Meditácie a modlitby tohtoročnej krížovej cesty Svätého Otca v rímskom Koloseu

Vatikán (10. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes večer o 21.15 hod pomodlí v rímskom Koloseu krížovú cestu, meditácie a komentáre ktorej tohto roku pripravil indický arcibiskup Guwahati, Mons. Thomas Menamparampil, ktorý sa pri tej príležitosti vyjadril slovami: „Myslím, že musíme meditovať na tému zla vo svete. Táto téma je veľmi dôležitá pre nás. Bolesť a rôzne formy utrpenia sú symbolom prítomnosti kríža Ježiša Krista v našom živote. Musíme sa ho naučiť prijať, pretože utrpenie má silu oslobodzovať. Kríž nesieme stále, ale zvlášť, keď znášame prenasledovania a ťažkosti. Vtedy si musíme povedať „Ježiš je s nami“ a musíme ísť stále dopredu s Ním a s jeho krížom.“

Úvod

Svätý Otec: V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

Meditácia
Milí bratia a sestry, prišli sme, aby sme spolu spievali „hymnus nádeje“. Chceme si uvedomiť, že vo chvíľach ťažkostí nie je všetko stratené. Keď prichádzajú jedna za druhou zlé správy, napĺňa nás úzkosť. Keď na nás zbližša dolieha nešťastie, strácame odvahu. Keď si nás kalamita vyberie za svoje obete, dôvera v seba samých sa úplne stráca a naša viera je vystavená skúške. Avšak všetko ešte nie je stratené. Ako Jób, i my hľadáme zmysel týchto udalostí.

V tomto úsilí máme veľký vzor: „Abrahám proti nádeji v nádej uveril“. Je pravda, že v ťažkých časoch nevidíme žiaden dôvod aby sme verili a dúfali. A napriek tomu veríme. Napriek tomu dúfame. Toto sa môže stať v živote každého z nás. A stáva sa to aj v širších spoločenských súvisoch.

Spolu so žalmistom sa pýtame: „Prečo si smutná, duša moje? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána“. Obnovme a posilnime našu vieru a naďalej dôverujme Pánovi. Pretože on je spásou pre tých, čo stratili všetku nádej. A táto nádej napokon nesklame.

Skutočne len v Kristovi chápeme plný zmysel utrpenia. Počas tejto meditácie, keď s úzkosťou kontemplujeme Ježišovo bolestné utrpenie, upriamme našu pozornosť na jeho vykupiteľskú hodnotu. Bolo to podľa Božieho plánu, že „Mesiáš bude trpieť“ a že tieto utrpenia mali byť obetované za nás. Keď si toto uvedomíme, napĺňa nás živá nádej. Práve táto nádej nás udržiava radostných a vytrvalých v utrpení.

Cesta viery a nádeje je dlhou duchovnou cestou, pozornou na najhlbší Boží plán v kozmických procesoch a v udalostiach ľudských dejín. Pretože pod povrchom prírodných pohrôm, vojen, revolúcií a konfliktov každého druhu je tichá prítomnosť a cielené Božie pôsobenie. On zostáva ukrytý vo svete, v spoločnosti, vo vesmíre. Veda a technológie odkrývajú úžasné diela jeho veľkosti a lásky: „ Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi sa rozlieha ich hlas a ich slová až po končiny sveta“. Všetko dýcha nádejou.

Boh zjavuje svoje plány prostredníctvom „Slova“ a ukazuje nám, ako zlo premieňa na dobro tak v malých udalostiach našich osobných dejín ako aj vo veľkých udalostiach dejín ľudstva. Jeho „Slovo“ oznamuje „slávne bohatstvo“ Božieho plánu a hovorí nám, že on nás oslobodzuje od našich hriechov a že „je vo vás Kristus, nádej slávy“

Nech toto posolstvo nádeje nájde svoju odozvu od Hoang-Ho po Colorado, od Himalájí po Alpy a Andy, od Missisipi po Brahmaputru. Odkazuje nám: „Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána“.

Modlime sa: Všemohúci Bože, zhliadni na ľudstvo, zmorené pre svoju smrteľnú slabosť a daj, aby pre utrpenie tvojho jediného Syna opäť získalo život. On je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Amen.

Prvé zastavenie

Ježišova agónia v Getsemanskej záhrade 

Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 22, 41-44

Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal

na zem ako kvapky krvi.

Meditácia

Ježiš bol v agónii. Vyvršovala sa na ňom bolesť a úzkosť. Ťažko ho tlačil hriech celého ľudstva. No čím väčšou bola bolesť, tým intenzívnejšia bola jeho modlitba.

Bolesť je pre nás vždy výzvou. Cítime sa opustení. Zabúdame sa modliť a padáme. Niektorí si dokonca berú život. No ak sa obrátime na Boha, stávame sa duchovne silní a stojíme na blízku našim bratom, čo sú v ťažkostiach.

Ježiš naďalej trpí vo svojich prenasledovaných učeníkoch. Pápež Benedikt XVI. hovorí, že ani v našich časoch „Cirkvi nechýbajú mučeníci“. Kristus je v agónii medzi nami a v našich časoch.

Modlime sa za tých, čo trpia. Tajomstvo kresťanského utrpenia spočíva v jeho vykupujúcej hodnote. Kiež by prenasledovania, ktoré veriaci podstupujú, dopĺňali v nich Kristovo utrpenie a stali sa nositeľmi spásy.

Modlitba

Pane Ježišu, daj aby sme mohli hlbšie pochopiť veľkosť „tajomstvo zla“ i to, ako sme aj my k nemu prispeli. Pretože utrpenie vstúpilo do ľudského života prostredníctvom hriechu, vo svojom pláne si počítal s tým, aby bolo ľudstvo prostredníctvom utrpenia vykúpené z hriechu. Nech nie sú márne žiadne malé napätia, poníženia a frustrácie, ktoré zakúšame v našom každodennom živote ani žiadna z veľkých katastrôf, ktoré nás nečakane zasahujú. Nech ťažkosti, ktoré znášame v spojení s tvojimi a ktoré ty od nás prijmeš, prinesú ovocie nádeje.

Pane, nauč nás mať súcit nielen s hladnými, smädnými, chorými alebo s tými čo potrebujú osobitnú pomoc, ale aj s tými, čo sú náchylní byť nezdvorilí, polemickí a útoční. Pretože ty si nás potešil vo všetkých našich ťažkostiach, môžeme aj my „potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“.

Otče náš...

Stála Matka bolestivá – vedľa kríža ľútostivá – keď na ňom Syn milý pnel.

Druhé zastavenie

Judáš zrádza Ježiša, ktorý zabraňuje Petrovi násilie 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet

Z evanjelia podľa Lukáša a podľa Marka Lk 22, 47-50; Mt 26, 52. 56

Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.

Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Meditácia

Ježiša zrádza práve dôverný priateľ, a to bozkom. Spôsob, akým Ježiš čelil násiliu, nesie odkaz aj pre naše časy. Násilie je samovražedné – hovorí Petrovi – a neprekonáva sa novým násilím ale vyššou duchovnou energiou, ktorá sa na druhých šíri v podobe uzdravujúcej lásky. Ježiš sa dotýka veľkňazovho sluhu a uzdravuje ho. Násilný človek môže aj dnes potrebovať uzdravujúce gesto, prameniace z lásky, ktorá presahuje bezprostredné otázky.

V časoch konfliktov medzi ľuďmi, etnickými a náboženskými skupinami a národmi, medzi ekonomickými a politickými záujmami nám Ježiš hovorí, že odpoveďou tu nie je konflikt a násilie ale láska, dialóg a zmierenie. Aj keď sa zdá, že sa nám takéto úsilia nedaria, napriek tomu sadíme semienka pokoja, ktoré v patričnom čase prinesú svoje ovocie. Istota, že toto je správna cesta, je našou silou.

Modlitba

Pane Ježišu, považuješ nás za svojich priateľov, aj keď v sebe samých pozorujeme stopy nevernosti. Uznávame naše previnenia. Neraz sme domýšľaví a príliš istí sami sebou. A padáme. Nedopusť, aby nás premáhalo lakomstvo, zmyselnosť a pýcha. Ako neuvážene hľadáme povrchné uspokojenie a nepotvrdené názory! Daj aby nami nezmietal „hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista“.

Našou silou nech je pravdivosť a úprimnosť našich úmyslov. Potlač, Pane, našu prudkosť v situáciách násilia, ako si potlačil Petrovu impulzívnu povahu. Uchovaj nás v pokojnom duchu, keď čelíme protirečeniu a nespravodlivému zaobchádzaniu. Nauč nás, že „slušná odpoveď upokojuje hnev“ aj v našich rodinách, a že dobrota, spojená s múdrosťou prináša pokoj medzi ľudí.

„Pane, učiň ma nástrojom tvojho pokoja“.

Otče náš...

Ach, tej Matke prežalostnej, - zarmútenej a ľútostnej, - sedmorý meč v srdci tkvel.

Tretie zastavenie

Veľrada odsúdila Ježiša 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Matúša Mt 26, 62-66

Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“

Meditácia

V každej krajine boli nevinní ľudia, ktorí trpeli, ľudia čo bojovali za slobodu, rovnosť a spravodlivosť. Tí, čo bojujú v prospech „Božích maličkých“, napomáhajú dielo samého Boha. Pretože on je obrancom práv slabých a utláčaných. Ktokoľvek spolupracuje na tomto diele v Ježišovom duchu, prináša nádej utláčaným a tomu, čo koná zlo, ponúka odkaz, aby sa napravil.

Ježišov spôsob ako bojovať za spravodlivosť nespočíva vo vyvolávaní kolektívneho hnevu proti nepriateľovi, čo vedie len k novej veľkej nespravodlivosti. Naopak, spočíva v premáhaní nepriateľa spravodlivosťou svojej veci a v prebúdzaní dobrej vôle nepriateľa aby sa vzdal nespravodlivosti v zmene a obrátení srdca. Mahatma Gandhi priniesol do verejného života túto Ježišovu náuku o nenásilí s prekvapivým úspechom.

Modlitba

Pane, často posudzujeme druhých unáhlene, bez záujmu o fakty a necitliví voči ľudským citom! Spúšťame ľstivé sebaospravedlňovanie a snažíme sa vysvetliť nezodpovedný spôsob, akým sme sa správali voči „druhému“.

Odpusť nám!

Keď nás samých zle posudzujú a jednajú s nami nespravodlivo, daj nám, Pane, vnútorný pokoj a dôveru, ktorú tvoj Syn prejavil pri nespravodlivosti. Ochráň nás pred agresívnou odpoveďou, ktorá by bola proti tvojmu Duchu. Naopak, pomôž nám niesť tvoje mocné Slovo do situácií napätia a strachu, aby sa tak mohla prejaviť v dejinách jeho dynamická moc.

„V jeho vôli je náš pokoj“ (Dante Alighieri).

Otče náš...

Ach, jak smutná, sužovaná – bola Matka požehnaná – pre Ježiša bôlneho.

Štvrté zastavenie

Peter zapiera Ježiša 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 22, 54-62

Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“ A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Ježiš pozrel na Petra, keď ho viedli nádvorím od Annáša ku Kaifášovi. Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.

 

Meditácia

Peter tvrdil že je silný, no padol len čo ho oslovila mladá slúžka. Ľudská slabosť nás prepadá nečakane a my padáme. Preto nás Ježiš vyzýva aby sme bedlili a modlili sa. Povzbudzuje nás, aby sme sa zriekli seba samých a priblížili sa k Bohu.

V našom vnútri je búriace sa „ja“. Často sme vnútorne rozdelení, no nedokážeme si priznať tento vnútorný nesúlad. Peter ho spoznal, keď sa jeho oči stretli s Ježišovým pohľadom, a vtedy sa rozplakal. Neskôr Tomáš, ktorý stretol vzkrieseného Ježiša, si tiež uvedomil svoju malovernosť a uveril. Pavol v Kristovom svetle spoznal vnútorné protirečenie a s jeho pomocou ho prekonal a dopracoval sa napokon k objavu: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“.

 

Modlitba

Pane, ako ľahko tolerujeme čoraz väčší rozdiel medzi tým, čo o sebe hovoríme a tým, čím naozaj sme! Ako často nedokážeme konať podľa našich vlastných rozhodnutí a dokonca neraz ani zachovať najslávnostnejšie sľuby! V dôsledku toho často váhame aj vo chvíli, keď máme učiniť definitívny záväzok s tebou.

Vyznávame, že sa nám nedarilo udržať si v našom živote tú vnútornú disciplínu, ktorá sa očakáva od dospelého človeka a je potrebná pre úspech každého ľudského plánu. Daj pevnosť našim vnútorným rozhodnutiam. Pomáhaj nám doviesť do konca každé započaté dobré dielo. Učiň nás schopnými byť „dokonalí a celkom zaujatí Božou vôľou“.

Otče náš...

Jak trúchlila a kvílila, - keď na kríži uvidela – muky Syna milého.

Piate zastavenie

Pilát odsudzuje Ježiša 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 23, 22-25

On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

Meditácia

Pre Piláta nebola dôležitá otázka spravodlivosti ale jeho osobné záujmy. Takýto postoj mu nepomohol ani v tomto prípade, ani v jeho neskoršej kariére. Bol tak odlišný od Ježiša, ktorého vnútorná spravodlivosť činila neochvejným.

A Pilát sa nezaujímal ani o pravdu. Vzdialil sa od Ježiša a zvolal: „Čo je pravda?“. Takáto ľahostajnosť voči pravde nie je zriedkavá ani dnes. Ľudia sa často zaujímajú o to, čo im prinesie bezprostredné uspokojenie. Uspokojujú sa s povrchnými odpoveďami. Nerozhodujú sa na základe princípov integrity, ale podľa toho, čo im vyhovuje. Tým, že sa nerozhodujú pre morálne zodpovedné postoje, sú ohrozené životné záujmy ľudskej osoby a celej ľudskej rodiny. Modlime sa, aby „duchovné a etické koncepcie“, obsiahnuté v Božom slove, inšpirovali životné pravidlá spoločnosti našich čias.

Modlitba

Pane, daj nám odvahu činiť zodpovedné rozhodnutia pri vykonávaní našej verejnej služby. Daj, nech sa vo verejnom živote šíri čestnosť a pomôž nám „zachovať si vieru a čisté svedomie“.

Pane, ty si prameň každej pravdy. Veď nás v našom hľadaní odpovedí na základné otázky. Daj, aby sme zanechali čiastočné a neúplné vysvetlenia a mohli hľadať to, čo je trvalo pravdivé, krásne a dobré.

Pane, daj aby sme zostali neochvejní pred „kameňmi a šípmi potupného úspechu“ (William Shakespeare). Keď nad ťažkými krokmi života hustnú tiene a víťazí tmavá noc, učiň nás schopnými počúvať povzbudenie apoštola Pavla: „Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční!“.

Otče náš...

Ktože by s ňou nezaplakal, - ktože by sa nenaľakal, - vidiac Matku skľúčenú?
 Šieste zastavenie

Ježiš je bičovaný a tŕním korunovaný 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Matúša Mt 27, 26-30

Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.

Meditácia

Neľudskosť dosahuje nové vrcholy. Ježiš je bičovaný a korunovaný tŕním. Dejiny sú plné nenávisti a vojen. Aj dnes sme svedkami neuveriteľných násilností: vraždy, násilie na ženách a deťoch, únosy, vydieranie, etnické konflikty, mestské násilie, fyzické a psychické mučenia, popieranie ľudských práv.

Ježiš naďalej trpí, keď sú veriaci prenasledovaní, keď súdy nespravodlivo vysluhujú spravodlivosť, tam kde je zakorenená korupcia, kde nespravodlivé štruktúry utláčajú chudobných, keď sú potláčané menšiny a zle sa zaochádza s utečencami a migrantmi. Ježiš je znova zbavený šiat, keď je na obrazovkách zneucťovaná ľudská osoba, keď sú ženy prinútené ponižovať sa, keď deti z chudobných štvrtí vychádzajú na cesty zberať odpadky.

Kto je tu vinníkom? Neukazujme prstom na iných, lebo aj my môžeme mať náš podiel na týchto prejavoch neľudskosti.

Modlitba

Pane Ježišu, vieme že to ty trpíš, keď sme jeden druhému príčinou utrpenia a keď zostávame bez záujmu. Tvoje srdce sa naplnilo súcitom, keď „videl zástupy zmorené a skleslé ako ovce bez pastiera“. Daj mi oči, ktoré si všímajú potreby chudobných a srdce, ktoré sa z lásky veľkodušne obetuje. „Daj mi silu, ktorá učiní moje srdce plodné v službe“ (Rabindranath Tagore). No predovšetkým daj, aby sme mohli zdieľať s núdznym tvoje „Slovo“ nádeje, uistenie o tvojej pomoci. Nech „horlivosť za tvoj dom“ horí v nás ako oheň. Pomáhaj nám prinášať živé slnko radosti do života tých, ktorí sa vlečú pozdĺž ciest beznádeje.

Otče náš...

Pre hriech ľudu bezbožného – vidí Syna mučeného – krv sa leje z jeho žíl.

Siedme zastavenie

Ježiša po výsmechu a ponížení vedú na ukrižovanie 

Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet.



Z evanjelia podľa Matúša Mt 27, 31

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Meditácia

Ježiš, pred menom ktorého sa skláňa každé koleno na nebi i na zemi, sa stáva terčom výsmechu. Sme zhrození pri pohľade na veľkosť brutality, ktorá sa môže vynoriť z človeka. Ježiš je novými spôsobmi ponižovaný aj dnes: keď sa banalizujú najsvätejšie a najhlbšie skutočnosti viery, keď sa vytráca zmysel pre posvätno a náboženský cit sa považuje za neblahé zbytky antických čias. Vo verejnom živote všetkému hrozí riziko znesvätenia: ľudia, miesta, sľuby, prosby, praktiky, slová, posvätné spisy, náboženské formuly, symboly a obrady. Náš verejný život je čoraz viac sekularizovaný. Posvätno je vymazané. Náboženský život sa stáva nesmelý. Vidíme, že vďaka tomu sú najdôležitejšie otázky zaraďované medzi maličkosti a banality sa tešia veľkej sláve. Hodnoty a normy, ktoré držali pospolu spoločnosť a viedli ľudí k najvyšším ideálom, sú vysmievané a potláčané. Ježiša aj dnes predstavujú ako smiešneho!

Modlitba

Veríme, Pane, no nie dostatočne. Pomôž našej nevere. Daj, aby sme nikdy nespochybňovali alebo sa cynicky nevysmievali vážnym aspektom života. Daj, aby sme nestratili cestu v púšti sveta, v ktorom chýba Boh. Učiň nás schopnými vnímať ťa v tichom vánku, vidieť ťa na uliciach, milovať ťa v ešte nenarodenom dieťati.

Bože, daj nám pochopiť, že na hore Tábor i na Kalvárii tvoj Syn je Pán. V žiarivom odeve alebo vyzlečený zo šiat, on je Spasiteľ sveta. Učiň nás pozornými na tiché formy jeho prítomnosti: v jeho „Slove“, vo svätostánkoch, svätyniach, na pokorných miestach, v jednoduchých ľuďoch, v živote chudobných, v úsmeve detí, v šume smrekov, v zvlnených vŕškoch, v najmenšej živej bunke, v najmenšom atóme i v najvzdialenejších galaxiách.

Daj, aby sme mohli s úžasom pozerať keď kráča po vodách Rýna, Nílu a Tanganiky.

Otče náš...

Ktože by ju neľutoval, - keď by ju tak pozoroval – so Synáčkom strápenú?

Ôsme zastavenie

Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojim svätým krížom vykúpil svet

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 23, 26

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

Meditácia

V Šimonovi z Cyrény máme prototyp verného učeníka, ktorý berie na seba kríž a nasleduje Krista. Nie je rozdielny od miliónov kresťanov skromného pôvodu no s hlbokým primknutím sa ku Kristovi. Nepútajú pozornosť, sú im cudzie špekulácie, ale majú hlbokú vieru. Muži a ženy s takouto vierou naďalej rastú na pôde Afriky, Ázie a na ďalekých ostrovoch. Uprostred nich prekvitajú povolania.

Šimon nám pripomína malé spoločenstvá a kmene s ich typickým zanietením za spoločné dobro, hlbokým zakorenením v etických hodnotách a s ich otvorenosťou evanjeliu. Zaslúžia si pozornosť a starostlivosť. Pán nechce, aby sa stratil „čo len jeden z týchto maličkých“. V Šimonovi objavujeme posvätnosť obyčajnosti a veľkosť toho, čo sa nám zdá malé. Pretože aj najmenšia vec má istý mystický vzťah s tou najväčšou a bežná s najmimoriadnejšou!

Modlitba

Pane, vo svojom obdivuhodnom pláne povyšuješ pokorných a pomáhaš chudobným. Posilni svoju Cirkev v jej službe zaznávaným spoločenstvám: menej privilegovaným, vyhosteným, ľuďom v barakoch, chudobným v roľníckych oblastiach, podvyživeným a obetiam rôznych foriem závislosti.

Nech príklad tvojej služobnice, Marky Terézie z Kalkaty, inšpiruje aj nás a vedie nás k tomu, aby sme venovali viac síl a prostriedkov „najchudobnejším z chudobných“. Aby sme aj my mohli jedného dňa počuť Ježišove slová: „Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“.

Otče náš

Tvojho Syna premilého, - za nás hriešnych mučeného, - bolesť so mnou deliť ráč.

Deviate zastavenie

Ježiš stretá jeruzalemské ženy 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.



Z evanjelia podľa Lukáša Lk 23, 27-28

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.

Meditácia

Pri pohľade na plačúce ženy Ježiš zabúda na seba samého. Nestará sa o vlastné utrpenia ale o tragickú budúcnosť, ktorá čaká na nich a na ich deti.

Osudy spoločnosti sú úzko spojené s blahobytom ich žien. Všade, kde sa im nevenuje úcta alebo sa podceňuje ich úloha, spoločnosť sa nedokáže povzniesť k tomu, aby rozvinula vlastné schopnosti. Tak isto všade tam, kde sa zodpovednosť za nové generácie zanedbáva, ignoruje alebo odsúva, budúcnosť takej spoločnosti sa stáva neistá.

V mnohých kultúrach sveta sa ženám nedostáva rovnaké postavenie. Kristus pravdepodobne plače aj nad nimi. Sú tu aj civilizácie, ktoré sa nestarajú o svoju budúcnosť. Kristus pravdepodobne plače aj nad ich deťmi. Všade, kde chýba starosť o budúcnosť cez nemierne používanie zásob, ničenie životného prostredia, útlak žien, opúšťanie rodinných hodnôt, nerešpektovanie etických noriem, zanechávanie náboženských tradícií, Ježiš ľuďom opakovane pripomína: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi“.

 

Modlitba

Pane, ty si Pánom dejín. Napriek tomu počítaš aj s našou spoluprácou pri napĺňaní tvojich plánov. Pomáhaj každému zodpovedne spĺňať vlastnú úlohu v spoločnosti: vodcovia vo svojich spoločenstvách, rodičia vo svojich rodinách, vychovávatelia a zdravotnícki pracovníci v prostredí svojich povinností, pracovníci vo svete masmédií. Prebuď v nás vedomie poslania v tom, čo robíme, hlboký zmysel zodpovednosti jedných za druhých, za spoločnosť, za našu spoločnú budúcnosť a voči tebe, pretože si do našich rúk vložil osudy spoločenstiev a samotného ľudstva.

Pane, neodvracaj od nás svoj pohľad keď vidíš ponižované ženy alebo keď sa v človeku znetvoruje tvoj obraz, keď zasahujeme do životných zákonitostí, keď zoslabujeme výživnú silu prírody, znečisťujeme rieky, modrú hĺbku morí a žiarivú belosť vrchov. Zachráň nás od krutého nezáujmu o našu spoločnú budúcnosť a nedopusť aby sme strhli našu civilizáciu na cestu úpadku.

Otče náš...

Matka plná žalosťami, - obdaruj ma milosťami – ach veď s tebou nariekam.

Desiate zastavenie

Ježiš je ukrižovaný 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Lukáša a podľa Marka Lk 23, 33-37; Mt 27, 46

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“

Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Meditácia

Ježišovo utrpenie dosahuje vrchol. Odvážne stál pred Pilátovou tvárou. Znášal zlé zaobchádzanie rímskych vojakov. Uchoval si sebakontrolu počas bičovania a korunovania tŕním. Dokonca i na kríži sa zdalo, že nie je zlomený búrkou zlorečení. Nevyslovil slová žalosti ani túžbu po vyslobodení. No potom, nakoniec prišiel okamih, keď aj on podľahol. Nemá viac silu odolávať. Cíti sa opustený dokonca aj od Otca!

Skúsenosť nás učí, že aj najsilnejší človek môže zostúpiť do priepastných hĺbok beznádeje. Frustrácie sa hromadia, hnev a nevôľa naberajú na váhe. Choroby, zlé zvesti, nešťastia, zlé zaobchádzanie – všetko sa môže nahromadiť v jednej chvíli. Môže sa to stať aj nám. Práve v takýchto chvíľach potrebujeme pamätať na to, že Ježiš nás nikdy neopustí! On sa so silným volaním obrátil na Otca. Aj naše volanie sa obracia na Otca, ktorý nám neustále prichádza na pomoc v každej našej úzkosti, vždy, keď ho vzývame.

Modlitba

Pane, keď sa na obzore hromadia oblaky a všetko sa zdá stratené, keď nenachádzame priateľov, čo by stáli pri nás a nádej sa nám vyšmykuje z rúk, nauč nás dôverovať ti, že nám isto prídeš na pomoc. Nech nás skúsenosť bolesti a vnútornej temnoty naučí veľkú pravdu že v tebe nič nie je stratené, že dokonca i naše hriechy – ktoré sme kajúcne vyznali – majú svoj cieľ, ako suché drevo v studenej zime.

Pane, ty si ponad zákonitosti vesmíru a dejinný vývoj vytvoril univerzálny plán. Otvor naše oči pre rytmus a tvary v pohybe hviezd, pre rovnováhu a proporčnosť vo vnútornej štruktúre prvkov, vzájomnú závislosť a dopĺňanie sa v prírode, pre pokrok a cieľ v priebehu dejín, pre možnosť nápravy a vynáhrady v našich osobných dejinách. Práve túto harmóniu ty neustále obnovuješ napriek bolestným výkyvom, ktoré spôsobujeme. V tebe je ziskom aj najväčšia strata. Veď aj Kristova smrť je prelúdiom vzkriesenia.

Otče náš...

Vždy mi srdce láskou planie, - veď sa k tebe, Kriste Pane – aj v žalostiach utiekam

Jedenáste zastavenie

Ježiš prisľubuje svoje Kráľovstvo kajúcemu lotrovi 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 23, 39-43

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Meditácia

Nie je to výrečnosť, čo presviedča a vedie k obráteniu. Je to pohľad lásky v prípade Petra; pokoj bez reptania v utrpení v prípade kajúceho lotra. Konverzia sa deje ako zázrak Boh otvorí tvoje oči. Ty spoznáš jeho prítomnosť a jeho pôsobenie. A ty sa vzdáš!

Rozhodnúť sa pre Krista, to je vždy tajomstvo. Prečo sa človek definitívne rozhoduje pre Krista aj s perspektívou ťažkosti alebo smrti? Prečo kresťania prekvitajú práve na miestach prenasledovania? To nikdy nevieme. No neustále sa tak stáva. Ak človek, ktorý opustil vieru, stretne pravú Kristovu tvár, premôže ho to, čo skutočne vidí a môže s Tomášom vyznať: „Pán môj a Boh môj!“. Odhaľovať ľuďom Kristovu tvár je veľké privilégium. Je to aj najväčšia radosť môcť ho objaviť alebo znovu nájsť.

„Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa.“

 

Modlitba

Pane, dnes ja volám v slzách k tebe: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“. Veď práve po tomto kráľovstve s dôverou túžim. Je to večný domov, ktorý si pripravil pre všetkých, ktorí ťa hľadajú s úprimným srdcom. „Ani ako nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. Pomáhaj mi, Pane, keď namáhavo kráčam cestou k môjmu večnému určeniu. Rozožeň temnoty pozdĺž mojej cesty a udržiavaj moje oči pozdvihnuté k výšinám!

„Veď ma, dobrotivé Svetlo,

medzi temnotami, čo ma obkľučujú.

Veď ma ty!

Drž ma na mojej ceste;

nežiadam si vidieť ďaleké obzory;

len krok za krokom je to, čo mi stačí.“ (John Henry Newamn)

Otče náš...

Svätá Matka, Krista rany, - ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač.

Dvanáste zastavenie

Ježišova matka a učeník, ktorého miloval pri päte kríža 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Jána Jn 19, 25-27

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.



Meditácia

Keď trpíme, túžime po solidarite. Mária, matka, nám pripomína lásku, oporu a porozumenie v rámci rodiny. Ján zas spoluúčasť v rámce spoločenstva. Rodinná súdržnosť a putá spoločenstva, priateľské zväzky sú podstatné pre rozkvet človeka. V anonymnej spoločnosti strácajú svoju silu. Keď sa vytratia, oslabuje sa samotná naša ľudská prirodzenosť.

Okrem toho na Márii nebadáme ani náznak skleslosti; ani slovíčko trpkosti. Panna Mária sa stáva archetypom odpustenia vo viere a v nádeji. Ukazuje nám cestu do budúcnosti. Aj tí, čo by chceli na násilnú nepsravodlivosť odpovedať „spravodlivým násilím“ vedia, že takáto odpoveď neprináša riešenie. Odpustenie vzbudzuje nádej.

Jestvujú aj historické urážky, ktoré cez celé stáročia rania spomienky spoločnosti. Ak náš kolektívny hnev nepretvoríme prostredníctvom odpustenia na nové energie lásky, spoločne v ňom zomrieme. Keď uzdravenie prichádza prostredníctvom lásky, zažíname sviecu, ktorá je predzvesťou budúcich možností za „život a blahobyt“ ľudstva.

Modlitba

Pane Ježišu, tvoja matka stála v tichosti po tvojom boku v tvojej poslednej agónii. Ona, ktorá zostávala skrytá, keď ti volali na slávu ako veľkému prorokovi, je vedľa teba v tvojom ponížení. Daj, aby som mal odvahu hlásiť sa k tebe aj tam, kde ťa neuznávajú. Daj, aby som sa nikdy nehanbil, že patrím k „malému stádu“.

Pane, daj aby som pamätal, že aj tí, čo sa považujú za mojich „nepriateľov“ paria do ľudskej rodiny. Ak sa ku mne správajú nespravodlivo, daj nech je mojou modlitbou iba „Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia“. Môže sa stať, že v podobnej situácii niekto nečakane spozná Kristovu tvár a spolu so stotníkom bude volať: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“.

Otče náš...

S tebou cítim tvoju bolesť, - tým chcem svoju dušu povzniesť, - umučenie precítiť

Trináste zastavenie

Ježiš zomiera na kríži 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Lukáša Lk 23, 46

A Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

Meditácia

Ježiš odovzdáva v pokojnej odovzdanosti svojho ducha Otcovi. Čo jeho prenasledovatelia považovali za okamih prehry sa v skutočnosti javí ako okamih víťazstva. Keď prorok zomiera za pravdu, ktorú hlásal, podáva dôkaz o všetkom, čo povedal. Kristova smrť je niečo oveľa väčšie. Prináša spásu. „V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov“. Tým sa pre mňa začína mystická cesta: Kristus ma priťahuje k sebe, kým mu nebudem plne patriť.

„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou... Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“

Modlitba

Pane Ježišu, za moje hriechy si bol pribitý na kríž. Pomôž mi väčšmi si uvedomovať vážnosť mojich vín a nesmiernosť tvojej lásky. „Keď sme boli ešte bezmocní, Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ Vyznávam svoje hriechy, ako svojho času robili proroci:

„Zhrešili sme, konali sme zlo a páchali neprávosť; vzbúrili sme sa a odklonili sme sa od tvojich príkazov a od tvojho práva. Nepočúvali sme na tvojich sluhov, prorokov...“

Nič na mne si nezasluhovalo tvoju blahosklonnosť. Vzdávam ti vďaky za tvoju nesmiernu dobrotu voči mne. Pomôž mi žiť pre teba, upevni môj život v tebe aby som sa v spojení s tebou stal novým stvorením.

Nech je Kristus so mnou, nech je Kristus vo mne,

Kristus za mnou a Kristus predo mnou,

Kristus pri mne. Kristus nech si ma získa,

Kristus nech ma poteší, Kristus nech ma uzdraví.

(Írsky hymnus)

Otče náš

Vidí ako Syn milený, - dokonáva opustený, - dušu Bohu poručil

Štrnáste zastavenie

Ježiša snímajú z kríža a ukladajú ho do hrobu 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.

Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Z evanjelia podľa Marka Mk 15, 46

On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.

Meditácia

Tragédie nás nútia uvažovať. Cunami nám hovorí, že život treba brať vážne. Hirošima a Nagasaki zostanú pútnymi miestami. Keď smrť zasiahne zblízka, vynára sa pri nás iný svet. Zrazu sa oslobodzujeme z ilúzií a vnímame hlbšiu skutočnosť. V dávnej minulosti sa ľudia v Indii modlievali takto: „Veď ma z neskutočného do reálneho, z temnoty na svetlo, zo smrti do nesmrteľnosti“.

Potom, čo Ježiš zanechal túto zem, kresťania sa začali rozhliadať okolo a chápať svoj život a svoje poslanie. S jeho posolstvom prišli až na koniec sveta. Týmto posolstvom je sám Ježiš Kristus, ktorý je „Božia moc a Božia múdrosť“. Hovorí, že skutočnosť je Kristus a že naším definitívnym údeľom je byť s ním.

Modlitba

Pane Ježišu, keď namáhavo napredujeme po ťažkej životnej ceste, učiň nás schopnými vidieť záblesk nášho večného určenia. A keď konečne prekročíme posledný prah, zistíme, že už „nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude.“ Boh osuší každú slzu v našich očiach.

Toto je Radostná zvesť, ktorú túžime ohlasovať „akýmkoľvek spôsobom“, aj na miestach, kde Krista nikdy nepoznali. O to sa usilujeme z hĺbky srdca, pracujúc dňom i nocou zo všetkých síl. Pane, učiň nás účinnými poslami tvojej Radostnej zvesti.

„Som presvedčený, že môj Obranca žije

a posledný sa zdvihne zo zeme.

Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený

a zo svojho tela Boha uvidím.“

(Jób 19, 25-26)

Otče náš...

A keď moje telo skoná, - daj, nech duša moja spozná, - blaho žitia večného.



Preklad: Marián Gavenda