Príhovor Svätého Otca na stretnutí s moslimskými náboženskými predstaviteľmi, diplomatickým
zborom a rektormi jordánskych univerzít
Jordánsko (9. mája, RV) – V programe Svätého Otca počas dnešného dňa návštevy
Svätej zeme bolo predpoludním aj stretnutie s moslimskými náboženskými predstaviteľmi,
diplomatickým zborom a rektormi jordánskych univerzít, ktorým sa Benedikt XVI. prihovoril
vo vonkajších priestoroch mešity Al-Hussein Bin-Talal v Ammáne. V úvode hovoril o kráse
mešity, venovanej ctenému zosnulému kráľovi. Tieto posvätné miesta – dodal – priťahovali
počas storočí mužov aj ženy, aby sa v nich modlili, uvedomujúc si prítomnosť Všemohúceho
ako aj fakt, že všetci sme jeho stvoreniami. Potom pokračoval:
„Práve pre
tento dôvod sa nemôžeme nestrachovať kvôli tomu, že dnes sa niektorí
so stále väčšou naliehavosťou domnievajú, že náboženstvo míňa svoj cieľ
- byť vo svojej prirodzenosti budovateľom jednoty a harmónie, vyjadrením
spoločenstva medzi ľuďmi a Bohom. Niektorí si myslia, že náboženstvo
je nevyhnutne preto dôvodom na rozdelenie nášho sveta, a práve preto tvrdia, že čím
menšiu pozornosť venujeme náboženstvu vo verejnej sfére, tým lepšie. Iste,
nemôžeme žiaľ poprieť napätia a rozdelenia medzi stúpencami rozličných náboženských
tradícií. Ale nie sú to práve ideologické manipulácie náboženstva, niekedy
pre politické ciele, ktoré sú skutočným katalyzátorom napätia
a rozdelenia a zároveň násilností v spoločnosti? Práve
v takejto situácii, keď sa odporcovia náboženstva snažia nie umlčať
ich hlas, ale ho nahradiť ich hlasom, keď sa snažia o to, aby
veriaci verili ich princípom a ich viere – v takejto situácii to cítiť naliehavejšie
ako kedykoľvek predtým. Moslimovia a kresťania práve z hľadiska
závažnosti našich spoločných dejín, tak často poznačených nepochopením, sa dnes musia
snažiť o to, aby boli odlíšení a uznaní ako milovníci Boha, oddaní modlitbe, želajúci
si správať sa a žiť podľa nariadení Všemohúceho, byť milosrdnými a súcitnými,
jednotnými pri ich svedectve o tom, čo je správne a dobré, majúci pri
tom vždy na pamäti spoločný pôvod a dôstojnosť každej ľudskej osoby, ktorá
zostáva na vrchole Božieho stvoriteľského plánu pre svet a pre
dejiny.“
V tejto súvislosti vyjadril Svätý Otec uznanie jordánskym vyučujúcim,
ako aj náboženským a civilným predstaviteľom za ich názor, že verejná tvár náboženstva
odráža jeho skutočnú prirodzenosť. Potom Svätý Otec vyzdvihol medzináboženské aktivity,
ktoré vedú k veľkému vzájomnému poznaniu a podporujú rešpekt, či už pre to, čo je
spoločné, ako aj pre to, čo je chápané odlišne. Tieto – ako doplnil Benedikt XVI.
by mali povzbudzovať kresťanov a moslimov na ešte hlbšie skúmanie základného vzťahu
medzi Bohom a jeho svetom tak, aby sa mohli spoločne zasadzovať za to, aby sa spoločnosť
v harmónii zjednotila s Božím poriadkom. Z tohto pohľadu – pokračoval – je spolupráca
uskutočňovaná v Jordánsku odvážnym príkladom pre túto oblasť, ako aj pre celý svet
a je tiež pozitívnym a tvorivým prínosom, akým náboženstvo môže a má byť v civilnej
spoločnosti. Potom vyjadril Svätý Otec želanie zmieniť sa o úlohe, ktorú určil pri
rozličných príležitostiach a ktorú môžu kresťania a moslimovia prijať osobitne prostredníctvom
ich prínosu k výchove a k vedeckému výskumu, ako aj k službe spoločnosti. Je to úloha,
ktorá je výzvou k pestovaniu dobra v kontexte viery a pravdy:
„Kresťania
opisujú Boha okrem iných spôsobov aj ako Stvoriteľskú Múdrosť, ktorá riadi a vedie
svet a Boh nás obdarúva schopnosťou zúčastňovať sa na tomto rozume a tak
reagovať v zhode s tým, čo je dobro. Moslimovia sa klaňajú Bohu, Stvoriteľovi
neba a zeme, ktorý hovoril k ľudstvu. A ako veriaci v jedného Boha vieme, že ľudská
múdrosť je samotná darom Božím a týči sa na najvyššom stupni, keď je osvetlená svetlom
Božej pravdy. Vskutku, keď ľudský rozum pokorne súhlasí s tým, že je očistený vierou,
nie je nijako oslabený, naopak, je posilnený proti pokušeniam ísť
za vlastné hranice. Takto je ľudský rozum posilnený v úsilí pokračovať
vo svojomušľachtilom zámere slúžiť ľudskosti, vyjadriac
tak naše najintímnejšie túžby, rozšíriac tento zámer a nie ho obmedzovať
a manipulovať, vyjadrujúc tak naše spoločné najintímnejšie túžby a
posilniac a nie zúžiac verejnú diskusiu.“
Potom Benedikt XVI. dodal, že
kresťania a moslimovia sú pozvaní k hľadaniu toho, čo je správne a čestné – prekračovať
osobné záujmy a povzbudzovať ostatných, najmä verejných predstaviteľov, aby robili
to isté s cieľom podporovať službu pre spoločné dobro aj na úkor seba samých. Potom
vyzdvihol osobitne prítomnosť patriarchu Bagdadu Emmanuela III. Dellyho a dodal, že
úsilie medzinárodného spoločenstva pri podporovaní pokoja a zmierenia spolu s úsilím
miestnych lídrov musí pokračovať a prinášať ovocie do života Iračanov. Benedikt XVI.
tiež vyzdvihol všetkých, ktorí podporujú úsilie nasmerované k prehĺbeniu dôvery a k
znovu budovaniu základných inštitúcií a infraštruktúry pre dobro spoločnosti.
„Ešte
raz naliehavo žiadam diplomatov a medzinárodné spoločenstvo nimi zastúpené,
ako aj politických a miestnych náboženských lídrov, aby urobili všetkočo
je v ich siláchpre zabezpečenie základného práva na spolunažívanie
v pokoji so svojimi spoluobcanmi pre toto staroveké kresťanské
spoločenstvo tejto ušľachtilej zeme. Láska a povinnosť
sa pred Všemohúcim neprejavujú len v uctievaní, ale aj v láske a starostlivosti o deti
a mladých – vaše rodiny – a všetkých obyvateľov Jordánska. Pre nich sa namáhate a sú
to oni, ktorí vás motivujú k tomu, aby ste do srdca inštitúcií, zákonov
a funkcií spoločnosti vkladali dobro každej ľudskej osoby.“ –sg-