Zamyslenie na 15. nedeľu v Cezročnom období

Milí poslucháči,

predpokladám, že asi všetci sme sa učili bicyklovať, alebo riadiť auto. Skúste si spomenúť, keď ste sa prvýkrát snažili udržať rovnováhu, alebo udržať auto v strede cesty. Myslím, že vás napĺňal pocit vzrušenia i strachu navzájom. V Božom slove na nedeľu budeme tiež počuť ako Ježiš pošle prvýkrát apoštolov ohlasovať Božie slovo o kráľovstve a potrebe pokánia úplne samých. Doteraz všetko i keď zblízka, ale iba sledovali. A dnes Ježiš chce, aby išli a aby išli bez neho. Vyzbrojuje ich mocou vyháňať zlých duchov, ale prikazuje im, aby si nič so sebou nebrali. Ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze. Mohli by sme povedať, že ich neviem ako nepripravil, ale asi práve preto, to nič, čo mali, im malo umožniť spoznať veľkosť Božej prozreteľnosti a starostlivosti. Veď keby im Ježiš dal chlieb aj peniaze nikdy by nemohli spoznať, že sila Božieho slova, ktoré ohlasujú má moc postarať sa i o tieto ich potreby. A vždycky to tak bolo. Tam kde sa žije a ohlasuje Božie slovo sú vždy prostriedky na Božie diela. Ukazujú nám to mnohí svätí napr. svätý Vincent de Paul zakladateľ lazaristov, ktorý i keď chudobný, založil mnohé charitatívne diela a vždy sa našli i potrebné peniaze na ne. Ukazuje nám to, ale i svätý arský farár Ján Mária Vianney, ktorý žijúc osobne veľmi skromne založil inštitút pre siroty. A vždycky je to tak, pozrime sa len na sestry matky Terezy. Žijú vo veľkej osobnej skromnosti, ale Boh im dáva prostriedky na veľké Božie diela. Od čoho drahí bratia a sestry záleží, či i naša misia, tak ako misia apoštolov bude úspešná? V prvom rade chcem zdôrazniť, že každý jeden kresťan má misiu ohlasovať Krista. Myslím si, že prvý a rozhodujúci bod v úspešnosti misie je, či som schopný počuť Krista vo svojom srdci. Aj my, tak ako apoštoli musíme vedieť, že Ježiš nás k niečomu zavolal. Prvá veta z nedeľného evanjelia hovorí: „Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch.“ (Mk 6,7) Apoštoli vedeli, že sú zavolaní i poslaní Ježišom Kristom. Na to, aby to tak bolo, museli byť na Ježiša pozorní. Pozorní, aby vedeli, že ich zavolal a že ich poslal. A to sa mi zdá, že sa dá naučiť len v modlitbe. Tá je prostriedkom cez ktorý sa dá počuť Ježišov hlas i jeho poverenie poslaním. Zdá sa mi, že i my kňazi podceňujeme tento aspekt – bytia s Ježišom, alebo prebývania s Ježišom, ktorý Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojom liste na otvorenie Kňazského roku veľmi zdôrazňuje, keď nám dáva za príklad práve už spomínaného svätého Jána Mária Vianneyho o ktorom hovorí, že akoby prebýval vo farskom kostole do ktorého vchádzal pred svitaním a vychádzal z neho po večernom Anjel Pána. Práve tam pred Eucharistiou sa rodí a dozrieva naša misia. Tam sme Ježišom pozvaní chápať a rozlišovať čo máme robiť. A po našom príklade i všetci ostatní veriaci, každý podľa miery akou ho Boh obdaroval. Možno práve tam pred Eucharistiou pochopíme koľko energie zbytočne dávame osobám, veciam, koníčkom, stavbám a Ježiš si to vôbec nepraje. A že si praje úplne niečo iné, alebo keď nie iné, úplne iným štýlom. Vyprosujem drahí bratia sebe i vám radosť a ochotu stretať sa čím častejšie s tým od ktorého závisí celé naše poslanie.

Roman Titze