Cirkev a svet: Chorvátsko

V dnešnej rubrike Cirkev a svet nebudeme putovať veľmi ďaleko, vyberieme sa do juhovýchodnej Európy. Miesto je skôr známe ako obľúbený cieľ dovolenky našich krajanov, no my sa na ňu pozrieme z iného uhla pohľadu. Vyberieme sa teda na Balkánsky polostrov, kde na brehu Jadranského mora leží Chorvátsko. Krajina susedí so Slovinskom, Bosnou a Hercegovinou, Maďarskom, Srbskom a s Čiernou Horou. Ku krajine patrí aj takmer 1200 menších ostrovov, pričom len približne 65 z nich je obývaných.
O Chorvátsku dnes budeme hovoriť aj v súvislosti so stretnutím kardinálov a predsedov biskupských konferencií stredovýchodnej Európy, ktoré bolo vo februári tohto roku pri príležitosti 20. výročia pádu Berlínskeho múru a 10. výročia od blahorečenia arcibiskupa Záhrebu, kardinála Alojza Stepanica.

Politická situácia v krajine

 
Chorvátsko či ako je oficiálne známa Republika Hrvatska vznikla 25. júna 1991, keď občania v referende rozhodli o odpojení Juhoslávie. Európskym spoločenstvom však bola uznaná až 15. január 1992, čo vyvolalo občiansku vojnu. Išlo prevažne o konflikt medzi Chorvátmi a Srbmi, presnejšie medzi Srbskom a bosnianskymi moslimami. Chorvátsko však napokon v roku 1995 Srbov porazilo. V roku 2004 sa krajina stala oficiálnym kandidátom na členstvo v Európskej únii. Prezidentom krajiny je Stipe Mesič, ktorý bol do tejto funkcie opätovne zvolený v januári 2005.
Hlavným mestom Chorvátska je Záhreb a úradným jazykom je chorvátčina. Krajina má približne 4,5 milióna obyvateľov, pričom väčšinu z nich tvoria Chorváti, ktorí predstavujú takmer 90 percent, nachádzajú sa tam však aj Srbi, Bosniaci, Maďari, Slovinci, no žije tam aj početná česká a slovenská komunita.

Cirkev v Chorvátsku

Od ukončenia občianskej vojny v 90. rokoch minulého storočia, počas ktorej bolo zničených asi 200 katolíckych kostolov, začala Katolícka cirkev v krajine prechádzať procesom transformácie a určitým „ozdravovaním“. V súčasnosti tvoria takmer 88 percent obyvateľstva rímskokatolícki, zvyšné percentá dopĺňajú srbskí pravoslávni veriaci a moslimovia.

Krajina je rozdelená do 4 arcidiecéz a 11 diecéz, z toho je jedna gréckokatolícka a jeden vojenský ordinariát. Ako v iných krajinách v čase komunistického režimu, Cirkev to nemala ľahké ani v Chorvátsku, kde bolo rovnako mnoho kňazov zavraždených alebo uväznených.

Chorvátsko neskôr podpísalo štyri zmluvy so Svätou stolicou, ktoré otvorili Cirkvi v krajine široké pole pôsobnosti. V roku 2001 sa tu zaviedol nový finančný systém, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť a vnútrocirkevnú solidaritu. Od roku 1993 má Cirkev v Chorvátsku episkopát, ktorý sa schádza ako Chorvátska biskupská konferencia (HBK).

Návštevy Jána Pavla II. v Chorvátsku

 
Pápež Ján Pavol II. navštívil Chorvátsko trikrát. Prvýkrát v roku 1994, potom o štyri neskôr v októbri 1998. Išlo vtedy o 84 hodinovú návštevu, keď 2. októbra blahorečil kardinála Alojza Stepinaca, mučeníka. Návšteva vyvrcholila v meste Marija Bystrica. Svätý Otec vtedy nazval kardinála Stepanica mučeníkom komunizmu, hrdinom Cirkvi a chorvátskeho ľudu. Kardinál zomrel v decembri 1960 evidentne na následky otravy počas väzenia za Titovho režimu. Uväznený bol po tom, čo odmietol Titovu požiadavku na oddelenie Chorvátskej cirkvi od Ríma.

Ako vo svojom príhovore povedal záhrebský kardinál Josip Bozanic keď citoval slová pápeža Jána Pavla II. z 1. zasadnutia Biskupskej synody Európy „pre krajiny stredovýchodnej Európy je táto udalosť významným vykročením v istom zmysle z katakomb a v každom prípade vykročením zo situácie porušovania osobných práv, osobitne práva na náboženskú slobodu“.

 
Ako ďalej dodal kardinál Bozanic „pápež pozýva Cirkev v Európe k novej a odvážnej evanjelizácii, pri znovu objavení vlastných kresťanských koreňov, pri nastolení hlbšej civilizácie, skutočne kresťanskejšej a aj ľudskejšej. 20 rokov od týchto udalostí pokračuje poslanie Cirkvi a čelí novým výzvam. Znovu je v centre pozornosti ľudská sloboda a rešpektovanie základných práv človeka.“
 
Ján Pavol II. navštívil Chorvátsko naposledy v roku 2003. Vtedy to bola jeho 100. apoštolská cesta do zahraničia. V tom čase Svätý Otec zavŕšil v krajine aj jednu z pokoncilových diecéznych synod, ktoré organizovali miestne cirkvi. Snažili sa tak zlepšiť situáciu v krajine: nedostatok kvalifikovaných síl a to ako duchovenstva, tak aj laikov.

Stretnutie kardinálov predsedov biskupských konferencií stredovýchodnej Európy v Záhrebe

 
„Poslanie Cirkvi v stredovýchodnej Európe po dvadsiatich rokoch od pádu komunistického režimu (1989-2009)“ – taká bola téma stretnutia kardinálov a predsedov biskupských konferencií stredovýchodnej Európy, ktoré bolo 10. februára tohto roku v chorvátskom Záhrebe. Stretnutie bolo pri príležitosti 20. výročia pádu Berlínskeho múru a 10. výročia od blahorečenia arcibiskupa Záhrebu, kardinála Alojza Stepanica.

Na stretnutí malo svoje zastúpenie aj Slovensko, prítomným sa prihovoril predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. František Tondra, ktorý sa k nemu vyjadril takto: "liberalizmus je novodobou totalitou. Je nekompromisný, ide svojou cestou rozkladu hodnôt, a to nielen kresťanských, ale všeľudských.“ Potom pokračoval: „liberalizmus so sebou prináša rozpad rodiny, manželstva a taký postoj k človeku, v rámci ktorého má život iba komerčnú hodnotu. V tejto situácii sa podľa slov Mons. Tondru „Cirkev musí zorientovať a hľadať východiská, ako ju zmeniť a ako pomôcť zavádzaným ľuďom“.

Tajomník Konferencie biskupov Chorvátska o stretnutí

Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas potvrdil tajomník Konferencie biskupov Chorvátska Mons. Vjekoslav Huzjak, stretnutie splnilo očakávania a prišli naň všetci pozvaní hostia, medzi nimi 5 kardinálov a 11 arcibiskupov a biskupov, predsedov a delegátov biskupských konferencií.

Prítomní si na stretnutí zaspomínali najmä na situácie, v akých sa nachádzali jednotlivé krajiny počas vlády komunistov, najmä na osobnosť kardinála Stepinaca a jeho postavenia počas 2. svetovej vojny. Po nej ho totiž komunisti obvinili z kolaborácie s ustašovským režimom Nezávislého štátu Chorvátsko, aj keď on verejne odsúdil jeho zločiny a pomáhal prenasledovaným.

Toto stretnutie už bolo tretím svojho druhu. Prvé bolo v roku 2004 v Budapešti a druhé v roku 2007 v Prahe.

Stretnutie v Záhrebe – biskupi chcú riešiť súčasný stav situácie v Európe

 
Už zajtra sa však európski biskupi znova stretnú v Záhrebe. Hospodárske a finančné krízy, kolaps medzinárodného finančného systému a prínos Cirkvi – touto problematikou sa bude zaoberať 34 delegátov zástupcov 21 biskupských konferencií na jednodňovom stretnutí biskupov a odborníkov Konferencie biskupov Európy, aby tak zhodnotili súčasný stav situácie v Európe a rovnako aj prínos Katolíckej cirkvi v Európe.
Pripomeňme, že podobné stretnutie biskupov už bolo v roku 1998 v talianskom meste Brignano-Frascata a v roku 2000 vo Varšave. Nadchádzajúce stretnutie podporuje Rada európskych biskupských konferencií a hostiteľom je kardinál Josip Bozanic, arcibiskup Záhrebu. –mf-