Zamyslenie k liturgickým čítaniam nedele Najsvätejšej Trojice

Predstavte si scénku natočenú na rodinnom videu: malé štvorročné dievčatko sa so široko roztvoreným náručím pokúša objať svojho veľkého otca odpočívajúceho na deke. Túli sa k nemu a spokojne sa usmieva na mamu, ktorá to s pobavením pozoruje. Pýtate sa čo to má spoločné s blížiacou sa Nedeľou Najsvätejšej Trojice, ktorej je venovaný tento príhovor?
Blížiaca sa nedeľa Najsvätejšej Trojice je nedeľa o vzťahoch. Božie vzťahy sú zaiste pre nás tajomstvom. Jeden Boh v Trojici Osôb. Je toto tajomstvo pre nás celkom neprístupné? Pozrime sa ako nám nedeľné čítania pomáhajú načerpať z tajomstva Najsvätejšej Trojice.
Všetky čítania vrátane žalmu sa sústreďujú na vzťahy Boha obrátené smerom k človeku. Prvé čítanie je mimoriadne úderný text z Piatej knihy Mojžišovej, Deuteronómia, formulovaný v druhej osobe jednotného čísla: „Pýtaj sa od jedného konca nebies až k druhému ... či sa nejaký boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov ..., ako to pre vás urobil Pán?“ (por. Dt 4, 33)
Slová Evanjelia vzaté z Matúšovho záveru, obsahujú poslanie krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Tieto slová nám pripomínajú naše začlenenie sa krstom do Božieho života a to, že zostávame stále v jeho blízkosti. On svojich neopúšťa. Veď hovorí: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“.
Apoštol Pavol píše v Liste Rimanom, že všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božie deti. V tomto Duchu oslovujeme Boha dôvernými slovami: Abba, Otče! Človek, ktorý verí, ktorý žije svoj krst, má svoje adoptívne príbuzenstvo s Bohom. Je v situácii milovaného dieťaťa, ktoré sa môže pritúliť k svojej mame a k svojmu otcovi.
K posledným Vianociam mi prišla jedna ručne vyrobená pohľadnica so symbolom Najsvätejšej Trojice v tvare trojuholníka, a uprostred neho vyobrazená Nazaretská rodina. Nezvyklé zobrazenie ma prekvapilo. Ale naozaj, na tajomstvo Trojice, ktoré je tajomstvom vzťahov, možno hľadieť aj takto, cez vzťahy v rodine. Veď keď si nás Pán stvoril na svoj obraz, iste sa mu v každom z nás niečo podobá.
Rozličné vysvetlenia vzťahov lásky Najsvätejšej Trojice pomocou vzťahov v ľudskej rodine nachádzame u duchovných autorov kresťanského Východu. Otec rodiny je ako Boh Otec, matka rodiny je ako Syn. Milujú sa a z ich vzájomnej lásky sa rodia a duchovne rastú deti, tak ako Duch Svätý. Alebo iné prirovnanie: otec rodiny je ako nebeský Otec a deti sú ako Syn. Matku, ktorá zjednocuje rodinu, môžeme potom prirovnať k Duchu Svätému. To by korešpondovalo aj s hebrejským označením Ducha Svätého v ženskom tvare ruach. Východná spiritualita má naporúdzi ešte aj tretí typ symbolizmu, keď obraz Boha Otca v ľudskej rodine predstavuje matka, tá, ktorá privádza deti na svet, tak ako nebeský Otec plodí Syna.
Každý z týchto obrazov vystihuje niečo iné, ale môžeme vidieť, že spoločne ukazujú na hodnotu ľudskej rodiny, ktorá v sebe nesie Božie črty. Mystérium Trojice zostáva naďalej tajomstvom, ale nie je to tajomstvo neprístupne vzdialené. Ako nás to učí aj katechizmus, náš duchovný pokrok smeruje k stále vnútornejšiemu spojeniu s Kristom, v ktorom máme účasť na tajomstve Najsvätejšej Trojice (porov. KKC 2014) .
Nedeľné Božie slovo nás pozýva urobiť ďalší krok v dôvernom spoznávaní nášho Boha ako toho, kto nás miluje rodinným spôsobom. Boží vzťah k nám je jedno veľké objatie. Opätujme toto objatie ako to malé dievčatko na rodinnom videu jednej šťastnej slovenskej rodiny.

Jozef Bartkovjak SJ