Vatikán
(1. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. v nedeľu predpoludním slávil slávnostnú sv. omšu
na námestí sv. Petra vo Vatikáne, počas ktorej svätorečil piatich blahoslavených.
Vo svojej homílii vyzdvihol silu svedectva svätých, ktorá vyviera z tajomstva zmŕtvychvstalého
Krista, keď povedal: „Svetlo tváre zmŕtvychvstalého Krista nás dnes osobitne ožaruje
prostredníctvom evanjeliových čŕt piatich blahoslavených, ktorí sa dnes zapíšu do
zoznamu svätých. Sú nimi: Arcangelo Tadini, Bernardo Tolomei, Nuno de Santa Maria
Alvares Pereira, Gertrude Comensoli a Caterina Volpicelli. Rád sa pripájam k zástupu
pútnikov, ktorí im z rôznych národov prišli sem vzdať úctu. Zároveň vás všetkých srdečne
pozdravujem. Rozličné ľudské a duchovné skúsenosti týchto nových svätých nám ukazujú
hlbokú premenu, ktorú v ich srdciach uskutočnil zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý vedie
a sprevádza celé dejiny spásy. Preto nás Cirkev vždy a o to viac počas tohto veľkonočného
obdobia pozýva usmerniť naše kroky k vzkriesenému Kristovi, ktorý je reálne prítomný
vo sviatosti Eucharistie.“
Pápež Benedikt XVI. prijal v pondelok predpoludním
na osobnej audiencii prezidenta Bieloruska Alexandra Lukašenka. Ako uvádza oficiálne
komuniké, „počas rozhovorov v pozitívnej atmosfére hovorili prítomní o aktuálnych
otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi vierou a rozumom a dialógom medzi náboženstvami
a kultúrami. Hovorili tiež o témach medzinárodného charakteru, spätými s podporou
pokoja a skutočného pokroku ľudskosti, ako aj o niektorých problematikách vo vnútri
krajiny, či o otázkach Katolíckej cirkvi v Bielorusku a perspektívach prehĺbenia spolupráce
medzi oboma stranami. Vyzdvihli tiež pokojné spolunažívanie, ktoré charakterizuje
vzťahy medzi katolíckym a pravoslávnym spoločenstvom, ako aj ďalšími náboženskými
vierovyznaniami.“
Svätý Otec v pondelok tiež na audiencii prijal princa
Walesu spolu s vojvodkyňou Cornwallu. V utorok pápež Benedikt XVI. navštívil taliansku
oblasť Abruzzo, ktorú zasiahlo ničivé zemetrasenie. Svätý Otec vyjadril prítomným
svoju duchovnú blízkosť slovami “bol som pri vás, od prvej chvíle, odkedy som sa
dozvedel o tomto ničivom zemetrasení, ktoré si vyžiadalo takmer 300 obetí, početných
zranených ako aj materiálne škody na vašich domoch. Teraz som tu, medzi vami: chcel
by som vás vrúcne objať jedného po druhom.” Potom Svätý Otec povedal, že obdivuje
odvahu, dôstojnosť a vieru, s akými obyvatelia čelili tejto ťažkej skúške, čím vyjadrili
veľkú vôľu neupadnúť do averzie a pokračoval: “Mojím príchodom sem, do centra Onna,
ktoré zaplatilo takú vysokú cenu na ľudských životoch, som z helikoptéry videl toto
údolie a uvedomil som si ešte viac rozmer škôd, spôsobených zemetrasením. Keby to
bolo možné, navštívil by som každú oblasť a každú štvrť, každú stanovú oblasť, všetkých.
Dobre si uvedomujem, že aj napriek prejavenej solidarite sú ťažkosti, ktoré prináša
takýto život mimo domu, život v autách, v stanoch - veľké, o to viac v zime a daždi.
Myslím aj na mnohých mladých, ktorí sú nútení čeliť trpkej realite, ktorí museli prerušiť
školu, ako aj na starších, ktorí boli donútení vzdať sa svojich každodenných návykov.”
V
katechéze počas stredajšej generálnej audiencie sa Svätý Otec zameral na ďalšieho
spisovateľa raného kresťanstva východu a západu, na sv. Germána, biskupa a patriarchu
Konštantínopolu, ktorého slávnosť pripadá v Pravoslávnej cirkvi na 12. mája, keď povedal:
„V roku 717, keď Konštantínopol obliehali saracénske vojská, Germán
viedol procesiu s uctievanou ikonou Božej Matky. Neskôr, cisár Lev III. začal svoje
ťaženie proti používaniu posvätných ikon, ktoré označil za modlárstvo. Keď Germán
v roku 730 cisárovi verejne oponoval, bol donútený odísť do vyhnanstva, do
kláštora, kde neskôr zomrel. Jeho pamiatka však nebola zabudnutá a po II. nicejskom
koncile, ktorý obnovil používanie posvätných ikon, bolo jeho meno ocenené. Písomnosti
Germána poznačené horlivou láskou k Cirkvi a oddanosti Božej Matke ovplyvnili
náboženskú úctu na východe i západe. Germán, ktorý vyzdvihoval slávnostnú a
krásnu liturgiu je tiež známy svojimi úvahami na tému Mariológie. V homíliách tiež
vyzdvihol cnosť a poslanie Panny Márie. Jeho slová, ktoré poukazujú na jej telesnú
čistotu v jej panenskom materstve, zahrnul pápež Pius XII. do apoštolskej konštitúcie
„Munificentissimus Deus“. Modlím sa, aby sme na príhovor sv. Germána
mohli byť všetci obnovení v láske k Cirkvi a oddanosti k Matke Božej.“ – ls
-