Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Sekularizácia v Cirkvi

Vážení poslucháči! Jednou z úloh, ktorú stanovil Svätý otec, Benedikt XVI. na začiatku Roku kňazov, je obnova kňazskej identity, ktorá je založená na vernosti vlastnému povolaniu. Hoci kňazské povolanie stále požíva úctu a v porovnaní s masívnym rozpadom manželstiev aj väčšiu stabilitu, je otázne, či ho kňazi prežívajú skutočne uprostred Cirkvi a majú z neho radosť. Udalosti po Druhom vatikánskom koncile naznačujú, že duchovná obnova kňazov je potrebná.

Sekularizácia v pôvodnom slova zmysle znamenala vytvoriť také prostredie, aby sa mohli prejaviť zákonitosti, ktoré do stvorenstva vložil Boh. Šlo teda o proces, ktorý toto rešpektoval a neznamenal odtrhnutie sa od Boha. Po Francúzskej revolúcii v 18. storočí však rastie v Európe snaha vytlačiť náboženstvo z verejného života do súkromnej sféry. Náboženské argumenty pritom patri do verejnej diskusie. Takýto postoj voči náboženstvu prechovávali osvietenci, neskôr sa ním inšpirovali stúpenci komunistického hnutia najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Takto sa zo sekularizácie stal rýchlo sekularizmus, ktorý nielenže vytláčal náboženstvo z verejného života, ale v krajnom prípade aj popieral akékoľvek duchovné potreby jednotlivca. Táto línia je na starom kontinente stále silná. Často sme svedkami neúcty voči kresťanom či vytláčania kresťanského pohľadu na mravnosť na okraj spoločnosti. V každom prípade, sekularizácia je kľúčovým termínom pre pochopenie života našej spoločnosti.

Problém vzťahu Cirkvi a štátu v súvislosti s úlohou obnoviť kňazskú identitu je však trocha širší a súvisí s vnútorným zápasom, ktorý sa po Koncile v samotnej Cirkvi vedie. Nie je to boj znepriatelených skupín, skôr hľadanie kľúča pre pochopenie vzťahu Cirkvi so svetom, pri zachovaní identity oboch. Ak hovoríme o obnove kňazskej identity, nemôžeme obísť formáciu budúcich klerikov. Práve na túto tému predniesol 3. júna pred rektormi pápežských kolégií zásadný prejav sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu, Jean – Louis Brugués.

Podľa sekretára sekularizácia v Európe spôsobila pád kresťanskej kultúry. Naša mládež nepozná katolícku doktrínu, dejiny Cirkvi a jej mravnosť. Rovnaká skúsenosť a vedomosti však čoraz častejšie chýbajú aj budúcim seminaristom. Brugués navrhuje začať pobyt v seminári formačným rokom, ktorému bude dominovať systematická katechéza a vzdelávanie v oblasti katolíckej kultúry. A pýta sa: Načo sú encyklopedické vedomosti z rôznych odborov, ak chýba základná kresťanská formácia? Je rozumné rozširovať formáciu v oblasti humanitných vied či mediálnej výchovy, ak dotyčný neprešiel systematickou katechizáciou? Odporúča vybrať si viac hĺbku ako šírku, syntézu ako rozptyľovanie sa detailmi. Komu totiž chýba vedomosti a skúsenosť s kresťanskou kultúrou, ťažko dokáže spraviť rozhodujúci krok smerom k teológii. Úvaha sekretára Kongregácie pre katolícku výchovu nepatrí len krajinám západnej Európy, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Rozpad tradičnej rodiny, ktorého sme aj na Slovensku v posledných rokoch svedkami, okrem iného spôsobuje vážnu trhlinu pri odovzdávaní katolíckej viery. Deti z rozbitých rodín, či takých, kde sa žije praktický ateizmus, nie sú už ani v religióznych oblastiach žiadnou výnimkou.

Osobitnú pozornosť v prejave Bruguésa si zasluhuje porovnanie dvoch generácií. Na jednej strane vidí silnú generáciu pokoncilových teológov, pre ktorých sa otvorenosť voči svetu, po ktorej toľko volal Druhý vatikánsky koncil, stala obrátením sa ku sekularizácii, a teda procesom prispôsobovania sa svetu. V dôsledku týchto procesov príslušnosť k Cirkvi vystriedalo osobné presvedčenie. Keďže chýba odovzdávanie viery v katolíckej tradícii, ono stojí na počiatku mnohých dnešných kňazských povolaní. Naši veriaci sa usilujú dosiahnuť mier a spravodlivosť, zúčastňujú sa humanitárnych aktivít, ale veria vo večný život? Angažujeme sa v etických otázkach, ale hovoríme ešte o hriechu a milosti?

Dnes sme podľa sekretára kongregácie svedkami paradoxnej situácie. Pre staršiu generáciu kňazov, ktorá vyrástla v tradičnej kresťanskej rodine aj proces sekularizácie zahŕňa hodnoty, kde sa dá spolupracovať. Mladší kňazi, ktorí neraz na stabilné kresťanské prostredie a katechizáciu šťastie nemali, a teda vyrástli od mala v sekularizovanej spoločnosti, oveľa intenzívnejšie vnímajú potrebu zachovania katolíckej identity skrze hodnoty, ktoré nás od života spoločnosti vždy budú odlišovať. Po Koncile dominoval prvý prúd, v osemdesiatich rokoch najmä pod vplyvom pápeža Jána Pavla II. došlo k obratu. Dnes stále viac rastie počet tých kňazov a laikov, ktorí žiadajú jasné pridržiavanie sa hodnôt, ktoré sú základom našej identity.

Vážení poslucháči! Začínajúci sa Rok kňazov je výbornou príležitosťou na obnovenie kňazskej identity. Zároveň to môže byť rokom kladenia otázok, v čom sa v duchu Kristových slov máme odlišovať od tohto sveta. Výchova budúcich kňazov nie je ľahká. Francúzsky biskup však jasne naznačil, že cesta prispôsobovania sa nikam nevedie. Východiskom sa musí stať systematická katechizácia a výchova k hodnotám, ktorá posilnia našu identitu.