Slová Benedikta XVI. účastníkom XV. zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied
Svätý Otec sa dnes prihovoril účastníkom XV. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie
sociálnych vied. V úvode spomenul, že Cirkev vždy presadzovala, že základné ľudské
práva – sformulované rozličnými spôsobmi a na rozličných stupňoch dôležitosti, ktoré
môžu mať v rôznych kultúrnych kontextoch - tieto práva majú byť uznané, pretože sú
vlastné samotnej podstate človeka, stvoreného na Boží obraz.
Objavenie Ameriky
– pokračoval Svätý Otec – a následné antropologické diskusie v 16. a 17. storočí viedli
v Európe k zvýšeniu povedomia v oblasti ľudských práv ako takých a ich univerzálnosti.
Potom hovoril Benedikt XVI. o období v polovici minulého storočia, po najväčšom utrpení
spôsobenom dvomi svetovými vojnami a nevýslovných zločinoch spáchaných totalitnými
ideológiami, keď následne medzinárodné spoločenstvo prijalo nový systém medzinárodného
práva založený na ľudských právach.
“Ľudské práva sa stali orientačným
bodom spoločného univerzálneho mravného základu – aspoň čo sa týka stupňa
úsilia – pre väčšinu ľudstva. Tieto práva boli ratifikované takmer
všetkými štátmi sveta. II. Vatikánsky koncil, v Deklarácii “Dignitatis Humanae” ako
aj môj predchodca Pavol VI. a Ján Pavola II. dôrazne stanovili právo na život a právo
na slobodu svedomia a náboženstva – ako stredobod tých práv, ktoré pramenia zo
samotnej ľudskej prirodzenosti.”
Prirodzený zákon – pokračoval Svätý
Otec – je univerzálny zákon rozpoznateľný každému, na základe ktorého majú všetci
ľudia vzájomne chápať a milovať jeden druhého. Ľudské práva sú zakorenené v účasti
Boha, ktorý stvoril každého človeka s inteligenciou a slobodou. Ak sú tieto pevné
etické a politické základy ignorované, ľudské práva sa stávajú krehkými, pretože je
v nich zanedbaný ich základ – dodal Benedikt XVI. A pokračoval:
“Činnosť
Cirkvi pri podporovaní ľudských práv je preto podložená racionálnou
úvahou v tom zmysle, že tieto práva môžu byť predstavené všetkým ľuďom dobrej
vôle, nezávisle od ich vierovyznania. Napriek tomu, ako som to uviedol v mojich
encyklikách, na jednej strane sa ľudský rozum musí podrobiť
stálemu očisťovaniu vierou pretože tu hrozí isté etické zaslepenie spôsobené
pokazenými vášňami a hriechom a na druhej strane, pretože ľudské
práva potrebujú byť nanovo nadobudnuté každou generáciou a každým jednotlivcom,
a pretože ľudská sloboda – uskutočňovaná cez jej slobodné rozhodnutia
– je vždy krehká, človek potrebuje bezvýhradnú nádej a lásku,
ktorú možno nájsť len v Bohu a to vedie k účasti na spravodlivosti
a Božej štedrosti k blížnym.”
V závere príhovoru spomenul Svätý Otec najkritickejšie
sociálne problémy posledných desaťročí, ako narastajúce vedomie – ktoré sčasti povstalo
z globalizácie a ekonomickej krízy. “Pre kresťana, ktorý každodenne prosí Boha, aby
“nám dal chlieb náš každodenný“ je hanebnou tragédiou, že pätinu ľudstva sužuje hlad”
– povedal Benedikt XVI. a dodal, že zaistenie adekvátnych zásob potravy, ako aj ochrana
životných zdrojov - vody a energie - si vyžaduje spoluprácu všetkých medzinárodných
lídrov. –sg-