Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána na slávnosť Najsvätejšej trojice

Vatikán (7. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry,

po veľkonočnom čase, ktorý vyvrcholil slávnosťou Turíc, liturgia k nám prichádza ďalšími tromi slávnosťami: dnes slávime Najsvätejšiu Trojicu, vo štvrtok to bude Corpus Domini, sviatok, ktorý tu v Taliansku ako aj v niektorých iných krajinách sa slávi na budúcu nedeľu, a nakoniec na ďalší piatok to bude slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Všetky tieto tri liturgické slávnosti v sebe zahŕňajú celé tajomstvo kresťanskej viery. Teda, skutočnosť Boha, ktorý je jedným v troch osobách, ďalej sviatosť Eucharistie a nakoniec ústredné tajomstvo božsko-ľudskej osoby Krista. V skutočnosti sú to aspekty jediného tajomstva našej spásy, ktoré z istého hľadiska vyjadrujú celé tajomstvo Ježišovho života, od Vtelenia až po smrť a zmŕtvychvstanie, a nakoniec až po Nanebovstúpenie a dar Ducha Svätého.

 

Dnes kontemplujeme Najsvätejšiu Trojicu tak, ako nám ju dal poznať Ježiš. On nám zjavil, že Boh je láska „nie v jednote jednej osoby, ale trojjediný v jedinej podstate“. Je Stvoriteľ a Milosrdný Otec, Jednorodený Syn, večná vtelená Múdrosť, usmrtený a zmŕtvychvstalý pre nás, Duch Svätý, ktorý uvádza všetko do pohybu, vesmír a dejiny k úplnému zavŕšeniu. Boh je všetko a je láskou, láskou najčistejšou, nekonečnou a večnou. Nežije v osamotení, ale je nevyčerpateľným zdrojom života, ktorý sa neustále daruje. Istým spôsobom ho môžeme vytušiť z pozorovania makrokozmu: z našej zeme, z planét, hviezd a galaksií, ako aj z mikrokozmu: z buniek, atómov a zo základných čiastočiek vesmíru. Vo všetkom čo žije je vtlačené „meno“ Najsvätejšej Trojice, pretože všetko pochádza z lásky, smeruje k láske a pohybuje sa z podnetu lásky, samozrejme na rozličných stupňoch vedomia a slobody. „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Žalm 8,2) – zvoláva žalmista. Ak hovoríme o „jeho mene“, Sväté písmo poukazuje na Boha samého, na jeho opravdivú identitu, identitu, ktorá sa odzrkadľuje v celom stvorení, kde každé bytie, už tým, že existuje poukazuje na transcendentný Princíp, na Život nekonečný a večný, ktorý sa daruje a ktorý možno vyjadriť jedným slovom: Láska. „V ňom – ako hovorí apoštol Pavol na Aeropágu v Aténach – žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Najsilnejší znak toho, že sme obrazom Najsvätejšej trojice je, že iba láska nás robí skutočne šťastnými, pretože žijeme, aby sme milovali a boli milovaní. Ak by sme použili analógiu z biológie, mohli by sme povedať, že každá ľudská bytosť nesie v sebe „genóm“, teda hlbokú stopu Najsvätejšej trojice, Boha, ktorý je láskou.

Panna Mária, vo svojej vznešenej pokore, sa stala služobníčkou božej Lásky. Prijala Otcovu vôľu a počala Syna z Ducha Svätého. Všemohúci v nej vybudoval vzácny chrám a urobil z nej vzor a obraz Cirkvi, tajomstvo a domov spoločenstva všetkých ľudí. Kiež nám pomáha Panna Mária, zrkadlo Najsvätejšej trojice rásť vo viere trojičného tajomstva.“ – ls –