Páter Manns o teologickom význame Božieho hrobu

Izrael (14. mája, RV) – Zajtra Svätý Otec ukončí svoju „púť pokoja“ vo Svätej zemi, ktorá sa začala 8. mája v Ammáne. Hlavnou udalosťou programu bude zajtrajšia návšteva Božieho hrobu v Jeruzaleme, ktorá sa skončí slávnostnou rozlúčkovou ceremóniou v Tel Avive.
O teologickom význame Božieho hrobu hovoril historik v tejto oblasti, páter Frederick Manns:

„Všetci vieme, že Židia majú jednu krásnu tradíciu pochádzajúcu z Jeruzalemského chrámu, ktorá rozpráva, že Adam, bol stvorený z prachu oltára chrámu. Boh totiž vedel, že Adam zhreší, a tak priniesol obety na oltár, aby mu mohli byť odpustené hriechy. A keď chrám bol v roku 70 po Kristovi zničený, prví kresťania – ktorí vo veľkej časti boli judejskí kresťania a mesiášski židia, ktorí verili v Ježiša, a spoznávali ho ako Mesiáša Izraela – nanovo prevzali túto tradíciu o stvorení Adamovho hrobu a vykopali jednu malú jaskynku pod kalváriou, aby sa mohlo povedať: „ Hľa, tu je hrob Adama.“ Chceli tým iba ilustrovať teologickú myšlienku, že Kristus je nový Adam, ktorého krv musí stekať cez skalu na Adamovu lebku, ktorá leží pod skalou. Preto aj ikonografia zobrazuje často Kalváriu pod ktorou je lebka Adama. Kristus, ktorý obnovil celé ľudstvo, ako sa to nádherným spôsobom hovorí v Evanjeliu podľa sv. Jána: „Pod Kristovým krížom boli štyria pohania, štyria vojaci, ktorý si rozdelili Ježišov odev, a boli tam aj štyri židovské ženy. Teda, záchrana prinesená Kristom, má hodnotu tak pre pohanov, Rimanov, Židov, ako aj pre mužov a ženy. Záchrana – ako dodáva na záver páter Manns – je univerzálna, tak ako Kristus – nový Adam, ktorý premieňa ľudstvo na nové stvorenie.“ –mp-