Zamyslenie na 16. nedeľu v Cezročnom období: Duchovná služba a odpočinok
Nemám čas! Ponáhľam
sa! – Prečo sa ponáhľaš? Aby som získal čas! Načo ti bude? Aby som stihol viac urobiť.
Práca, práca, práca. Milý brat, sestra, biblické texty nadchádzajúcej nedele hovoria
o úlohe dobrého pastiera. Budeme počuť ako Ježiš posiela apoštolov, aby si oddýchli:
„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte. Lebo stále prichádzalo
a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.“ Nedeľné evanjelium nám ukazuje
dobrého pastiera, ktorý, obrazne povedané, dáva pozor, aby sa ovečky nenažrali otrávených
bobúľ, ktoré majú nebezpečné účinky. Tieto bobule dokážu premeniť pôvodne normálneho
človeka na workoholickú trosku a pôvodne veriaceho človeka na náboženského robota.
Ježiš v evanjeliu hovorí apoštolom: odpočiňte si trochu! Ten, kto nám evanjelium
rozpráva, je sv. Marek. Markovo evanjelium sa líši od Jána, ktorý cituje Ježišove
slová: „Ja som dobrý pastier“. Marek je iný. Marek jednoducho zaznamenáva udalosť,
pri ktorej sa Ježiš prejavil ako dobrý pastier. Kto udalosť pozorne sleduje, pochopí.
Príhoda (Mk 6, 30-34)sa udiala v období Ježišovho verejného účinkovania. Apoštoli
sa vracajú z prvej misie, na ktorú ich Ježiš vyslal po dvojiciach. Nebrali si na cestu
nič okrem obyčajných sandálov, a napriek slabému zabezpečeniu sa vracajú s úspechom.
Unavení, ale naplnení radosťou. Prichádzajú naspäť k Ježišovi a rozprávajú mu o všetkom,
čo robili a učili. Ježiš ich pozorne počúva. Všíma si, akí sú vyčerpaní. A ten, ktorý
ich predtým poveril misiou pastierov, ich tentoraz posiela odpočinúť si na osamelom
mieste. Okrem apoštolov v evanjeliu vystupujú aj iní ľudia. Sú to tí, ktorí sú
ako ovečky bez pastiera. Tí ľudia boli bezpochyby neodbytní, a mali viac dôvtipu ako
má obyčajná ovca. Títo ľudia chytro prekukli naplánovaný odpočinkový program apoštolov.
Ako na to reaguje Ježiš? Necháva apoštolov odpočívať a sám sa naplno venuje ľuďom.
Ale venuje sa im naozaj naplno, nie iba naoko, aby ich odlákal od odpočívajúcich apoštolov.
Ako napísal sv. Marek, Ježiš sa pustil vyučovať tých ľudí mnohým veciam. Čo nám z tejto
udalosti vyplýva je to, že cieľ, o ktorý Bohu ide, sú samotné ovce, sme to my. Nie
nejaké náboženské rubriky, ale dobro človeka. Boh sa postará a zariadi, aby ovce naozaj
dostali to, čo potrebujú. Táto udalosť nám zároveň objasňuje, že apoštol má právo
a povinnosť si odpočinúť. Ale to neznamená hocijaký odpočinok. Hoci to už presahuje
v nedeľu čítaný úryvok, všimnime si, že vzápätí ako Ježiš ukončil vyučovanie, nenecháva
apoštolov ďalej oddychovať. Volá ich a káže im usadiť ľudí na tráve, teda ako ovečky
na pastvine, a dokonca im káže aby im pripravili jedlo. Apoštoli sa zdráhajú, lebo
ešte nechápu, čo znamená byť dobrým pastierom. Zatiaľ im ešte chýba jedna vec: nemajú
istotu, že ten kto v skutočnosti pracuje, je vždy Boh. My, ľudia, sme vždy len spolupracovníkmi.
A preto je to vždy smiešne, keď sa človek snaží byť náboženským či iným workoholikom.
Workoholik je ten, kto sa bojí, že keď on prestane robiť, aj Boh začne zaháľať. Dobre
poznáme čo nasledovalo po tom, ako Ježiš prikázal priniesť chlieb a ryby. Keď je apoštol
unavený, Boh neprestáva konať. Milý brat, milá sestra, toto môže byť pre nás inšpiráciou
do nasledujúceho týždňa a aj do obdobia dovoleniek: Boh je neunaviteľný. A my, ľudia,
sme jednoducho ľudia. Unavíme sa a potrebujeme si odpočinúť. Keď s ním zostaneme spojení,
on aj z nášho odpočívania dokáže urobiť zázračné veci. Ak by niekto tvrdil, že
čas dovolenky je pre rodinu menej významný ako čas plného pracovného nasadenia, asi
by sme si o ňom pomysleli: ty si tuším pojedol z tých workoholických bobúľ. Veď kto
nevie odpočívať, ten nechce nechať Boha pracovať. Milý brat, milá sestra, nechajme
v nás Dobrého pastiera pracovať aj pri našej práci, aj pri našom odpočinku. Nielen
práca, ale aj správny odpočinok totiž znamená naplno žiť pre druhých.
Druhá
vec, ktorú si možno vziať z Markovho evanjelia je to, že úspešné poslanie, ktoré si
učeníci na vlastnej koži vyskúšali, sa stalo súčasťou ich vnútorného rastu. Toto poslanie
sa neskončilo samotnými činmi, ktoré vykonali na apoštolských cestách, ale završuje
sa tým, že to všetko odovzdávajú Ježišovi. Odpočinok má takto podobu modlitby. Telo
sa modlí odpočinkom. Toto je príkladom aj pre nás. Marek vo svojom evanjeliu ukazuje
Ježišovu pedagogiku, akou postupne vedie apoštolov. Na skúsenosti únavy a potreby
odpočinku ich vedie k pochopeniu, že u pastiera nerozhoduje iba jeho zdatnosť, ale
v prvom rade jeho naplnenie Božím Duchom. Ten dáva milosť účinnosti apoštolátu. Ľudské
sily sú dôležité, a ich bezdôvodné prepínanie by mohlo spochybniť samotnú motiváciu
apoštola.