príspevok psychológie k správnemu rozhodovaniu a formácii 

Následná formácia

 Počas formačného obdobia môže byť pomoc odborníkov psychologických vied, okrem zvládnutia ťažkostí vyvolaných prípadnou krízou, užitočné aj pre podporu ašpiranta na ceste smerom k lepšiemu zvnútorneniu a dosiahnutiu morálnych čností; umožní tiež ašpirantovi hlbšiu znalosť vlastnej osobnosti a môže mu pomôcť prekonať alebo zmierniť prípadný odpor k formačným nárokom.

Väčšie ovládanie nie len vlastných slabostí ale aj vlastných ľudských a duchovných síl umožňuje vedome a slobodne darovať sa Bohu v zodpovednosti voči sebe i voči Cirkvi.

Jednako sa nepodceňuje fakt, že kresťanská zrelosť a dosiahnutie kňazského povolania aj vďaka pomoci psychologických schopností, podložených a integrovaných antropológiou kresťanského povolania a teda z milosti, nebude nikdy bez problémov a napätí, a preto je potrebná vnútorná disciplína, duch obetavosti, prijatie námahy a kríža a spoľahnutie sa na nenahraditeľnú pomoc milosti.

Formačný postup by sa mal prerušiť v prípade, keď kandidát napriek svojmu úsiliu, napriek podpore psychológa alebo psychoterapeuta pokračuje v procese osobného rastu prejavmi neschopnosti reálne čeliť vlastnej nezrelosti (ktorá sa prejavuje napríklad ako silná citová závislosť, nadmerný nedostatok slobody vo vzťahoch, prehnaná charakterová rigídnosť, nedostatok lojality, neistá sexuálna identita, zakorenené homosexuálne homosexuálne sklony atď.)

To isté by malo platiť aj v prípade, keď sa prejavuje problém žitia v celibátnej čistote, ktorú kandidát prežíva ako povinnosť tak zaťažujúcu, že ohrozuje jeho citovú a vzťahovú rovnováhu.

Požiadavka špeciálneho vyšetrenia a ohľad na intimitu kandidáta 

Je na Cirkvi, aby si zvolila osoby, ktoré považuje za vhodné pre pastoračnú službu a Cirkev má aj právo a povinnosť verifikovať požadované schopnosti u tých, ktorých pripúšťa k posvätnej službe.

Kan. 1051, 1° Kódexu kanonického práva stanovuje, že so zreteľom na vysviacku, je pre klasifikáciu požadovaných vlastností potrebné okrem iného aj vyšetrenie fyzického a duševného zdravia kandidáta.

Kan. 1052 uvádza, že na to, aby biskup povolil ďalší postup k vysviacke, musí mať morálnu istotu o vhodnosti uchádzača „doloženú pozitívnymi argumentmi“ a že v prípade odôvodnenej pochybnosti nesmie kandidát pristúpiť k vysviacke.

Z toho vyplýva, že Cirkev má právo overiť, a to aj použitím lekárskej vedy a psychológie, vhodnosť budúcich kňazov. V skutočnosti je to vlastne príslušný biskup alebo predstavený, ktorý nielen podrobuje kandidátov skúške vhodnosti kandidáta, ale aj vyjadruje konečný úsudok o jeho vhodnosti. Kandidát na kňazstvo si nemôže stanoviť vlastné podmienky, ale musí prijať v pokore a vďačnosti pravidlá a podmienky, ktoré si zo svojej zodpovednosti kladie sama Cirkev. Preto v prípadoch pochybnosti o vhodnosti je niekedy prijatie do seminára alebo formačného domu možné až po psychologickom hodnotení osobnosti.

Právo a povinnosť formačného zariadenia na získanie vedomostí potrebných pre rozvážne a isté posúdenie vhodnosti kandidáta nemôže poškodiť právo na dobrú povesť, ktorej sa osoba teší, ani právo na obhájenie si vlastnej intimity ako predpisuje kan. 220 Kódexu kanonického práva. To znamená, že v psychologickom poradenstve sa môže pokračovať až po predchádzajúcom výslovnom, vedomom a dobrovoľnom súhlase kandidáta.

Formátori tak zabezpečia atmosféru dôvery, aby sa ašpirant mohol otvoriť a zúčastňovať sa na diele rozhodovania a sprevádzania ponúknutím „svojej presvedčivej a priateľskej spolupráce“. Od neho sa vyžaduje úprimná a dôverná otvorenosť voči tým, ktorým je formácia zverená. Vlastným. Kandidátovi môže byť poskytnutá pomoc na jeho duchovnej ceste iba tým, že sa dá formátormi úprimne spoznať, aby tak našiel tú pomoc, ktorú hľadá tým, že vstupuje do seminára.

Pri prekonávaní eventuálnych nedorozumení je medzi kandidátmi a formátormi dôležitá a často rozhodujúca atmosféra, ktorá formáciu sprevádza – poznamenaná otvorenosťou a transparentnosťou - ako aj motivácia a spôsob, ktorým formátori predstavia kandidátovi návrh psychologického poradenstva.

Treba sa vyhnúť dojmu, že tento návrh znamená predohru nevyhnutného prepustenia zo seminára alebo formačného domu.

Kandidát sa môže obrátiť na formátormi zvoleného odborníka alebo na takého, ktorého si kandidát vybral sám a je pre formátorov prijateľný.

Podľa možnosti by sa mala kandidátom zaručiť slobodná voľba medzi viacerými odborníkmi, ktorí spĺňajú stanovené požiadavky.

Ak uchádzač odmieta súhlasiť s psychologickým poradenstvom, ktoré navrhujú formátori, tí v žiadnom prípade neznásilňujú jeho vôľu, ale postupujú opatrne v diele rozhodovania na základe vedomostí, ktoré majú k dispozícii s prihliadnutím na kánon 1052 1. – ls –