Cirkev a svet: Pastoračná návšteva Svätého Otca v Montecassine

Dnes sa v našej rubrike Cirkev a svet vyberieme na miesto, kde v 6. storočí založil sv. Benedikt kláštor. Išlo o prvý samostatný západoeurópsky kláštor Mons Casinus, z ktorého sa benediktínsky rád rozšíril do celej Európy a svojou činnosťou a duchovnou formáciou tak ovplyvnil aj všetky ďalšie rády. Diecéza Montecassino sa nachádza asi 130 km južne od Ríma a je súčasťou regiónu Lazio.
Naša cesta dnes teda bude smerovať na vrch Montecassino aj v súvislosti so včerajšou návštevou Svätého Otca, ktorý včera navštívil Benediktínske opátstvo.
 
Diecéza Montecassino

Diecéza má rozlohu 567 kilometrov štvorcových a žije tam približne 79,5 tisíc obyvateľov v 53 farnostiach, kde pôsobí 44 diecéznych a 12 rehoľných kňazov. Generálnym vikárom diecézy je Mons. Fortunato Tamburrini a biskupom diecézy je dom Pietro Vittorelli. Z rádu benediktínov pochádzalo v minulosti aj niekoľko mníchov a opátov, ktorí boli neskôr zvolení za pápežov: Štefan IX., blahoslavený Viktor III., Gelasius II., či Lev X.


Opátstvo bolo založené na mieste bývalých pohanských svätýň. Keď sem v 6. storočí prišiel svätý Benedikt z Nursie, v roku 529 zriadil na vrchu prvý konvent rádu.
Benedikt prežil v Montecassine zvyšok svojho života, teda asi 25 rokov. Z knihy Dialógy sv. Gregora vieme, že tam spolu so svojimi mníchmi obrábal polia, sedával pri bráne kláštora, venoval sa čítaniu alebo trávil nočné hodiny v modlitbách a bdení. Všemožne sa staral o svojich bratov a duchovne ich viedol. Usiloval sa tiež evanjelizovať tamojších obyvateľov a pomáhal biednym a trpiacim. Benedikt napísal aj Regulu pre benediktínsky rád, ktorá je zároveň prameňom poznatkov pre tých, ktorí túžia dôkladnejšie poznať jeho charakter a život.
Pápeži a Montecassino

 
V minulosti navštívilo Montecassino už niekoľko nástupcov Petra – pápež Pavol VI. ho navštívil v roku 1964 a Ján Pavol II. – po prvýkrát v roku 1979 a druhýkrát v roku 1980. Práve Ján Pavol II. vydal aj posolstvo venované opátovi v Subiacu pri príležitosti Slávnosti sv. Benedikta, patróna Európy – 7. júla 1999.

Svätá stolica pred niekoľkými dňami pripomenula aj slová súčasného pápeža Benedikta XVI., ktoré adresoval na stretnutí s predstaviteľmi nielen francúzskej kultúry, počas jeho apoštolskej cesty do Francúzska v septembri 2008, keď spomenul priestory kolégia, v ktorých sa stretnutie konalo, a ktoré začalo písať svoju históriu ako benediktínsky kláštor.

„Uprostred zmätku čias, v ktorých sa nič nezdalo stálym, chceli urobiť podstatné – vyvinúť úsilie na nájdenie toho, čo bolo večne platné a trvajúce, samotný život. Hľadali Boha. Túžili prejsť od nepodstatného k esenciálnemu, k jedinej skutočne dôležitej a spoľahlivej veci, ktorá existuje. Niekedy sa hovorí, že boli ‛eschatologicky‛ orientovaní. Nemá sa to však chápať v časnom zmysle, akoby upriamovali zrak na koniec sveta alebo svoju vlastnú smrť, ale v existenciálnom zmysle: hľadali definitívne, skryté za provizórnym. Pretože boli kresťanmi, nebola to výprava do divočiny bez vyšliapanej cesty, hľadanie, vedúce do absolútnej temnoty. Sám Boh im poskytol znamenia, označil cestu, ktorú mali nájsť a nasledovať. Touto cestou bolo jeho Slovo, ktoré bolo odhalené ľuďom v knihách Svätého písma.“

Svätý Otec ďalej spomenul mníšske heslo „ora et labora“ – modli sa a pracuj. Poukázal na to, že opätovné zamyslenie sa nad jeho druhou časťou má podstatný význam pre ďalší rozvoj európskej kultúry:
 
„Sám Boh je Stvoriteľom sveta a stvorenie sa ešte neskončilo. Boh pracuje. Ľudská práca bola teda vnímaná ako zvláštna forma nášho pripodobnenia sa k Bohu, ako spôsob, ktorým sa človek môže a smie podieľať na Božom diele ako stvoriteľ sveta. Do mníšstva nepatrí iba kultúra slova, ale aj kultúra práce, bez ktorej by rozvoj Európy, jej étos a vplyv na svet bol nemysliteľný. Prirodzene, tento étos musel prijať myšlienku, že ľudská práca a formovanie histórie sú chápané ako zdieľanie práce so Stvoriteľom a musia byť hodnotené v týchto termínoch. Kde takéto hodnotenie chýba, kde si človek privlastňuje postavenie tvorcu, podobného Bohu, môže sa jeho formovanie sveta rýchlo premeniť na jeho zničenie.“

Pastoračná návšteva Svätého Otca v Montecassine

V uplynulých dňoch pripravila diecéza v Montecassine niekoľko podujatí, ktoré boli predprípravou na príchod Svätého Otca, ako napríklad besedu s miestnym biskupom, či predstavenie nazvané „Očakávajúc Svätého Otca“, kedy sa na námestí Labriola zišla mládež z mesta Cassino.

Cesta súčasného Svätého Otca do Montecassina v nedeľu 24. mája sa vyznačovala benediktínskym rozmerom. Pápež Benedikt XVI. bol totiž už od detstva v Bavorsku - ako to povedal na svojej prvej generálnej audiencii po zvolení na Petrov stolec - vždy spätý s osobou svätého Benedikta. Práve pre toto má jeho návšteva diecézy Montecassino skutočne osobitý význam.
 
Príhovor Svätého Otca počas návštevy benediktínskeho opátstva
 
Obnovenie kresťanských koreňov Európy a výzvy k pokoju vo svete – to boli dva základné momenty v slovách Svätého Otca počas jeho včerajšej pastoračnej návštevy v diecéze Montecassino. Benedikt XVI. priletel do Montecassina ráno o 9.30 hod. Krátko po prílete nasledovala Eucharistická slávnosť na námestí „Piazza Miranda di Cassino” v mestečku Cassino.

Potom sa Svätý Otec pomodlil s veriacimi modlitbu „Raduj sa nebies Kráľovná”. Krátko nato sa premiestnil autom do Benediktínskeho opátstva Montecassino, kde navštívil aj diecézne zastúpenie organizácie Caritas, ktorá v tejto oblasti aktívne pôsobí už niekoľko rokov a vedie ju Mária Rosaria Laurová. Pod organizáciu patrí aj niekoľko centier pomoci, ako napríklad Centrum pomoci rodinám väzňov. Okrem toho sa organizácia stará aj o formovanie mladých. Diecézna organizácia rovnako pomáhala aj obyvateľom zemetrasením postihnutej oblasti Abruzzo.

Slávnostné vešpery v bazilike miestneho opátstva

 
Popoludní slávil Svätý Otec Slávnosť vešpier v bazilike miestneho opátstva založenej sv. Benediktom za prítomnosti rehoľníkov a rehoľníčok z celého sveta. Pred odchodom do Ríma sa Svätý Otec odobral aj na blízky poľský vojenský cintorín pri príležitosti 65. výročia bojov v Montecassine. Svätý Otec potom v bazilike v homílii pripomenul učenie sv. Benedikta, ktoré zanechal svojim nasledovníkom o tom, že „Nič nemá prednosť pred láskou Krista“ a dodal, že „ľudská bytosť sa nemôže naplno realizovať, nemôže byť skutočne šťastná bez Boha“. Svätý Otec vyzval všetkých, aby nežili sami pre seba, ale pre Krista - to je to, čo dáva plný zmysel životu. Pripomína to - ako dodal - veľmi jasne ľudský a duchovný prístup sv. Benedikta, ktorý zanechajúc všetko nasleduje Ježiša. „Prijatím evanjelia do svojho vlastného života sa stal iniciátorom veľkého hnutia duchovnej a kultúrnej obnovy na západe.“

V závere Svätý Otec zdôraznil, že vďaka každodennému úsiliu v modlitbe, v štúdiu a v práci spoznali celé európske národy skutočné oslobodenie a morálny, duchovný, ako aj kultúrny rozvoj.

Opát benediktínskeho kláštora o dojmoch z návštevy Svätého Otca v Montecassine

Po tejto včerajšej návšteve Svätého Otca, vyjadril svoje dojmy aj Dom Pietro Vittorelli, opát benediktínskeho kláštora, keď uviedol: „Obraz, ktorý sa mi najviac zapísal do srdca z tejto úžasnej návštevy, je radosť, šťastie a spoluúčasť, ktorú som videl v očiach Svätého Otca počas celého dňa, ale najmä keď sme vystupovali na Montecassino, obklopení mnohými rehoľníkmi a rehoľníčkami, ktorí prišli zo všetkých kútov, aby ho pozdravili.“ Ako ďalej povedal, návšteva trvala len jeden deň, ale bola rozmanitá, plná mimoriadnych momentov:
 
„Áno, hlavne štyri momenty. Prvý - Eucharistická slávnosť na jednom z najväčších námestí v meste Cassino – bolo to po prvýkrát, čo tu pápež slávil takúto slávnosť a ešte k tomu na otvorenom priestranstve, spolu s tisíckami veriacich, ktorí zaplnili námestie a ulice. Druhý významný moment – pápež ho potom tiež spomenul vo svojej homílii – bola inaugurácia charitného domu – konkrétna odpoveď na potreby núdznych. Ďalšia významná chvíľa - venovaná medzinárodnému benediktínskemu kláštornému svetu, počas Slávnosti vešpier v bazilike v Montecassine, kde sa svojimi úžasnými slovami prihovoril Svätý Otec aj v homílii o dôležitosti kresťanských koreňov Európy. Nakoniec, posledný moment, veľmi dojemný: návšteva pápeža na poľskom vojenskom cintoríne, kde si počas modlitby spomenul na padlých vojakov všetkých národností a všetkých vojen. Nezabudnuteľná a mimoriadne dojemná bola chvíľa ticha a osobnej modlitby.“

Ako dodal v závere Dom Vittorelli, počas celej návštevy Svätý Otec vyzdvihol dôležitosť hľadania Boha a jeho prítomnosť v učení a v živote sv. Benedikta. –mf-