Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (19. júna, RV) – V sobotu sa Svätý Otec počas súkromnej audiencie prihovoril členom nadácie „Centesimus Annus – Pro Pontifice“, ktorá pôsobí v oblasti šírenia ľudských, etických, sociálnych a kresťanských hodnôt. V úvode prítomných pozdravil a poďakoval im za ich službu Cirkvi, ktorú vykonávajú s „nepopierateľnou veľkorysosťou“. Ďalej Svätý Otec pokračoval: „V skutočnosti sa ukázalo, že finančná a hospodárska kríza, ktorá postihla či už priemyselné, ale aj rozvojové krajiny, ktoré sú ešte len na ceste rozvoja, je jasným dôkazom toho, ako sa prehodnocujú určité ekonomicko-finančné paradigmy, ktoré boli dominantné v posledných rokoch. Urobili ste dobre, keď ste včera pristúpili k riešeniu tohto problému prostredníctvom medzinárodného stretnutia, ktorého predmetom výskumu je to, čím sú hodnoty a pravidlá, ktorých by sa svetová ekonomika mala pridŕžať pri vytváraní nového modelu rozvoja rešpektujúc požiadavky solidarity a ešte viac ľudskej dôstojnosti.“

Benedikt XVI. potom uviedol, že ho teší, ako sa nadácia zaoberá predovšetkým súčasnými vzájomnými vzťahmi medzi inštitúciami, podnikmi a trhmi v zhode s encyklikou Centesimus Annus jeho predchodcu Jána Pavla II. a z jeho úvahy, kde trhovú ekonomiku chápe ako „ekonomický systém, ktorý uznáva základnú a pozitívnu rolu podnikania, trhu, súkromného vlastníctva a z toho vyplývajúcej zodpovednosti za výrobné prostriedky, slobody tvorivej činnosti človeka v ekonomickej oblasti“ (n. 42), a kde uznáva „pozitívny význam trhu a podnikania, ale súčasne poukazuje, že jedno i druhé sa musí bezpodmienečne orientovať na spoločné dobro“ (porov. č 43). Ale v súvislosti s tou víziou musíme vziať do úvahy, že sloboda v hospodárskej oblasti, musí byť stanovená „takým pevným právnym poriadkom, ktorý slúži úplnej ľudskej slobode a ktorý hospodársku slobodu pokladá za zvláštnu dimenziu slobody s jej etickým a náboženským jadrom“ (n. 42). V závere príhovoru Svätý Otec vyjadril želanie, aby výsledky práce nadácie inšpirovanej večnými princípmi Evanjelia, „vytvorili víziu moderného hospodárstva, ktoré by rešpektovalo potreby a práva slabších“. Benedikt XVI. potom pripomenul tému jeho pripravovanej encykliky, ktorá sa bude zameriavať na ekonomiku a zamestnanosť.

Situácia v diecéze Linz ako aj celková situácia v Cirkvi v Rakúsku – to boli hlavné témy stretnutia Svätého Otca s rakúskymi biskupmi, ktorí boli na dvojdňovej návšteve Vatikánu vedení predsedom Konferencie biskupov Rakúska, arcibiskupom Viedne kardinálom Christophom Schönbornom.
Svätý Otec biskupov vyzval na prehĺbenie viery a dôvery II. vatikánskemu koncilu ako aj pokonciklovému učeniu Cirkvi, rovnako aj k obnove katechézy vo svetle katechizmu Katolíckej cirkvi. Hovorilo sa tiež o doktrinálnych, pastoračných otázkach ako aj o situácii kléru, laikátu, seminárov a Teologickej fakulty v Linzi a v ďalších diecézach v Rakúsku.
Biskupi sa v závere poďakovali Svätému Otcovi za toto stretnutie, ktoré je znakom jeho blízkosti k Cirkvi v Rakúsku. Na stretnutí boli prefekti viacerých kongregácií.

Aj uplynulú stredu sa Svätý Otec v katechéze prihovoril veriacim počas generálnej audiencie a pozdravil po slovensky aj našich pútnikov. Venoval sa nám tak blízkym slovanským vierozvestcom – sv. Cyrilovi a Metodovi, bratom nielen krvou, ale aj vierou. Ako povedal - asi v roku 861 sa Konštantín a Metod vydávajú na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve.
Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, boli práve Konštantín a Metod tou najlepšou voľbou - poznali totiž jazyk a boli vhodní aj na misionársku činnosť. Svätý otec potom pokračoval v rozprávaní o misii solúnskych bratov a spomenul aj skutočnosť, že Konštantín sa už na Veľkú Moravu nikdy nevrátil, pretože v Ríme ochorel a na cestu späť mu nezostali sily. Vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a v Ríme aj zomrel, 14. februára 869. Pred smrťou však naliehavo prosil svojho brata Metoda, ktorý bol medzičasom vysvätený za biskupa, aby sa vrátil a pokračoval v práci na Veľkej Morave.

„Verný poslaniu, ktoré na seba zobrali spolu s bratom, Metod sa v roku 870 vrátil na Veľkú Moravu a do Panónie (dnešné Maďarsko), kde sa však znovu stretol s násilným odporom franských misionárov, ktorí ho vrhli do väzenia. Nestratil však nádej a keď ho v roku 873 prepustili, dal sa aktívne do budovania Cirkvi, formujúc zároveň skupinu učeníkov, svojich nasledovníkov. Zásluhou týchto učeníkov bola prekonaná aj kríza, ktorá sa začala po Metodovej smrti 6. apríla 885. Jeho učeníci boli totiž prenasledovaní a väznení. Niektorých predali za otrokov a odvliekli do Benátok, kde ich však vykúpil istý konštantinopolský úradník, ktorý im umožnil, by sa vrátili na slovanské územia na Balkáne.

 
Dostalo sa im prijatia v Bulharsku, a tak mohli pokračovať v misii začatej sv. Metodom, šíriac Evanjelium. Boh vo svojej prozreteľnosti využil prenasledovanie, aby zachránil dielo svätých bratov. Zostala o tom aj písomná dokumentácia. Stačí si spomenúť napríklad na diela ako Evanjeliár, Žaltár a rozličné liturgické texty v slovanskej reči, na ktorých pracovali obaja bratia. Po Cyrilovej smrti sa Metodovi okrem iného pripisuje aj úplný preklad Svätého písma, Nomokánon a Kniha Otcov.

Mimoriadne dielo, ktoré vykonali, bolo oficiálne potvrdené a ocenené aj pápežom Jánom Pavlom II, ktorý ich apoštolským listom Egregiae virtutis viri vyhlásil za spolupatrónov Európy, spolu so svätým Benediktom (AAS 73 (1981) 258-262). Cyril a Metod predstavujú skutočne klasický príklad toho, čo sa dnes zvykne nazývať termínom „inkulturácia“: každý národ musí do svojej kultúry zakomponovať zjavené posolstvo a vyjadriť jeho spásonosnú pravdivosť vo vlastnom jazyku. To predpokladá veľmi náročnú prácu „prekladu“, pretože vyžaduje vybratie a určenie adekvátnych termínov, aby sa verne, bez zmeny zmyslu, znovu predložilo bohatstvo zjaveného Slova. O tomto naši dvaja svätí bratia vydali mimoriadne svedectvo, na ktoré Cirkev pozerá aj dnes, aby si z neho vzala inšpiráciu a správne smerovanie.“