Očami viery, vedy a kultúry: Hovorca Svätej stolice o aktuálnych problémoch vo svete médií

Hovorcovi Svätej stolice, pátrovi Federicovi Lombardimu SJ, udelila na konci apríla Fakulta komunikácie Pápežskej univerzity v španielskom meste Salamanca čestný doktorát Honoris Causa. Pri tejto príležitosti sa páter Lombardi vo svojom príhovore zamyslel nad aktuálnou situáciou v oblasti médií vo svete i z pohľadu Svätej stolice. Niektoré z jeho myšlienok vám priblížime v týchto minútach.

Svoj príhovor rozdelil páter Lombardi do niekoľkých okruhov. Zamýšľal sa nad cestou vo svete, ktorý sa mení, nad tzv. „boomovými“ – senzácie chtivými správami dnešného sveta, nad činnosťou Cirkvi v oblasti sociálnej komunikácie, ako aj nad rozlišovaním dobra a zla v záujme služby dobru. „Ako všetci vieme, v poslednom období sme boli svedkami mnohých správ, ktoré sa týkajú Katolíckej cirkvi a obzvlášť Svätého otca a Vatikánu a ktoré si vzali na mušku médiá v mnohých krajinách“ – začal svoj príhovor hovorca Svätej stolice. Dotkol sa pri tom prípadov z nedávneho obdobia, ktoré rezonovali v médiách, ako napr. prípad Williamson, rozprava o používaní prezervatívov v boji proti AIDS v afrických krajinách a iné. Potom sa zameral na silu internetu, ktorý svojou účinnosťou z hľadiska prvotného zdroja informácií dobieha ostatné média s výnimkou televízie a to národnej ako aj medzinárodnej aktuálnosti. Dotkol sa tiež problému tzv. „boomových“, či senzácie chtivých informácií keď povedal:

„Často sa stáva, že agentúra či novinári vydajú správu, ktorú následne preberajú ostatné média bez toho, aby sa na ňu pozreli z iného uhla pohľadu, či aby si aspoň overili jej pravdivosť. Mám pocit, že sme si všetci vedomí tejto situácie a pozorujeme v nej aj mnohé riziká, aj keď nevieme prísť na to, aký účinný liek na tento stav nájsť.“

Potom vyzdvihol úsilie Cirkvi v tejto sfére, ktorá nás učí, aby sme sa na tento svet pozerali realisticky, ale zároveň s dôverou a láskou: „Učenie Cirkvi o sociálnej komunikácii, zasahuje práve svojím charakteristickým pozitívnym tónom. Iste, musíme si byť vedomí rizík neobmedzených možností manipulácie a morálnej korupcie, ktoré sa uhniezdili v moderných prostriedkoch sociálnej komunikácie. Tam, kde sa tieto možnosti, či kapacity zvyšujú, rastie aj možnosť neblahého využívania médií.“

„Nové technológie, nové vzťahy, podporovať kultúru rešpektovania, dialógu, priateľstva“ – tak znie téma Posolstva Svätého Otca k Svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov, ktorej sa páter Lombardi v príhovore tiež dotkol. Zároveň si položil otázku, ako dosiahnuť, aby aj Cirkev kráčala v duchu doby týchto nových moderných technológií, aby v nich mala vo svete svoje zastúpenie. Za prvý malý krok označil spustenie vatikánskeho programu na internetovom portáli „YouTube“ - začiatok cesty, ktorej smer a následné kroky budú pokračovať s dôverou, ale aj rozvahou a plným vedomím. Ako dodal, treba si uvedomiť, že ide o novú oblasť, ktorá je veľmi náročná. Nestačí len prijímať komentáre, ale je potrebné na ne odpovedať - jasne a kompetentne odpovedať na otázky, ktoré z toho vyplývajú, čo si vyžaduje ľudí, čas a veľké úsilie. V spolupráci s Vatikánskym televíznym centrom a s Vatikánskym rozhlasom sa teda na internete podarilo spustiť vatikánsky program s aktuálnymi video - správami z každého dňa. A ako dodal páter Lombardi, počas Veľkej noci bolo na stránke dokonca k dispozícii celé Posolstvo Svätého Otca k Veľkej noci s titulkami v 27 jazykoch – čo sa dá považovať za rekord z hľadiska počtu rozličných jazykových mutácií. „Takže aj v Ríme sme nastúpili na cestu aktívnej účasti v „sieti“, aj keď zatiaľ ešte uvažujeme, ako nadviazať interaktívny dialóg s návštevníkmi“ – dodal páter Lombardi a pokračoval:

„Pre mňa je to veľmi hlboký a vážny problém. V istom zmysle je to aj „ekleziastický“ problém. Chcem povedať: s Vatikánskym rozhlasom a televíziou sme rozvinuli veľmi dobrú stratégiu v prepojení medzi službou z Ríma, ako aj katolíckych rádií a televízií celého sveta, keď sme vytvorili sieť informácií a programov, ktoré sa týkajú univerzálneho stupňa v Cirkvi, zatiaľ čo katolícke rádia alebo televízie - národné alebo diecézne, ponúkajú len stupeň národný, regionálny, či lokálny. Začlenili sme sa tak do oblasti komunikácie, vo vzťahu medzi rozličnými stupňami cirkevnej služby Svätého Otca, biskupských konferencií, diecéz, pričom hľadáme spájanie a dialóg, ale tiež rešpektovanie kompetencií a zodpovednosť.“

Potom páter Lombardi hovoril na tému perspektívy služby Cirkvi a jej poslania.

„V tejto perspektíve je veľmi dôležité neustále sa snažiť pochopiť, či sme to my s našimi chybami v komunikácií, ktorí sťažujú chápanie posolstva Cirkvi, a teda ktorí napomáhajú tomu, že je odmietané, alebo je to samotné posolstvo ako také, ktoré aj keď je pochopené alebo práve preto, že je pochopené - je odmietané. Asi by sme sa klamali, keby sme tvrdili, že ak by bola komunikácia perfektná tak by vždy smerovala k prijatiu tohto posolstva bez následných protirečení či oponovania. Toto by koniec koncov mohol byť aj negatívny znak, znak nejasností a kompromisu a nie pravdivá komunikácia. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že mnohé z vecí, ktoré hlása Cirkev – a ktoré my ďalej hlásame, ak im veríme – sú veci, ktoré idú proti prúdu. Musíme teda chápať, že to, ako je následne posolstvo prijaté nie je výsledkom našej neschopnosti, ani toho, že stojíme mimo aktuálnej doby, ale preto, že evanjelium Ježiša ide takpovediac „proti prúdu“. A tu je jadro komunikácie Cirkvi a Cirkvi vo svete.“

Hovorca Svätej stolice potom hovoril o dôležitosti vložiť komunikáciu do nezištnej služby pre dobro ľudstva v záujme správneho rozlišovania dobra a zla, zla v konkrétnych dejinách nášho sveta, aby sme tak pomáhali poukazovať na rozličné tváre dobra a vyzdvihli ich a zároveň, aby sme dokázali snímať masku tváre zla a obmedzili jeho silu. „Musíme vedieť snímať tieto tváre zla, aby sme oslobodili komunikáciu pre službu dobru, kultúre rešpektu, dialógov, priateľstva – ako o tom hovorí posolstvo Svätého Otca –, aby sme vložili všetok potenciál komunikácie každého dňa do budovania spoločenstva v Cirkvi a jednoty ľudskej rodiny“.

V takomto duchu hovoril páter Lombardi o téme komunikácie za jednotu, či komunikovania pre zjednocovanie. Povolanie hovorcu a komunikátora - ako povedal – je povolanie, v ktorom objavuje stále nanovo ťažkosti, námahu, ale aj krásu a veľkosť. V závere si spomenul na jednu príhodu počas tejto jeho služby:

„Tá chvíľa zostane navždy v mojej pamäti. Jedného dňa, počas modlitbového stretnutia mladých v Aule Pavla VI. vo Vatikáne za účasti pápeža Jána Pavla II., sme s kolegami z Vatikánskeho televízneho centra pripravovali do prenosu niekoľko satelitných televíznych spojení s ostatnými mladými, ktorí boli tiež zjednotení na mnohých miestach v rozličných krajinách Európy, aby sa tak mohli v prianom prenose spojiť s nami. Pápež videl na obrovskej obrazovke tieto modlitbové skupiny a počul pozdravy mladých, tak isto aj on sa mohol obracať slovami na nich. My sme boli v maličkom prenosovom voze. V istej chvíli pápež so svojou typickou spontánnosťou povedal: „Aká je len úžasná táto televízia. Môžem vidieť a rozprávať sa s mojimi mladými z Krakowa, ako keby boli tu, nech je požehnaná televízia!“ Hlboko ma to zasiahlo. Často prevláda názor, že televízia je zodpovedná za mnohé zlé veci, že po sebe zanecháva hrozné škody a pápež hovorí, že je požehnaná“ – dodáva v závere páter Lombardi a dáva Svätému Otcovi za pravdu, pretože – ako povedal - on vidí ďalej do budúcnosti, pretože televízia môže zjednocovať, môže dovoliť pápežovi a Cirkvi okusovať radosť zjednotenia a toto je znak, ktorý môže byť využitý pre dobro, televízia môže byť skutočne požehnanou, ale záleží to od nás. „Sme to my, ktorí musíme a môžeme z televízie urobiť zdroj požehnania a nie nástroj skazy“ uzatvára svoj príhovor na tému spoločenských komunikačných prostriedkov hovorca Svätej stolice. –sg-