Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (29. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. v nedeľu uskutočnil pastoračnú návštevu benediktínskeho opátstva na Montecassino, kde o 10.00 predsedal slávnostnej sv. omši. Napoludnie sa spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu, Raduj sa nebies kráľovná. Pred ňou sa im prihovoril, keď povedal: „Po každý raz, keď slávime svätú omšu, ozývajú sa v našom srdci Ježišove slová, ktoré zveril svojim učeníkom pri Poslednej večeri ako vzácny dar: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27). Ako veľmi potrebuje kresťanská komunita a celé ľudstvo vychutnať v plnosti bohatstvo a moc Kristovho pokoja! Svätý Benedikt bol veľkým svedkom tohto pokoja, pretože ho prijal vo svojom živote a umožnil, aby priniesol svoje ovocie v dielach opravdivej kultúrnej a duchovnej obnovy. Práve preto pri vstupe do opátstva na Montecassine, ako aj pri vstupe do každého benediktínskeho kláštora, je mottom slovo „Pokoj“. Mníšska komunita je vskutku povolaná žiť v duchu tohto pokoja, ktorý je výnimočným spôsobom veľkonočným darom. Ako viete, počas mojej nedávnej cesty do Svätej zeme, som sa stal pútnikom pokoja, a dnes, na tomto mieste poznačenom benediktínskou charizmou, mám opäť príležitosť zdôrazniť, že pokoj je na prvom mieste Božím darom a teda, že jeho sila spočíva v modlitbe. Je to však dar, ktorý sa rozvíja na základe ľudského úsilia. Energia, ktorá je potrebná k tomu, aby sa tento dar uskutočnil, sa získava v modlitbe. Preto je dôležité pestovať opravdivý život modlitby, aby sa tak mohla uskutočniť sociálna dimenzia pokoja.  

Obnovenie kresťanských koreňov Európy – to bola základná myšlienka  príhovoru Svätého Otca počas nedeľných vešpier v bazilike opátstva na Montecassino. Pripomenul predovšetkým učenie sv. Benedikta, ktoré zanechal svojim nasledovníkom o tom, že „Nič nemá prednosť pred láskou Krista“ a dodal, že „ľudská bytosť sa nemôže naplno realizovať, nemôže byť skutočne šťastná bez Boha“. Svätý Otec vyzval všetkých, aby nežili sami pre seba, ale pre Krista - to je to, čo dáva plný zmysel životu. V závere Svätý Otec zdôraznil, že vďaka každodennému úsiliu v modlitbe, v štúdiu a v práci spoznali celé európske národy skutočné oslobodenie a morálny, duchovný, ako aj kultúrny rozvoj.



V utorok v podvečer otvoril Svätý Otec Diecézne cirkevné stretnutie Rímskej diecézy v Lateránskej bazilike v Ríme. Témou trojdňového stretnutia bola „Cirkevná príslušnosť a pastoračná zodpovednosť“. V úvode Svätý Otec vyjadril radosť a zdôraznil, že za posledných desať rokov sa pozornosť diecézy počas prvých troch rokov zameriavala na rodinu, neskôr v ďalších troch rokoch na výchovu nových generácií vo viere, čím odpovedala na veľkú výzvu doby a ako poslednú tému si v posledných troch rokoch zvolila výchovu v nádeji a to v súvislosti s encyklikou Spe Salvi. Potom pokračoval: „Uvedomujeme si, že prebudenie duchovných a pastoračných energií počas týchto rokov neprinieslo vždy želaný nárast a rozvoj. V mnohých cirkevných spoločenstvách je nutné si uvedomiť, že po období zapálenosti a aktivity nastupovali obdobia oslabenia záujmu, únavy, nečinnosti, odporu či protirečení koncilovej náuke, ako aj rozličných konceptov zostavených v mene koncilu ale nesúcich sa v skutočnosti v opačnom duchu. Aj pre tieto skutočnosti bolo práve téme povolania a poslania laikov v Cirkvi a vo svete venované zasadnutie Biskupskej synody v roku 1987. Tento fakt nám hovorí, že svetlé stránky, ktoré koncil venoval laikom neboli ešte dostatočne preložené a uskutočnené v povedomí katolíkov a v pastoračnej praxi. Na jednej strane je tu ešte stále tendencia stotožňovať sa jednostranne s Cirkvou, s hierarchiou, zabúdajúc na spoločnú zodpovednosť, spoločné poslanie Božieho ľudu, ktorým sme my všetci v Kristovi. Na druhej strane pretrváva aj tendencia chápať Boží ľud v zásade chápania rýdzo sociologického či politického, zabúdajúc na špecifickosť toho ľudu, ktorý sa stáva ľudom len v zjednotení s Kristom.“ 

Stredajšiu katechézu počas generálnej audiencie pápež Benedikt XVI. venoval svätému Teodorovi Studitovi, veľký reformátorovi byzantského mníšstva, ktorý sa narodil v roku 759, ako 22 ročný vstúpil do kláštora a žil v poslušnosti, zdržanlivosti a práci. “Teodor inicioval prostredníctvom disciplinárnej reformy administratívne a duchovné aspekty mníšskeho života. Osobitne dôležitou cnosťou je podľa Teodora “philergia” – teda láska k práci. Prácu dokonca opísal ako druh “liturgie”, uplatňujúc názor, že bohatstvo ňou získané má byť využité na pomoc chudobe. “Studitské pravidlo” je pre nás osobitne dôležité, pretože vyzdvihuje jednotu viery a potrebu odporovať nebezpečenstvu duchovného individualizmu. Buďme pozorní k Teodorovej výzve o zachovávaní jednoty Kristovho tela cez usporiadané životy a pestovaním harmonických vzťahov jeden k druhému v Duchu Svätom.”

 

Vo štvrtok sa Svätý Otec prihovoril talianskym biskupom na ich generálnom zasadnutí. V úvode ich všetkých pozdravil slovami, že zasadnutie vyjadruje to spoločenstvo, ktorého Cirkev žije a to aj prostredníctvom rozličných pastoračných aktivít. Potom sa zameral aj na niektoré ťažkosti, ktorým Cirkev v tomto čelí: „Ťažkosť formovania autentických kresťanov sa prepletá ba až mýli s ťažkosťou súvisiacou s rastom mužov a žien – zodpovedných a zrelých – v ktorej vedomie pravdy a dobra a slobodného súhlasu s nimi sú v hlavným bodom výchovného plánu, schopného sformovať cestu globálneho rastu patrične pripraveného a sprevádzajúceho. Práve preto sú v tomto pláne potrební spoľahliví vychovávatelia,  na ktorých sa budú môcť nové generácie obracať s dôverou. V tomto Roku sv. Pavla, ktorý sme prežívali v prehlbovaní slova a príkladu veľkého apoštola národov a ktorý ste rozličnými spôsobmi slávili vo vašich diecézach a dokonca včera aj všetci spoločne v Bazilike sv. Pavla za hradbami, nám znovu zaznieva jeho výzva: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista“ (1 Kor, 11, 1). Skutočný vychovávateľ kladie na prvé miesto jeho osobu a vie spojiť autoritu a príkladnosť v úlohe výchovy tých, ktorí sú mu zverení. My sami sme si toho vedomí, ustanovení ako vodcovia v centre Božieho ľudu, na ktorých sa apoštol Peter obracia s výzvou, aby pásli Božie stádo „nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda“ (1 Pt 5, 3).“ – ls –