Vatikán (28. júna, RV) – Benedikt XVI. zameral svoj nedeľný poludňajší príhovor
na práve sa končiaci Rok sv. Pavla a nedávno začatý Rok kňazstva. Veriacim prítomným
na Námestí sv. Petra sa z okna svojej pracovne prihovoril týmito slovami:
„Drahí
bratia a sestry! Prvými vešperami slávnosti sv. Petra a Pavla, ktorým budem dnes večer
predsedať v Bazilike sv. Pavla za hradbami sa uzatvára Rok sv. Pavla, vyhlásený k
druhému tisícročiu od narodenia Apoštola národov. Bol to ozajstný čas
milosti, v ktorom bola prostredníctvom pútí, katechéz, početných publikácií a rozličných
iniciatív opätovne daná do pozornosti celej Cirkvi postava sv. Pavla a jeho neutíchajúci
odkaz oživil v kresťanských spoločenstvách na každom mieste nadšenie
pre Krista a pre evanjelium. Preto ďakujeme Bohu za tento Svätopavlovský rok
a za všetky duchovné dary, ktoré nám priniesol.
Riadením
božej prozreteľnosti sa práve pred niekoľkými dňami, 19. júna, na Slávnosť
Najsv. Ježišovho Srdca začal iný osobitný rok, Rok kňazstva,
a to pri príležitosti 150. výročia smrti - „dies natalis“ – svätého farára
z Arsu, Jána Máriu Vianneyho. Je to ďalší duchovný a pastoračný impulz, ktorý,
ako som si istý, prinesie nemalé dobrodenia kresťanskému ľudu a osobitne
kňazom. Aký je cieľ Roku kňazov? Ako som napísal v liste, ktorý
som pri tejto príležitosti zaslal kňazom, Kňazský rok má svojím príspevkom
podporiť úsilie všetkých kňazov o vnútornú obnovu za cieľom
silnejšieho a presvedčivejšieho evanjeliového svedectva v dnešnom svete.
Apoštol Pavol tu predstavuje žiarivý vzor hodný
nasledovania. Nie tak v konkrétnych životných okolnostiach, veď jeho život
bol ozaj nezvyčajný, ale v láske ku Kristovi, v oduševnení pre ohlasovanie
evanjelia, v oddanej službe spoločenstvám, v uskutočňovaní účinných syntéz
pastorálnej teológie. Svätý Pavol je podobne ako aj sv. Arský farár príkladom
kňaza bezvýhradne stotožneného so svojou službou, ktorý si uvedomuje,
že prináša neoceniteľný poklad, posolstvo spásy, ale nosí ho v „hlinenej nádobe”
(porov. 2 Kor 4,7). Je preto silný a zároveň pokorný, vnútorne presvedčený,
že všetko je zásluhou Boha, všetko je jeho milosť. „Kristova láska
nás drží“, píše Apoštol a to môže byť vhodným mottom každého
kňaza, ktorého Duch „spútava“ (porov. Sk 20, 22), aby ho urobil verným
správcom božích tajomstiev (porov. 1 Kor 4,1-2).Kňaz musí celkom patriť
Kristovi a celkom patriť Cirkvi, ktorej je povolaný zasvätiť sa s nerozdelenou
láskou, tak ako manžel, ktorý je verný svojej manželke.
Milí
priatelia, vzývajme teraz spolu s orodovaním sv. apoštolov Petra a Pavla aj príhovor
Panny Márie, aby od Pána dosiahla bohaté požehnanie pre kňazov počas tohto práve začatého
Kňazského roku. Nebeská Matka, ktorú sv. Ján Vianney tak miloval a k láske
k nej privádzal svojich farníkov, nech pomáha každému kňazovi roznecovať Boží
dar, ktorý v sebe nosí zásluhou posvätnej vysviacky, tak aby rástol vo svätosti
a bol pripravený dosvedčovať, ak je to nevyhnutné tak až po mučeníctvo, krásu
svojho totálneho a definitívneho zasvätenia sa Kristovi a Cirkvi.“
Po
spoločnej mariánskej modlitbe a nasledovných pozdravoch vo viacerých jazykoch Svätý
Otec udelil apoštolské požehnanie. –jb-