2009-05-04 12:51:52

Slová Benedikta XVI. účastníkom XV. zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied


Svätý Otec sa dnes prihovoril účastníkom XV. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied. V úvode spomenul, že Cirkev vždy presadzovala, že základné ľudské práva – sformulované rozličnými spôsobmi a na rozličných stupňoch dôležitosti, ktoré môžu mať v rôznych kultúrnych kontextoch - tieto práva majú byť uznané, pretože sú vlastné samotnej podstate človeka, stvoreného na Boží obraz.

Objavenie Ameriky – pokračoval Svätý Otec – a následné antropologické diskusie v 16. a 17. storočí viedli v Európe k zvýšeniu povedomia v oblasti ľudských práv ako takých a ich univerzálnosti. Potom hovoril Benedikt XVI. o období v polovici minulého storočia, po najväčšom utrpení spôsobenom dvomi svetovými vojnami a nevýslovných zločinoch spáchaných totalitnými ideológiami, keď následne medzinárodné spoločenstvo prijalo nový systém medzinárodného práva založený na ľudských právach.

Ľudské práva sa stali orientačným bodom spoločného univerzálneho mravného základu – aspoň čo sa týka stupňa úsilia – pre väčšinu ľudstva. Tieto práva boli ratifikované takmer všetkými štátmi sveta. II. Vatikánsky koncil, v Deklarácii “Dignitatis Humanae” ako aj môj predchodca Pavol VI. a Ján Pavola II. dôrazne stanovili právo na život a právo na slobodu svedomia a náboženstva – ako stredobod tých práv, ktoré pramenia zo samotnej ľudskej prirodzenosti.

Prirodzený zákon – pokračoval Svätý Otec – je univerzálny zákon rozpoznateľný každému, na základe ktorého majú všetci ľudia vzájomne chápať a milovať jeden druhého. Ľudské práva sú zakorenené v účasti Boha, ktorý stvoril každého človeka s inteligenciou a slobodou. Ak sú tieto pevné etické a politické základy ignorované, ľudské práva sa stávajú krehkými, pretože je v nich zanedbaný ich základ – dodal Benedikt XVI. A pokračoval:

Činnosť Cirkvi pri podporovaní ľudských práv je preto podložená racionálnou úvahou v tom zmysle, že tieto práva môžu byť predstavené všetkým ľuďom dobrej vôle, nezávisle od ich vierovyznania. Napriek tomu, ako som to uviedol v mojich encyklikách, na jednej strane sa ľudský rozum musí podrobiť stálemu očisťovaniu vierou pretože tu hrozí isté etické zaslepenie spôsobené pokazenými vášňami a hriechom a na druhej strane, pretože ľudské práva potrebujú byť nanovo nadobudnuté každou generáciou a každým jednotlivcom, a pretože ľudská sloboda uskutočňovaná cez jej slobodné rozhodnutia – je vždy krehká, človek potrebuje bezvýhradnú nádej a lásku, ktorú možno nájsť len v Bohu a to vedie k účasti na spravodlivosti a Božej štedrosti k blížnym.”

V závere príhovoru spomenul Svätý Otec najkritickejšie sociálne problémy posledných desaťročí, ako narastajúce vedomie – ktoré sčasti povstalo z globalizácie a ekonomickej krízy. “Pre kresťana, ktorý každodenne prosí Boha, aby “nám dal chlieb náš každodenný“ je hanebnou tragédiou, že pätinu ľudstva sužuje hlad” – povedal Benedikt XVI. a dodal, že zaistenie adekvátnych zásob potravy, ako aj ochrana životných zdrojov - vody a energie - si vyžaduje spoluprácu všetkých medzinárodných lídrov. –sg-







All the contents on this site are copyrighted ©.