Homília Svätého Otca počas svätej omše na Námestí jaslí v Betleheme

Palestína (13. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes predpoludním predsedal slávnostnej svätej omši na Námestí jaslí v Betleheme. Vo svojej homílii sa veriacim prihovoril týmito slovami: „Drahí bratia a sestry v Kristovi, dakujem všemohúcemu Bohu, že mi doprial milost príst do Betlehema, nielen preto, aby som si uctil miesto, kde sa narodil Kristus, ale aj preto, aby som stál po vašom boku, drahí bratia a sestry vo viere, ktorí žijete na týchto Palestínskych územiach. Som vdacný patriarchovi Fouad Twalovi za slová, ktorými vyjadril vaše pocity a srdecne pozdravujem spolubratov biskupov a knazov, reholníkov a veriacich laikov, ktorí aj napriek každodenným tažkostiach povzbudzujú túto miestnu Cirkev vo viere, nádeji a láske. Moje srdce sa osobitným spôsobom obracia k pútnikom z Gazy, sužovaným vojnou. Prosím vás, aby ste zaniesli svojim rodinám a spolocenstvám moje láskyplné objatie a môj smútok nad stratami, bolestami a utrpením, ktoré ste zažili. Chcem vás uistit o mojej solidarite v nesmiernej práci obnovy, ktorá je teraz pred vami a o mojich modlitbách za skoré zrušenie embarga.
„Nebojte sa. Zvestujem vám velkú radost... Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasitel Kristus Pán.“ (Lk 2,10-11). Správa o Kristovom príchode zvestovaná z neba hlasmi anjelov stále znie v tomto meste, tak ako znie v rodinách, domovoch a spolocenstvách po celom svete. Je to „dobrá zvest“, ktorú anjeli ohlasujú „všetkým ludom.“ Hlása, že Mesiáš, Syn Boží a Syn Dávidov, sa narodil „pre vás“: pre vás, pre mna a pre ludí všetkých cias a miest. V Božom pláne Betlehem, „najmenší medzi júdejskými mestami“ (Mich 5,2) stal sa miestom nehasnúcej slávy: miestom, kde sa Boh v plnosti casu rozhodol stat clovekom, aby ukoncil dlhú vládu hriechu a smrti a priniesol nový a bohatý život svetu, ktorý zostarol, ustal a bol premožený beznádejou.
Pre ludí celého sveta sa Betlehem spája s týmto radostným posolstvom znovuzrodenia, obnovy, svetla a slobody. Ako velmi sa však dnes tento príslub zdá vzdialený od svojho naplnenia! Ako velmi vzdialené sa zdá Královstvo múdrej vlády a mieru, bezpecia, spravodlivosti a bezúhonnosti, ktoré prorok Izaiáš oznámil v prvom cítaní (por. Iz 9,7) a ktoré pokladáme za ustanovené príchodom Ježiša Krista, Mesiáša a Krála!
Odo dna svojho narodenia bol Ježiš „znamením, ktorému budú odporovat“ (Lk 2,34) a je ním aj dodnes. Pán zástupov, ktorého „pôvod je odpradávna, od dní vecnosti“ (Mich 5,2), chcel založit svoje Královstvo narodením sa v tomto malom meste, príduc na svet v tichu a pokore jaskyne, ležiac ako bezmocné dieta v jasliach. Tu, v Betleheme, napriek všetkým protireceniam, aj kamene stále mocne ohlasujú túto „dobrú zvest“, posolstvo spásy, ktoré toto mesto, viac než všetky ostatné, má ohlasovat celému svetu. Pretože tu, spôsobom, ktorý prevýšil každú ludskú nádej a ocakávanie, Boh dokázal vernost svojim prislúbeniam. V narodení svojho Syna odhalil príchod Královstva lásky: Božej lásky, ktorá zostúpila, aby priniesla uzdravenie a pozdvihla nás; lásky, ktorá sa zjavuje v ponížení a slabosti kríža, avšak vítazí v slávnom vzkriesení pre nový život. Kristus priniesol Královstvo, ktoré nie je z tohto sveta, avšak zároven Královstvo, ktoré je schopné tento svet premenit, pretože má silu menit srdcia, osvetlovat mysle a posilnovat vôlu. Tým, že vzal na seba naše telo, so všetkými jeho slabostami a premenil ho silou Ducha, Ježiš nás pozval stat sa svedkami jeho vítazstva nad hriechom a smrtou. A toto je to, k comu nás povoláva odkaz Betlehema: svedcit o vítazstve Božej lásky nad nenávistou, sebectvom, strachom a hnevom, ktoré nicia ludské vztahy a vytvárajú rozdelenie tam, kde by bratia mali nažívat v jednote, skazu tam, kde by ludia mali budovat, zúfalstvo tam, kde by mala prekvitat nádej!
„V nádeji sme spasení“, hovorí svätý apoštol Pavol (Rim 8,24). Celkom realisticky však priznáva, že stvorenie stále vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach, i ked my, ktorí sme dostali prvotiny Ducha, trpezlivo ocakávame naplnenie našej spásy (por. Rim 8,22-24). V dnešnom druhom cítaní Pavol predkladá ucenie o Vtelení, ktoré možno osobitným spôsobom aplikovat na tažkosti, ktoré zažívate vy, Bohom vyvolený lud Betlehema: „Zjavila sa Božia milost“, vraví nám, „na spásu všetkým ludom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak ocakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy velkého Boha a nášho Spasitela Ježiša Krista“ (Tit 2,11-13).
Nie sú toto cnosti, ktoré majú mat ludia, co žijú v nádeji? Za prvé, neustále obrátenie sa ku Kristovi, ktoré vidno nielen na našich skutkoch, ale aj na našom zmýšlaní: odvaha opustit neplodný a sterilný spôsob myslenia, konania a reagovania. Potom vytváranie mentality pokoja, založeného na spravodlivosti, úcte k právam a povinnostiam, ako aj oddanost spolupráci na spolocnom dobre. A takisto vytrvalost, vytrvalost v dobrom a v odmietaní zla. Tu v Betleheme sa od Ježišových uceníkov vyžaduje zvláštna vytrvalost: vytrvalost vo vernom svedectve o Božej sláve, ktorá sa tu zjavila narodením jeho Syna; o dobrej zvesti pokoja, ktorý zostúpil z neba, aby prebýval na zemi.
„Nebojte sa!“ Toto je odkaz, ktorý vám nástupca svätého Petra dnes chce odovzdat, opakujúc posolstvo anjelov a naliehanie, ktoré vám náš milovaný pápež Ján Pavol II zanechal v roku Velkého Jubilea Kristovho narodenia. Pocítajte s modlitbami a solidaritou vašich bratov a sestier v univerzálnej Cirkvi a pracujte s konkrétnymi iniciatívami na tom, aby ste upevnili svoju prítomnost vo Svätej zemi a ponúkli nové možnosti tým, ktorí sú pokúšaní odíst. Budte mostom dialógu a konštruktívnej spolupráce pri budovaní kultúry mieru, ktorá musí nahradit súcasnú patovú situáciu strachu, násilia a sklamania. Budujte svoje miestne cirkvi: nech sú tvorivými miestami dialógu, tolerancie a nádeje, ako aj solidarity a praktickej lásky k chudobným.
Nadovšetko, budte svedkami životnej sily, nového života prineseného Vzkrieseným Kristom; života, ktorý môže osvietit a premenit aj tie najtemnejšie a najzúfalejšie ludské situácie. Váš domov potrebuje nielen nové ekonomické a spolocenské usporiadanie, ale predovšetkým, mohli by sme povedat, „usporiadanie ducha“, schopné podnietit sily všetkých ludí dobrej vôle pre službu vzdelaniu, rozvoju a podpore spolocného dobra. Máte ludské zdroje na to, aby ste vybudovali kultúru mieru a vzájomnej úcty, ktoré zarucia lepšiu budúcnost vašim detom. Táto vznešená úloha vás ocakáva. Nebojte sa!
Starobylá Bazilika Narodenia Pána, vyskúšaná vetrami dejín a tažobou storocí, stojí pred nami ako svedok viery, ktorá vytrvá a premôže svet (por. 1 Jn 5,4). Každý návštevník Betlehema si musí všimnút, že v priebehu storocí sa velké dvere vedúce do Božieho domu postupne zmenšili. Dnes sa modlime, aby sa z Božej milosti a z nášho odhodlania, stále viac otvárali dvere vedúce do tajomstva Božieho príbytku medzi ludmi, do chrámu nášho spolocenstva v jeho láske a do predzvesti sveta vecného mieru a radosti; aby privítali, obnovili a premenili každé ludské srdce. Takto bude Betlehem pokracovat v ohlasovaní odkazu zvereného pastierom, nám i celému ludstvu: Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ludom dobrej vôle!“ Amen." -ls,mk-