Gréckokatolíkom: Dejiny Kongregácie pre východné cirkvi
Často, keď sa hovorí
o našej gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku, spomína sa, že je administratívne nezávislá
od ostatných biskupstiev, metropolií a cirkevných provincií latinského obradu a že
je priamo podriadená Sv. Otcovi, teda v skutočnosti, Kongregácií pre Východné Cirkvi,
ktorá ho reprezentuje.
Čo je to vlastne Kongregácia pre Východné Cirkvi, aká
je jej história, poslanie a spôsob práce – o tom si niečo povieme v dnešnom programe.
Kongregácie všeobecne, sú najvyššie orgány Svätej stolice, ktoré majú vymedzenú oblasť
činnosti pre jednotlivé odvetvia života Cirkvi. tak poznáme napríklad Kongregáciu
pre učenie viery, pre sviatosti, pre rehoľníkov, pre ohlasovanie Evanjelia a iné.
Začiatky
zvláštnej kongregácie pre kresťanov východného obradu siahajú do čias pápeža Gregora
XIII. Tento pápež v roku 1573 ustanovil Congregatio de rebus Graecorum – Kongregáciu
pre záležitosti Grékov. Do jej kompetencie určil prejednávanie záležitosti ako katolíkov
byzantského obradu, tak aj iných východných obradov. Do jej kompetencie spadala aj
starostlivosť o zachovávanie a rozširovanie viery medzi pohanmi a takisto pastorálna
starostlivosť o zachovávanie a rozširovanie viery medzi pohanmi na Východe. Táto kongregácia
mala ten istý cieľ, aký neskôr prevzala Kongregácia pre rozširovanie viery Sacra Congregatio
de Propaganda Fide, ktorej bola pridelená starostlivosť o misie medzi pohanmi a takisto
pastorálna starostlivosť medzi východnými kresťanmi. Kongregácia Propaganda Fide bola
založená pápežom Gregorom XV. 22. júna 1622. Čoskoro ale bolo zrejmé, že je potrebné
ustanoviť aj nevyhnutné úrady pre prejednávanie záležitosti východných kresťanov,
a tak už nasledujúci pápež Urban VIII. ustanovil v rámci Kongregácie Propaganda Fide
dve komisie pre tieto potreby. Ďalší pápeži podľa potreby tieto komisie upravovali,
ba ujala sa aj prax vytvoriť niekedy zvláštne Komisie „ad hoc“, teda na jednotlivé
prípady, či záležitosti väčšieho významu. Počas nasledujúcich storočí sa stávala stále
jasnejšou potreba odlišného prístupu k apoštolským metódam a k celkovému postupu pri
riešení záležitostí pohanských a misijných krajín a pri rozvíjaní vzťahov s kresťanským
Východom. Práve preto pápež Pius IX. 6. januára 1862 apoštolskou konštitúciou Romani
Pontificis ustanovil, aby sa prejednávali osobitne záležitosti misijné a záležitosti
východných Cirkví. Takto bola kongregácia Propaganda Fide rozdelená na dve sekcie,
ako hlavou kongregácie bol jeden z kardinálov, ale obe sekcie mali potom svojich sekretárov,
konzultorov. Východná sekcia sa nazývala Pro Negotiis Ritus Orientalis – Pre záležitosti
východného obradu. So vzrastajúcim porozumením a citlivosťou pre problémy kresťanského
Východu sa stávala stále zrejmejšou potreba oddelenia vyššie spomínanej sekcie od
Kongregácie Propaganda Fide, a to najmä pre narastajúce množstvo práce.
Bol
to ale až pápež XX. storočia Benedikt XV., ktorý 1. mája 1917 pápežským listom Motu
proprio Dei Providentis ustanovil novú Kongregáciu pre Východnú Cirkev, Sacra Congregatio
pro Ecclesia Orientali. Roku 1928 bola v tejto kongregácií ustanovená Zvláštna komisia
pre pojednávanie manželských záležitostí a roku 1931 Zvláštna komisia pre Liturgiu.
Pokoncilový ruch v Cirkvi priniesol niekoľko zmien aj pre túto kongregáciu. Zdanlivo
bezvýznamnou by sa zdala byť zmena názvu prevedená Apoštolskou Konštitúciou Regimini
Ecclesiae Universae z 15. augusta 1967 na Posvätná kongregácia pre Východné Cirkvi.
Zmyslom tejto zmeny, ale bolo podčiarknutie toho faktu, že katolícka Cirkev sa skladá
z viacerých miestnych, alebo lepšie povedaných svojprávnych Cirkví, teda jednej, početne
najväčšej, latinskej a viacerých cirkví východných: všetky tieto ale sú medzi sebou
tej istej hodnoty a dôležitosti.
Čo sa týka právomoci, ktoré má tato
kongregácia, patria sem, okrem riadnej cirkevnej administrácie aj niektoré dôležité
dišpenzácie. Napríklad zmena obradu z latinského na východný a takisto aj z východného
na latinský, okrem prípadov ináč stanovených cirkevným právom, môže sa previesť jedine
s výslovným dovolením tejto kongregácie. Najmä v posledných desaťročiach oficiálne
cirkevné dokumenty často zdôrazňujú potrebu dodržiavania a zachovávania obradovej
príslušnosti katolíkov východných obradov, preto je aj úlohou tejto kongregácie bdieť,
aby sa nediali rozličné nezákonné ovplyvňovania veriacich a aby sa nehľadali dôvody
a spôsoby opúšťania pôvodného obradu predkov, ako sme tomu mohli žiaľ byť často svedkami.
Do právomoci Kongregácie pre východné Cirkvi patrí aj schvaľovanie vydania jednotlivých
liturgických kníh, ako v origináli, tak aj v ich prekladoch.
Aspoň toľko v krátkosti
zopár základných údajov o dejinách a činnosti tejto takpovediac „našej“ kongregácie.
Možno mnohí z vás, milí poslucháči, navštívia v budúcnosti, blízkej, či vzdialenejšej,
Sväté mesto – Rím. Všimnite si tam, na hlavnej ulici vedúcej k Chrámu Sv. Petra na
ulici Via Conciliazione, na mieste, kde zvyčajne zastavujú autobusy s turistami na
čísle 64 renesančný palác, v ktorom žil a zomrel slávny maliar Rafael a kde dnes
sídli Kongregácia pre Východné Cirkvi, ktorá je pre nás v istom zmysle priamym znakom
a spojivom s hlavou katolíckej Cirkvi - s pápežom, Kristovým námestníkom na zemi.