Homília Svätého Otca počas Slávnosti vešpier v Kaplnke sv. Pavla Apoštolského paláca

Vatikán (5. júla, RV) – Pri príležitosti otvorenia zreštaurovanej Kaplnky sv. Pavla v Apoštolskom paláci slávil včera večer Svätý Otec Slávnosť vešpier a prítomným sa prihovoril v homílii. V úvode spomenul Rok sv. Pavla, ktorý sa skončil, ak aj nedávnu Slávnosť sv. Petra a Pavla a tiež svoje želanie znovu otvoriť k úcte túto Kaplnku. Ako povedal „v pápežských bazilikách sv. Pavla a sv. Petra sme boli v uplynulých dňoch svedkami osláv na počesť týchto dvoch apoštolov a teraz je to táto kaplnka Apoštolského paláca, ktorá vznikla zásluhou pápeža Pavla III. ako miesto modlitby a úcty pre pápežov a pápežskú rodinu.“

Potom sa Benedikt XVI. zameral podrobnejšie na dve fresky od Michelangela Buonarrotiho, ktoré zdobia túto kaplnku a boli poslednými dielami Michelangela, ktoré vykonal počas svojho života. Vyobrazené sú na nich obrátenie sv. Pavla a ukrižovanie sv. Petra. Potom pokračoval:

„Od Pavlovej tváre teraz prejdeme k tvári Petra, ktorý je vyobrazený vo chvíli, keď je jeho kríž prevrátený a on sa obracia ku tomu, kto sa na neho díva. Táto tvár nás prekvapuje. Zobrazený vek je správny, skôr je to výraz, nad ktorým sa pozastavujeme a ktorý v nás vzbudzuje otázky. Prečo takýto výraz? Nie je to totiž výraz bolesti a postava Petra vyniká prekvapujúcou fyzickou silou. Tvár, osobitne čelo a oči – ako sa zdá - vyjadrujú duševný stav človeka pred zlom a smrťou: akoby tu bol strach, výraz takmer hľadajúci niečo alebo niekoho v poslednej hodine. A aj v tvárach okolostojacich sa odrážajú v očiach otázky: nepokojné pohľady, niektoré dokonca vystrašené, či zmätené. Čo toto znamená? Toto je to, čo Ježiš predpovedal tomuto apoštolovi: „Keď zostarneš, iný ťa opáše a povedie kam nechceš“, a Pán dodal: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 18-19). Takto sa uskutočňuje vrcholná hodina: apoštol zakusuje celú trpkosť kríža, dôsledky hriechu, ktorý vzďaľuje od Boha, celú absurdnosť násilia a klamstva. Ak do tejto kaplnky niekto príde meditovať, nemôže nepomyslieť na radikálnosť otázky položenej na kríži: Kríž Krista, hlavy Cirkvi a kríž Petra, jeho zástupcu na zemi.“

Svätý Otec potom hovoril o týchto dvoch tvárach – Petra a Pavla, ktoré nás na seba upozorňujú. Mohli by sme uvažovať – ako dodal – o tom, že tvár Petra je obrátená k tvári Pavla, ktorý nevidí, ale nesie v sebe svetlo Kristovho vzkriesenia. Je to akoby Peter počas hodiny jeho najväčšej skúšky, hľadal to svetlo, ktoré darovalo Pavlovi skutočnú vieru – dodal Svätý Otec a pokračoval:

„V tomto zmysle môžu byť tieto dve ikony dvoma skutkami tej istej jednej drámy: drámy veľkonočného tajomstva: kríž a vzkriesenie, smrť a život, hriech a milosť. Aj keď chronologicky za sebou jednotlivé zobrazené udalosti nenasledujú správne, vystupuje tu na povrch plán spásy, ten plán, ktorý v sebe uskutočnil samotný Kristus tým, že ho doviedol až do dovŕšenia. Pre toho, kto sa príde modliť do tejto kaplnky, predovšetkým pre pápeža, sa Peter a Pavol stávajú učiteľmi viery, svojim svedectvom pozývajú k hlbšiemu rozjímaniu v tichosti nad tajomstvom kríža, ktorý sprevádza Cirkev až po koniec vekov a k prijatiu svetla viery, vďaka ktorej môže apoštolské spoločenstvo šíriť až po končiny zeme svoje misionárske a evanjeliové poslanie, ktoré jej zveril Vzkriesený Kristu. Tu nástupca Petra a jeho spolupracovníci uvažujú v tichosti a uctievajú si živého Krista, prítomného najmä v Najsvätejšej sviatosti oltárnej – v Eucharistii.“

Svätý Otec potom dodal, že práve Eucharistia je sviatosť, v ktorej je koncentrované celé dielo vykúpenia, ako aj to, že v Ježišovi v Eucharistii môžeme pozorovať premenu smrti na život, a násilia na lásku. –sg-