Príhovor Benedikta XVI. pred požehnaním Urbi et Orbi: "Jemu dnes zvolávame naše radostné Aleluja"

Vatikán (12. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. a množstvo veriacich v Bazilike sv. Petra sa rozlúčilo so včerajším dňom Veľkonočnou vigíliou Vzkriesenia Pána, ktorá sa začala o 21:00. Dnes predpoludním pápež Benedikt XVI. na námestí sv. Petra vo Vatikáne predsedal slávnosti Kristovho zmŕtvychvstania. Na konci svätej omše predniesol svoje veľkonočné posolstvo a udelil apoštolské požehnanie Urbi et Orbi – mestu Rím a celému svetu. Vo svojom posolstve sa Svätý Otec sa Svätý Otec obrátil na veriacich slovami:

„Drahí bratia a sestry v Ríme a na celom svete!

každému z vás vyjadrujem veľkonočné blahoželanie slovami svätého Augustína: „Resurrectio Domini, spes nostra – Pánovo zmŕtvychvstanie je našou nádejou“ (Augustín, Homília 261,1). Týmto tvrdením tento veľký biskup vysvetľoval svojim veriacim, že Ježiš vstal zmŕtvych pre nás, ktorí sme boli odsúdení na smrť, aby sme nezúfali a nemysleli si, že smrťou sa náš život definitívne končí. Kristus vstal zmŕtvych, aby nám daroval nádej (porov. Ibid).

V skutku, jedna z otázok, ktorá prináša do ľudského života najviac úzkosti je práve táto: čo je po smrti? Na túto tajomnú otázku, práve dnešná slávnosť nám poskytuje odpoveď v tom zmysle, že smrť nemá posledné slovo, pretože na konci triumfuje život. Táto naša istota sa nezakladá na jednoduchých ľudských argumentoch, ale na historickej udalosti, z ktorej vyviera naša viera: Ježiš Kristus, ukrižovaný a pochovaný vstal zmŕtvych vo svojom oslávenom tele. Ježiš vstal zmŕtvych, aby sme aj my veriac v neho, mali život večný. Táto zvesť je jadrom aj evanjeliovho posolstva. S hrdosťou ho prehlasuje aj svätý Pavol: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ A dodáva:  „Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí“ (1 Kor 15, 14.19). Veľkonočné ráno prináša na tento svet novú jar nádeje. Od tohto dňa má počiatok aj naše zmŕtvychvstanie, pretože Veľká noc nie je len okamihom v dejinách, ale uvádza do pohybu všetko. Ježiš vstal zmŕtvych nie preto, aby ostala živou jeho pamiatka v srdciach svojich apoštolov, ale preto, aby On sám žil v nás a aby sme mohli zakusovať už teraz radosť z večného života.

Zmŕtvychvstanie preto nie je teóriou, ale historickou udalosťou, ktorú nám zjavil človek, Ježiš Kristus prostredníctvom svojej „paschy“, svojho „prechodu zo smrti do života“, keď nám otvoril „novú cestu“ medzi nebom a zemou. Nie je to mýtus, ani sen, nie je to utópia ani rozprávka, ale je to jedinečná a neopakovateľná udalosť: Ježiš z Nazareta, Syn Márie, ktorý pri západe slnka bol v piatok sňatý z kríža a pochovaný, víťazne zanechal svoj hrob. Vskutku, na úsvite prvého dňa po sobote, Peter a Ján našli prázdny hrob. Magdaléna a ďalšie ženy sa stretli so zmŕtvychvstalým. Spoznali ho aj dvaja emauzskí učeníci pri lámaní chleba. Zmŕtvychvstalý sa zjavil aj apoštolom vo večeradle a tiež mnohým iným učeníkom v Galilei.

Zvesť Pánovho zmŕtvychvstania ožaruje aj najtmavšie zóny sveta v ktorom žijeme. Myslím predovšetkým na materializmus a nihilizmus, na tú víziu sveta, ktorá nedokáže ísť poza to, čo je experimentálne dokázateľné a končí v pocite ničoty ako definitívnom osude ľudskej existencie. Je faktom, že ak by Kristus nevstal zmŕtvych, „toto prázdno“ by naozaj triumfovalo. Ak vynecháme Krista a jeho zmŕtvychvstanie, potom človek naozaj nemá východisko a každá jeho nádej je len ilúziou. Avšak práve dnes preráža svetom jasná zvesť Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá je zároveň aj odpoveďou na otázku skeptikov, o ktorej hovorí aj kniha Kazateľ: „Je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri toto je niečo nové!" (Kaz 1,10). Áno, odpovedáme: vo Veľkonočné ráno všetko dostalo svoj nový počiatok. „Mors et vita / duello confixere mirando: dux vitae mortuus / regnat vivus“ – Smrť a život sa stretli v zázračnom zápase: / Pán života zomrel / ale teraz žije a triumfuje“. Toto je tá novosť! Novosť, ktorá mení existenciu toho, kto ju prijíma, ako sa udialo v živote mnohých svätých. Ako sa stalo aj v živote svätého Pavla.

Viac krát, v kontexte Roka sv. Pavla, sme mohli meditovať o skúsenosti tohto veľkého apoštola. Šavol z Tarzu, veľký prenasledovateľ kresťanov, na ceste do Damasku stretol zmŕtvychvstalého Krista, ktorý si ho úplne „získal“. To ostatné je nám známe. Pavlovi sa prihodilo to, čo neskôr píše kresťanom v Korinte: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové” (2 Kor 5,17). Hľaďme na tohto veľkého evanjelizátora, ktorí s veľkým nadšením a apoštolskou horlivosťou zvestoval Evanjelium mnohým národom vtedajšieho sveta. Jeho príklad a jeho svedectvo nás pobádajú k hľadaniu Pána Ježiša. Dodávajú nám odvahu dôverovať mu, pretože nad ničotou, ktorá by chcela otráviť ľudstvo, zvíťazilo svetlo a nádej, ktoré vyvierajú z Pánovho zmŕtvychvstania. Teraz sú pravdou a skutočnosťou slová žalmu: „Pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.“ (139,12). Nie je to už ničota, ktorá zahaľuje všetko, ale láskavá Božia prítomnosť. Dokonca aj samotné kráľovstvo smrti bolo oslobodené, lebo aj k „zosnulým“ prišlo Slovo života, ktoré vdýchol Duch (v. 8).

Hoci je pravda, že smrť už nemá moc nad človekom a nad svetom, zostáva ešte stále mnoho, mnoho stôp jej starého kráľovstva. Ak prostredníctvom Veľkej noci Kristus vykorenil zlo, potrebuje teraz mužov a ženy, ktorí by mu v každej dobe a kdekoľvek na svete pomohli upevňovať jeho víťazstvo jeho zbraňami: zbraňami spravodlivosti a pravdy, milosrdenstva, odpustenia a lásky. Toto je posolstvo, ktoré som, pri príležitosti nedávnej apoštolskej cesty do Kamerunu a Angoly, chcel priniesť na celý Africký kontinent, ktorý ma prijal s veľkým nadšením a ochotou počúvať. Afrika nesmierne trpí krutými a nekonečnými konfliktami – často opomínanými – ktoré ničia a zabíjajú jej národy, ako aj rastúcim počtom jej synov a dcér, ktorí sa stávajú obeťami hladu, chudoby, choroby. To isté posolstvo zopakujem vo Svätej Zemi, kde sa s radosťou odoberiem o niekoľko týždňov. Náročné, ale nevyhnutné zmierenie, ktoré je predpokladom všeobecnej bezpečnej budúcnosti a pokojného spolužitia, sa nemôže uskutočniť inak, ako neúnavným, vytrvalým a úprimným úsilím o vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Zo Svätej Zeme sa potom pozrime na susediace krajiny, na Blízky Východ, na celý svet. V čase globálneho nedostatku chleba, finančného zmätku, starých a nových foriem chudoby, znepokojujúcich klimatických zmien, násilia a biedy, ktoré mnohých nútia opustiť vlastnú krajinu a hľadať menej neistú nádej na prežitie, v čase stále hroziaceho terorizmu, rastúcich obáv pred neistotou zajtrajška je naliehavé objaviť znovu perspektívy schopné navrátiť nádej. Nech sa nikto nevzdáva v tomto pokojnom zápase, ktorý sa začal Kristovou Paschou, ktorý – opakujem – hľadá mužov a ženy, schopných pomáhať mu upevňovať jeho víťazstvo jeho zbraňami, zbraňami spravodlivosti a pravdy, milosrdenstva, odpustenia a lásky.

Resurrectio Domini, spes nostra! Kristovo zmŕtvychvstanie je našou nádejou! Toto dnes Cirkev ohlasuje s radosťou. Ohlasuje nádej, ktorej Boh dal nezničiteľný základ tým, že vzkriesil zmŕtvych Ježiša Krista. Ohlasuje nádej, ktorá preniká srdcia a chce sa zdieľať so všetkými na každom mieste, osobitne tam, kde kresťania trpia prenasledovaním pre svoju vieru a pre svoje úsilie o spravodlivosť a pokoj. Cirkev ohlasuje nádej, ktorá je schopná vzbudiť odvahu v srdciach aj vtedy, keď to niečo stojí. Dnes Cirkev spieva „deň ktorý učinil Pán“ a pozýva nás k radosti. Dnes sa Cirkev modlí, prosí Máriu, Hviezdu nádeje, aby sprevádzala ľudstvo k bezpečnému prístavu spásy, ktorým je srdce Kristovo, Veľkonočného baránka, ktorý „vykúpil svet“, Nevinného, ktorý „zmieril nás hriešnikov s Otcom“. Jemu, víťaznému kráľovi, ukrižovanému a zmŕtvychvstalému zvolávame dnes naše radostné Aleluja!.“ – ls –