Gréckokatolíkom: Dejiny Kongregácie pre východné cirkvi

Často, keď sa hovorí o našej gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku, spomína sa, že je administratívne nezávislá od ostatných biskupstiev, metropolií a cirkevných provincií latinského obradu a že je priamo podriadená Sv. Otcovi, teda v skutočnosti, Kongregácií pre Východné Cirkvi, ktorá ho reprezentuje.

Čo je to vlastne Kongregácia pre Východné Cirkvi, aká je jej história, poslanie a spôsob práce – o tom si niečo povieme v dnešnom programe. Kongregácie všeobecne, sú najvyššie orgány Svätej stolice, ktoré majú vymedzenú oblasť činnosti pre jednotlivé odvetvia života Cirkvi. tak poznáme napríklad Kongregáciu pre učenie viery, pre sviatosti, pre rehoľníkov, pre ohlasovanie Evanjelia a iné.

Začiatky zvláštnej kongregácie pre kresťanov východného obradu siahajú do čias pápeža Gregora XIII. Tento pápež v roku 1573 ustanovil Congregatio de rebus Graecorum – Kongregáciu pre záležitosti Grékov. Do jej kompetencie určil prejednávanie záležitosti ako katolíkov byzantského obradu, tak aj iných východných obradov. Do jej kompetencie spadala aj starostlivosť o zachovávanie a rozširovanie viery medzi pohanmi a takisto pastorálna starostlivosť o zachovávanie a rozširovanie viery medzi pohanmi na Východe. Táto kongregácia mala ten istý cieľ, aký neskôr prevzala Kongregácia pre rozširovanie viery Sacra Congregatio de Propaganda Fide, ktorej bola pridelená starostlivosť o misie medzi pohanmi a takisto pastorálna starostlivosť medzi východnými kresťanmi. Kongregácia Propaganda Fide bola založená pápežom Gregorom XV. 22. júna 1622. Čoskoro ale bolo zrejmé, že je potrebné ustanoviť aj nevyhnutné úrady pre prejednávanie záležitosti východných kresťanov, a tak už nasledujúci pápež Urban VIII. ustanovil v rámci Kongregácie Propaganda Fide dve komisie pre tieto potreby. Ďalší pápeži podľa potreby tieto komisie upravovali, ba ujala sa aj prax vytvoriť niekedy zvláštne Komisie „ad hoc“, teda na jednotlivé prípady, či záležitosti väčšieho významu. Počas nasledujúcich storočí sa stávala stále jasnejšou potreba odlišného prístupu k apoštolským metódam a k celkovému postupu pri riešení záležitostí pohanských a misijných krajín a pri rozvíjaní vzťahov s kresťanským Východom. Práve preto pápež Pius IX. 6. januára 1862 apoštolskou konštitúciou Romani Pontificis ustanovil, aby sa prejednávali osobitne záležitosti misijné a záležitosti východných Cirkví. Takto bola kongregácia Propaganda Fide rozdelená na dve sekcie, ako hlavou kongregácie bol jeden z kardinálov, ale obe sekcie mali potom svojich sekretárov, konzultorov. Východná sekcia sa nazývala Pro Negotiis Ritus Orientalis – Pre záležitosti východného obradu. So vzrastajúcim porozumením a citlivosťou pre problémy kresťanského Východu sa stávala stále zrejmejšou potreba oddelenia vyššie spomínanej sekcie od Kongregácie Propaganda Fide, a to najmä pre narastajúce množstvo práce.



Bol to ale až pápež XX. storočia Benedikt XV., ktorý 1. mája 1917 pápežským listom Motu proprio Dei Providentis ustanovil novú Kongregáciu pre Východnú Cirkev, Sacra Congregatio pro Ecclesia Orientali. Roku 1928 bola v tejto kongregácií ustanovená Zvláštna komisia pre pojednávanie manželských záležitostí a roku 1931 Zvláštna komisia pre Liturgiu. Pokoncilový ruch v Cirkvi priniesol niekoľko zmien aj pre túto kongregáciu. Zdanlivo bezvýznamnou by sa zdala byť zmena názvu prevedená Apoštolskou Konštitúciou Regimini Ecclesiae Universae z 15. augusta 1967 na Posvätná kongregácia pre Východné Cirkvi. Zmyslom tejto zmeny, ale bolo podčiarknutie toho faktu, že katolícka Cirkev sa skladá z viacerých miestnych, alebo lepšie povedaných svojprávnych Cirkví, teda jednej, početne najväčšej, latinskej a viacerých cirkví východných: všetky tieto ale sú medzi sebou tej istej hodnoty a dôležitosti.



Čo sa týka právomoci, ktoré má tato kongregácia, patria sem, okrem riadnej cirkevnej administrácie aj niektoré dôležité dišpenzácie. Napríklad zmena obradu z latinského na východný a takisto aj z východného na latinský, okrem prípadov ináč stanovených cirkevným právom, môže sa previesť jedine s výslovným dovolením tejto kongregácie. Najmä v posledných desaťročiach oficiálne cirkevné dokumenty často zdôrazňujú potrebu dodržiavania a zachovávania obradovej príslušnosti katolíkov východných obradov, preto je aj úlohou tejto kongregácie bdieť, aby sa nediali rozličné nezákonné ovplyvňovania veriacich a aby sa nehľadali dôvody a spôsoby opúšťania pôvodného obradu predkov, ako sme tomu mohli žiaľ byť často svedkami. Do právomoci Kongregácie pre východné Cirkvi patrí aj schvaľovanie vydania jednotlivých liturgických kníh, ako v origináli, tak aj v ich prekladoch.

Aspoň toľko v krátkosti zopár základných údajov o dejinách a činnosti tejto takpovediac „našej“ kongregácie. Možno mnohí z vás, milí poslucháči, navštívia v budúcnosti, blízkej, či vzdialenejšej, Sväté mesto – Rím. Všimnite si tam, na hlavnej ulici vedúcej k Chrámu Sv. Petra na ulici Via Conciliazione, na mieste, kde zvyčajne zastavujú autobusy s turistami na čísle 64 renesančný palác, v ktorom žil a zomrel slávny maliar Rafael a kde dnes sídli Kongregácia pre Východné Cirkvi, ktorá je pre nás v istom zmysle priamym znakom a spojivom s hlavou katolíckej Cirkvi - s pápežom, Kristovým námestníkom na zemi.



Mons. Cyril Vasiľ SJ