Homília Svätého Otca počas sv. omše v Amáne

Jordánsko (10. mája, RV) - XII. apoštolská cesta Benedikta XVI. – “púť pokoja” dnes pokračovala svojim tretím dňom. Prvým bodom dnešného programu Svätého Otca bola slávnostná svätá omša na medzinárodnom štadióne v Amáne o 10.00 hod miestneho času. Vo svojej homílii sa Benedikt XVI. prihovoril veriacim týmito slovami: „Drahí bratia a sestry v Kristovi, teším sa, že môžeme spoločne sláviť túto svätú omšu na začiatku mojej púte do Svätej Zeme. Včera som stál na výšinách vrchu Nebo a pozeral som sa na túto zem, zem Mojžiša, Eliáša a Jána Krstiteľa, zem, na ktorej sa dávny Boží prísľub vyplnil v príchode Mesiáša, Ježiša, nášho Pána. Táto zem bola svedkyňou jeho kázania a zázrakov, jeho smrti a zmŕtvychvstania, vyliatia Ducha Svätého na Cirkev, sviatosť zmiereného a obnoveného ľudstva. Keď som premýšľal o tajomstve Božej vernosti, modlil som sa, aby Cirkev v týchto končinách bola utvrdená v nádeji a posilnená vo svedectve pre Vzkrieseného Krista, Spasiteľa ľudstva. Naozaj, ako nám to hovorí svätý Peter v dnešnom prvom čítaní, „v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení” (Sk 4,12). Dnešné radostné slávenie Eucharistickej obety vyjadruje bohatú rozmanitosť katolíckej Cirkvi vo Svätej zemi. Všetkých vás s láskou pozdravujem v mene Pána. Ďakujem jeho Blaženosti Foud Twalovi, latinskému patriarchovi Jeruzalema, za jeho vľúdne slová privítania. S úctou a vďačnosťou takisto pozdravujem jeho kráľovskú výsosť princa Ghazi Bin Mohammada, ktorý zastupuje jordánskeho kráľa a ďakujem mu za jeho prítomnosť medzi nami. Môj pozdrav sa tiež obracia na mnohých mladých z katolíckych škôl, ktorí dnes prinášajú svoj entuziazmus na toto eucharistické slávenie.
V evanjeliu, ktoré sme práve počuli, Ježiš vyhlasuje: „Ja som dobrý pastier... ktorý položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11). Ako nástupca svätého Petra, ktorému Pán zveril starostlivosť o svoje stádo (por. Jn 21,15-17), dlho som očakával túto príležitosť – stáť pred vami ako svedok Pánovho zmŕtvychvstania a povzbudiť vás, aby ste vytrvali vo viere, nádeji a láske, vo vernosti starobylým tradíciám a obdivuhodnej histórii kresťanského svedectva, ktoré nasledujete od apoštolských čias. Katolícke spoločenstvo je tu mimoriadne zasiahnuté ťažkosťami a neistotami, ktoré ovplyvňujú všetkých ľudí Stredného východu. Nikdy nezabudnite na veľkú dôstojnosť, ktorá vyplýva z vášho kresťanského dedičstva, neprestaňte cítiť láskavú solidaritu všetkých vašich bratov a sestier v Cirkvi na celom svete.
“Ja som dobrý pastier”, hovorí nám Pán, “poznám svoje a moje poznajú mňa” (Jn 10,14). Dnes v Jordánsku slávime Svetový deň modlitby za povolania. Keď premýšľame nad evanjeliom o Dobrom pastierovi, prosme Boha, aby nám otvoril srdcia a mysle, žeby sme ešte plnšie počuli jeho volanie. Naozaj, Ježiš “nás pozná”, ešte viac, než my samých seba, a má pre každého jedného z nás plán. Vieme tiež, že kdekoľvek nás povolá, nájdeme šťastie a naplnenie; vskutku, nájdeme samých seba (por. Mt 10,39). Dnes pozývam mnohých mladých, ktorí sú tu prítomní, aby premýšľali nad tým, ako ich Boh volá nasledovať ho a budovať jeho Cirkev. Či je to kňazská služba, zasvätený život alebo sviatosť manželstva: Ježiš vás potrebuje, aby jeho hlas mohol zaznieť ľuďom, aby ste pracovali na raste jeho kráľovstva.
V dnešnom druhom čítaní nás sv. Ján pozýva, aby sme sa zamysleli nad láskou, ktorou nás zahrnul Otec, keď nás v Kristovi urobil jeho adoptovanými deťmi. Počúvanie týchto slov by nás malo urobiť vďačnými za skúsenosť Otcovej lásky, ktorú sme mali v našich rodinách, prostredníctvom lásky našich otcov a matiek, našich starých rodičov, našich bratov a sestier. Počas slávenia tohto Roku rodiny, Cirkev sa v celej Svätej zemi zamýšľala nad rodinou ako nad tajomstvom životodarnej lásky, ktorá je v Božom pláne obdarovaná osobitným povolaním a úlohou: vyžarovať Božiu Lásku, ktorá je prameňom a konečným naplnením všetkých ostatných lások v našich životoch. Nech každá kresťanská rodina rastie vo vernosti tomuto vznešenému povolaniu – byť skutočnou školou modlitby, kde sa deti naučia úprimnej láske Božej, kde dozrejú v sebadisciplíne a v záujme o potreby druhých a kde – formované múdrosťou zrodenou z viery – budú prispievať k budovaniu stále viac spravodlivej a bratskej spoločnosti. Silné kresťanské rodiny týchto krajov sú veľkým dedičstvom získaným od predchádzajúcich generácií. Nech sú dnešné rodiny verné tomuto obdivuhodnému dedičstvu a nech im nikdy nechýba materiálna a morálna podpora, ktorú potrebujú, aby mohli vykonávať svoju nezastupiteľnú úlohu v službe spoločnosti.
Dôležitým aspektom vášho zamýšľania sa počas tohto Roku rodiny bola zvláštna dôstojnosť, povolanie a úloha žien v Božom pláne. Ako veľmi je Cirkev v týchto krajoch zaviazaná trpezlivému, láskyplnému a vernému svedectvu nespočetných kresťanských matiek, rehoľných sestier, učiteliek, lekárok a zdravotných sestier! Ako veľmi je vaša spoločnosť zaviazaná všetkým ženám, ktoré rozličnými a neraz odvážnymi spôsobmi zasvätili svoje životy budovaniu mieru a podpore lásky. Od prvých strán Biblie vidíme, ako muž a žena, stvorení na obraz Boží, majú sa navzájom dopĺňať ako správcovia Božích darov a partneri v odovzdávaní jeho daru života, tak fyzického ako aj duchovného, pre náš svet. Bohužiaľ, Bohom darovaná dôstojnosť a úloha žien nebola vždy dostatočne pochopená a ocenená. Cirkev, a spoločnosť ako taká, si postupne uvedomila, ako naliehavo potrebujeme to, čo zosnulý pápež Ján Pavol II nazýval „prorockou charizmou žien“ (por. Mulieris Dignitatem, 29), nositeliek lásky, učiteliek súcitu a udržiavateliek mieru, ktoré prinášajú láskavosť a ľudskosť do sveta, ktorý príliš často posudzuje hodnotu človeka podľa studených kritérií použiteľnosti a zisku. Svojím verejným svedectvom o úcte k ženám a obranou vrodenej dôstojnosti každej ľudskej osoby, Cirkev vo Svätej zemi môže dôležitým spôsobom prispieť k pokroku kultúry opravdivej ľudskosti a k budovaniu civilizácie lásky.
Drahí priatelia, vráťme sa k Ježišovým slovám v dnešnom evanjeliu. Myslím, že obsahujú zvláštny odkaz pre vás, jeho verné stádo v týchto krajoch, kde kedysi on sám prebýval. „Dobrý pastier“, hovorí nám, „položí svoj život za svoje ovce“. Na začiatku tejto svätej omše sme prosili Otca, aby nám dal „novú silu prameniacu z odvahy Krista, nášho pastiera“, ktorý zostal neochvejný vo vernosti Otcovej vôli (por. úvodná modlitba sv. omše na 4. nedeľu veľkonočného obdobia – slovenský misál má však iné znenie – pozn. prekl.). Nech odvaha Krista, nášho pastiera, je pre vás vzorom a nech vás každodenne posilňuje vo vašich snahách svedčiť o kresťanskej viere a udržať prítomnosť Cirkvi v meniacej sa sociálnej štruktúre týchto starobylých krajov.
Vernosť vašim kresťanským koreňom a vernosť poslaniu Cirkvi vo Svätej zemi si vyžaduje od každého z vás zvláštny druh odvahy: odvahu presvedčenia, zrodenú z osobnej viery: nielen obyčajnú spoločenskú konvenciu alebo rodinnú tradíciu; odvahu vložiť sa do dialógu a pracovať po boku ostatných kresťanov v službe evanjeliu a solidarite s chudobnými, vysídlencami a obeťami ťažkých ľudských tragédií; odvahu budovať nové mosty, ktoré umožnia plodné stretnutia ľudí rôznych náboženstiev a kultúr, a tak obohatia štruktúru spoločnosti. Znamená to tiež svedčiť o láske, ktorá nás inšpiruje „položiť“ svoje životy v službe druhým, a tak vyvažovať spôsoby zmýšľania, ktoré ospravedlňujú „bratie“ nevinných životov.
„Ja som dobrý pastier; poznám svoje a moje poznajú mňa“ (Jn 10,14). Radujte sa, že Pán vás urobil členmi jeho stáda a pozná každého z vás po mene! Nasledujte ho s radosťou a nechajte ho, aby vás viedol na všetkých vašich cestách. Ježiš pozná výzvy, ktorým čelíte, skúšky, ktoré zažívate a dobro, ktoré robíte v jeho mene. Dôverujte mu, jeho trvalej láske ku všetkým členom jeho stáda a vytrvajte vo vašom svedectve až do víťazstva jeho lásky. Nech svätý Ján Krstiteľ, patrón Jordánska a Mária, Panna a Matka, posilňujú vás svojím príkladom a modlitbami, a vedú vás k plnosti radosti na večných pastvinách, kde budeme naveky zažívať prítomnosť Dobrého Pastiera a naveky spoznávať hĺbku jeho lásky. Amen.“ – mk –