Cirkev a svet: Belgicko

Dnes sa spolu vyberieme do krajiny, ktorá je sídlom Európskej únie a ktorú zároveň preslávila lahodná chuť čokolády. Počas nasledujúcich minút budeme teda rozprávať o jednom z troch štátov Beneluxu, o Belgicku. Krajina hraničí na severe s Holandskom, na východe s Nemeckom a na juhu s Luxemburskom a Francúzskom.
V našej rubrike dnes Belgicko navštívime aj v súvislosti s rozruchom, ktorý krajina vyvolala po slovách Svätého Otca o boji s AIDS v Afrike počas jeho apoštolskej cesty.

Politická situácia v krajine

Názov krajiny pochádza z názvu keltského kmeňa Belgov a rovnako aj z názvu rímskej provincie na severe Galie, ktorá sa nazývala Belgica.
Belgicko je konštitučnou parlamentnou monarchiou s federatívnym štátoprávnym usporiadaním. Monarchia získala nezávislosť v roku 1830. Na čele krajiny je od roku 1993 kráľ Albert II., ktorý tak nahradil svojho predchodcu kráľa Baudouina.
Belgicko je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie a je aj sídlom medzinárodnej organizácie NATO. Hlavným mestom monarchie je Brusel a úradným jazykom je holandčina, niekedy neoficiálne nazývaná flámčina, ktorou hovorí 60 percent obyvateľstva. Ďalšími oficiálnymi jazykmi sú francúzština a nemčina. Belgické kráľovstvo má viac ako 10 miliónov obyvateľov. Väčšinu z nich tvoria Flámi, ktorí predstavujú 58 percent, zvyšok dopĺňajú Valóni, ktorí tvoria 31 percent obyvateľov. V krajine však žije aj početná komunita Nemcov, či Talianov a Francúzov a tiež severoafrických emigrantov.
Hlavnou komoditou Belgicka je výroba surového železa a ocele.

Cirkev v Belgickom kráľovstve

Sekulárna ústava v krajine zabezpečuje slobodu vierovyznania a vláda toto právo rešpektuje aj v praxi. Rímsko-katolícke vierovyznanie v krajine udáva približne 75 percent obyvateľov, zvyšok dotvárajú predovšetkým protestanti, no svoje zastúpenie tu majú aj moslimovia.
Katolicizmus mal už od získania nezávislosti silné postavenie v politickom vývoji krajiny cez rozličné kresťansko-demokratické strany.


Pápež Jána Pavol II. v Belgicku

Pápež Ján Pavol II. navštívil počas svojho pontifikátu Belgicko dvakrát. Prvý raz to bolo v roku 1985 v rámci svojej 26. apoštolskej cesty do krajín Beneluxu, a teda do Holandska, Luxemburska a Belgicka.
Druhýkrát zavítal do Belgicka v roku 1995 pri príležitosti blahorečenia pátra Damiána de Veustera, misionára malomocných z ostrova Molokai. Išlo vtedy o jeho 65. apoštolskú cestu.

Problémy v krajine

Napriek vysokému počtu katolíkov v krajine sa Belgicko neslávne preslávilo hneď dvakrát. V roku 2002 upútalo pozornosť, keď ako druhá krajina v Európe, pričom prvou je Holandsko, povolila v krajine eutanáziu. Negatívne tiene vrhla pred niekoľkými týždňami aj kritikou slov Svätého Otca o boji s AIDS, ktoré vyslovil počas svojej apoštolskej cesty v Afrike, konkrétne počas tlačovej konferencie na palube lietadla smerujúceho do Kamerunu. Svätý Otec vtedy hovoril o mnohých problémoch, ktoré sužujú Afriku, najmä o šírení choroby AIDS, keď povedal:

„...najúčinnejšou, najprítomnejšou a najsilnejšou realitou boja proti AIDS, je teraz Katolícka cirkev so svojimi hnutiami. Myslím si, že Komunita sv. Egídia, ktorá toho robí veľa – viditeľne aj neviditeľne – v boji proti Aids, taktiež kamiliáni, všetky sestry, ktoré pomáhajú chorým... Povedal by som, že problém AIDSu sa nemôže prekonať iba pomocou peňazí. Sú síce potrebné, ale ak nie je prítomná duša, ktorá to bude vedieť aplikovať, nepomôžu, nemôže sa to vyriešiť ani distribúciou prezervatívov: naopak, tie problém zhoršujú. Riešenie môže byť dvojaké: po prvé, poľudštenie sexuality, teda duchovná a ľudská obnova, ktoré prinesú so sebou nový spôsob správania sa jedného k druhému, a po druhé, aj skutočné priateľstvo najmä medzi trpiacimi osobami, účasť na utrpení tých, ktorí trpia... A to sú faktory, ktoré pomáhajú a ktoré so sebou prinášajú aj skutočné a viditeľné pokroky. Preto by som rád povedal, že naša dvojnásobná sila vnútorne obnoviť človeka, im dodá duchovnú a ľudskú silu pre zachovanie správneho postoja v súvislosti s ich vlastným aj iným telom a tejto schopnosti trpieť s trpiacimi, zotrvať prítomný v situáciách skúšky... Cirkev to robí a tak ponúka veľký a dôležitý príspevok. Ďakujeme všetkým, ktorí to robia.“

Práve tieto slová vyvolali v belgickom parlamente úplnú hystériu proti pápežovi. Belgickí poslanci podali návrh rezolúcie, v ktorom žiadajú dočasné odvolanie belgického veľvyslanca pri Svätej stolici. V rezolúcii ďalej belgická vláda vyzýva k odsúdeniu „nebezpečných a nezodpovedných vyjadrení pápeža a tiež k oficiálnym protestom.“

Naopak, biskupi Kamerunu túto situáciu považujú - ako uviedli v komuniké - za príklad zlého informovania, ktoré sa snažilo zatieniť skutočný význam cesty pápeža do Afriky. Kamerunskí biskupi boli rozhorčení, že kvôli polemike o prezervatívoch, sa zabudlo na informovanie o zlej situácii mnohých Afričanov, ktorí zomierajú na rôzne choroby, od hladu, či vo vojnách. Okrem toho ich tiež znepokojilo, že médiá nespomenuli ani angažovanosť Katolíckej cirkvi v Afrike, ktorá sa o chorých na AIDS stará a usiluje sa im pomáhať nielen liekmi, ale aj morálne a duchovne.
Biskupi v závere uviedli, že prínos cesty Benedikta XVI. do Afriky Kamerunčania pochopili veľmi dobre a všade ho prijali s radosťou a entuziazmom.

Vyjadrenie Svätej stolice k postoju Belgicka

 
Vatikánsky štátny sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Dominique Mamberti vyjadril poľutovanie nad postojom Belgicka po slovách Svätého Otca o boji s AIDS.  
Vatikánsky sekretariát vo svojom oficiálnom stanovisku “ľutuje”, že parlamentné zhromaždenie považovalo za vhodné kritizovať Svätého Otca na základe útržkov z rozhovoru vyňatého z kontextu, ktorý zneužili niektoré skupiny s jasným úmyslom odradiť Svätého Otca od toho, aby sa vyjadril k niektorým témam, pri ktorých je náuka Cirkvi ako aj morálny aspekt taký zrejmý.

„Svätý Otec“ – uvádza sa ďalej v stanovisku – “odpovedal na otázku o postoji Cirkvi v oblasti boja proti AIDS a vyjadril sa v zmysle, že riešenie je potrebné hľadať v dvoch úrovniach: na jednej strane v poľudštení sexuality a na druhej strane v skutočnom priateľstve a ochote k trpiacim, pričom vyzdvihol prínos Cirkvi v oboch týchto oblastiach. Bez takejto morálnej a výchovnej dimenzie nie je možné boj s AIDS vyhrať.”

Názory Katolíckej ligy pre náboženské a občianske práva v USA

Za Svätého Otca sa postavila aj Katolícka liga pre náboženské a občianske práva v Spojených štátoch amerických, ktorá sa opiera o výsledky Harvardského centra pre štúdium populácie a rastu. Publikoval ich riaditeľ Projektu výskumu ochrany pred AIDS, doktor Edward C. Green. Podľa jeho minuloročných výskumov, „zníženie počtu ľudí nakazených vírusom HIV zaznamenali tie africké krajiny, v ktorých počas roka, nemali muži a ženy viac ako jedného sexuálneho partnera. Práve partnerskú vernosť podporujú naše programy.“

Doktor Edward C. Green ďalej objasňuje. „Krajiny, ktoré zaznamenali pokles HIV súvisel aj s nárastom používania prezervatívov. Ale v každej krajine na celom svete, v ktorej sa znížil počet HIV nakazených ľudí súvisel so zvýšenou sexuálnou vernosťou a zvyčajne aj s úplnou sexuálnou zdržanlivosťou.“  

K prípadu sa rovnako vyjadril aj prezident Katolíckej ligy pre ľudské a občianske práva Bill Donohue, ktorý uviedol: „Ten, kto si myslí, že distribúcia prezervatívov, vzdelávanie alebo výskum vyriešia problém, ktorý je predovšetkým otázkou nerozvážneho správania sa, je hlupák. A nie iba on, ale tiež ďalšie osoby, ktoré na celý problém ironicky upozorňujú a zabávajú sa na tých, ktorí skutočne pracujú.“  

Bill Donohue tiež pripomenul, že je to práve Katolícka cirkev, ktorá stojí v popredí takýchto programov. „Spolupracuje s nemocnicami a s lekárskymi centrami pre AIDS, viac, než akákoľvek súkromná inštitúcia na svete.“ – mf -