Zamyslenie na 3. veľkonočnú nedeľu: Byť svedkami...

Raz som zažil nasledovnú skúsenosť. Ráno aj večer som cestoval mestskou dopravou. Pri zastávke, kde som prestupoval, som občas vídaval jedného „homelesáka“, čiže bezdomovca. Ráno som ho videl zahrabaného do kartónov, večer sedel na obrubníku a nezrozumiteľne sa rozkrikoval. Bolo mu vidieť trochu do tváre. Bradu a vlasy mal v tvare stvrdnutej guče. O niekoľko dní som išiel okolo a videl som ho v rozhovore s nejakým pomerne slušne vyzerajúcim mladším mužom. Podľa gestikulácie sa mi to videl byť veľmi zmysluplný rozhovor. O niekoľko dní som ho už ráno medzi krabicami nevidel. Asi o mesiac som ho stretol v meste, mal na sebe niečo nezapáchajúce a bol ostrihaný. Na niekoho čakal. Bol to on, podľa zvláštnej tváre i podľa pohybov rúk, ktoré sa nezmenili. Neviem ako sa jeho príbeh skončil, ani kto bol ten neznámy mladý človek, čo mu pomohol. Zostalo mi to však v pamäti ako niečo, čo má dočinenia s veľkonočným svedectvom evanjelia.
Milí bratia a sestry, blížiaca sa tretia veľkonočná nedeľa nám hovorí o tom, ako sa z učeníkov stávajú svedkovia. Tí, ktorí sami prešli skúsenosťou oslobodenia, stávajú sa svedkami a v Ježišovom mene sú schopní zachraňovať a oslobodzovať druhých.
Ježišovi učeníci, ako píše Lukáš v evanjeliu, zostali Ježišovou prvou návštevou zaskočení. Nedokázali hneď absorbovať jeho zmŕtvychvstanie. Lukáš hovorí o ich veľkej radosti, ale aj o tom, že v tejto radosti zostali akosi zaseknutí. „Od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili“. Tento veľkonočný problém učeníkov, môže byť, milý brat, milá sestra, aj naším problémom, hoci možno v inej podobe: Oslávili sme vzkriesenie, ale čo to ďalej znamená?
Pri nedávnych zemetraseniach na Apeninskom polostrove som sledoval, ako sa mnohé médiá usilovali čo najviac otriasť citmi divákov. Popri medializovaní emócií priniesli však aj silné svedectvá viery vo vzkriesenie. Odkiaľ prišli tieto slová nádeje? Svedectvá nádeje často vychádzali práve od tých, ktorí najviac stratili. Naopak mnohí z tých, čo sa iba na diaľku rozciťovali v teple svojho domova, uviazli v otázkach, prečo sa takéto hrôzy na svete dejú. Boli ochotní poslať príspevok obetiam, ale sami akoby zostali paralyzovaní vlastným strachom o budúcnosť.
Takéto udalosti nám ukazujú, čo znamená veľkonočná viera. Keď učeníci zostali pred Ježišom zaskočení, on ich najprv musel postaviť do reality: tu nejde o rozciťovanie sa. Dotýka sa ich a pýta si voľačo na zajedenie. A potom im otvára myseľ, aby pochopili Písmo – takto to zaznamenal sv. Lukáš. Milí poslucháči, vidíme to sami, ako sa dnešný človek neustále snaží, aby sám zadefinoval zmysel udalostí, prahne po tom, aby si sám mohol vygenerovať nádej. Ale nie je toho schopný. Na to je potrebné stretnutie so Vzkrieseným. Len v jeho Duchu sme schopní objaviť zmysel všetkého toho, čo prežívame.
Sv. Lukáš bude naším sprievodcom aj v prvom nedeľnom čítaní. V Skutkoch apoštolov nám zaznamenal veľkonočné svedectvo apoštola Petra. Peter sa nesnaží iba niečo vysvetľovať ohľadom Ježišovho vzkriesenia. Ide mu o to, aby svojím slovom sprostredkoval kontakt poslucháčov so samotným Ježišom. Slovo svedectva nepoučuje, ale zachraňuje.
Petrovo slovo je jednoduché: Ak sa tu niečo mimoriadne udialo, udialo sa to kvôli vám. Peter nehrá na city, ale vyzýva každého, aby sám vstúpil do deja. Zázrak uzdravenia chromého pri Krásnej bráne, ktorý v Skutkoch apoštolov predchádza Petrovmu svedectvu, jasne odkazuje na Kristovo vzkriesenie. Ježiš je tu, je pri nás, je nám nablízku. Petrovo veľkonočné ohlasovanie je vlastne výzvou, ktorá sa veľmi podobá Ježišovej výzve, s ktorou vystúpil Ježiš na začiatku svojho ohlasovania: „Obráťte sa a verte!“ Veľkonočná výzva je výzva veriť evanjeliu, ktoré sa už naplnilo. Naše temno už bolo premožené v Kristovi.
Veľkonočné ohlasovanie, to je evanjelium slobody, evanjelium o odpustení hriechov. „Obráťte sa a vaše hriechy budú zotreté,“ hovorí Peter. Toto radostné evanjelium sa šíri geometrickým radom. Komu boli hriechy odpustené, stáva sa svedkom odpustenia pre druhých.
„Vy ste toho svedkami,“ hovorí Ježiš. - „My sme toho svedkami,“ hovorí Peter. - Milá sestra, milý brat, myslím že Ježišove slová sú výzvou aj pre nás. Svedčiť o tom, že človek ležiaci na chodníku je povolaný k slobode, nie je samozrejmosťou. Ozajstné slovo nádeje je možné vysloviť jedine v Kristovi. Ak som prešiel skúsenosťou oslobodenia v Kristovi, potom som aj ja poslaný k tým, ktorí v mojej blízkosti obrazne povedané ležia na chodníku a nevládzu sa zodvihnúť. Toto je radosť Veľkej noci: mať istotu, že môj brat a moja sestra môžu byť uzdravení v Kristovi. - Ježiš, ty, ktorý si vstal z mŕtvych, daj každému z nás túto radostnú nádej. Urob nás svojimi svedkami!

Jozef Bartkovjak SJ