Štvrtkový komentár Antona Zjolkovského: Obama v Európe

Vážení poslucháči! Zelený štvrtok patrí v liturgickom roku medzi výnimočné dni. Dopoludnia slávia kňazi so svojimi biskupmi v katedrálach slávnostné sväté omše, kde sa posväcujú oleje. Večer už každý z nich slávi Eucharistiu vo vlastnej farnosti na pamiatku Poslednej večere. Takto sa začína veľkonočné Trojdnie, v ktorom si sprítomňujeme Ježišovu smrť na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Hoci popularita veľkonočných sviatkov je menšia ako v prípade Vianoc, sú dôležitejšie, lebo hovoria o zavŕšení Ježišovej misie. Kríž napriek všetkej hrôze, ktorú predstavuje ako nástroj mučenia, stáva sa pre nás znakom spásy a nádeje. A práve viery, že život by mohol byť krajší, nie je nikdy dosť. Možno práve preto, že žijeme v pohnutých časoch, je dobré uvedomiť si, kto prináša našu skutočnú záchranu.

Svet v posledných týždňoch poznačili viaceré udalosti. Spomeňme si na zemetrasenie v strednom Taliansku. Jeho výsledkom je viac ako stovka obetí, ďalšie stovky zranených a desiatky tisíc ľudí bez prístrešia. Táto udalosť vyvolala vlnu solidarity, do záchranných prác sa zapojila aj katolícka charita, s posolstvom spolupatričnosti a modlitby prišiel aj pápež Benedikt XVI. Na medzinárodnej politickej scéne udalosťou číslo jedna bolo európske turné nového amerického prezidenta Baracka Obamu.

Jeho minulotýždňovej návšteve na starom kontinente predchádzali veľké očakávania. Nový líder černošského pôvodu na čele veľmoci ešte viac umocňuje v mysliach Európanov obraz Ameriky ako krajiny neobmedzených možností. Rovnako je potvrdením sily demokracie, ktorá dokáže zabezpečiť slobodu pre všetkých. Zvolenie Obamu za amerického prezidenta sprevádzala po celom svete eufória. Zdá sa, že mnohí v ňom stále vidia muža so zázračným prútikom, ktorý nájde liek na svetovú finančnú krízu a po nezmyselnej vojne v Iraku obnoví morálny kredit Spojených štátov. Tento spasiteľský syndróm zasiahol aj Európanov. Od návštevy šéfa americkej administratívy sa očakávala najmä lepšia spolupráca s európskymi lídrami a úprava americkej zahraničnopolitickej doktríny, ktorá by sa v duchu politickej korektnosti čo najviac približovala ich postojom.

Obamove prvé kroky zatiaľ vyvolávajú rozpaky. Ešte koncom januára zrušil zákaz federálneho financovania medzinárodných organizácii, ktoré vykonávajú interrupcie alebo prevádzkujú v tejto oblasti poradenstvo. Na tento krok s nevôľou reagovali aj americkí biskupi. Podľa pozorovateľov k zmenám prístupu k tejto spornej otázke v Bielom dome dochádza vždy pri nástupe nového prezidenta. Kým republikáni Ronald Reagan a prezidenti Bushovci odmietli financovať potraty z federálneho rozpočtu, zástupcovia demokratov – Bill Clinton a Obama – to zasa umožnili. V každom prípade, prezidentovo vyjadrenie, podľa ktorého ústavné právo žien na umelé prerušenie tehotenstva chráni ženské zdravie a reprodukčnú slobodu, bolo pre odporcov interrupcií, aj pre mnohých katolíkov, hlbokým sklamaním. Toto rozhodnutie spolu s ďalším, ktoré umožňuje výskum embryonálnych kmeňových buniek, je v otvorenom rozpore s katolíckou morálkou. Medzi Obamom a katolíkmi v Spojených štátoch z týchto dôvodov rastie napätie. Situáciu vyhrotilo rozhodnutie Katolíckej univerzity Notre Dame pozvať prezidenta na slávnostnú ceremóniu s príležitosti konca akademického roka a udeliť mu čestný titul. Miestny biskup už oznámil, že sa na protest proti Obamovej prítomnosti ceremónie nezúčastní. Medzitým sa na internete rozbehla petícia proti jeho návšteve na Katolíckej univerzite. Doteraz sa pod ňu podpísalo viac ako dvestotisíc ľudí. Proti návšteve amerického prezidenta, ktorý verejne podporuje právo žien na potrat, vystúpili aj ďalší biskupi. Predseda biskupskej konferencie USA, kardinál Francis George z Chicaga, dokonca neváhal rozhodnutie univerzity označiť za „extrémne strápnenie sa.“ Bude zaujímavé sledovať, ako sa miestna Katolícka cirkev s týmto problémom nakoniec vysporiada.

Cesta amerického prezidenta do Európy smerovala na stretnutie s európskymi lídrami, na summit Severoatlantickej aliancie či schôdzku zástupcov Európskej únie. V závere európskeho turné Obama navštívil Turecko. Jeho pobyt na starom kontinente prináša niekoľko dôležitých posolstiev. Londýnske stretnutie s ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom ukázalo dobrú vôľu oboch strán obnoviť rokovania o jadrovom odzbrojení. Dôvodov je niekoľko. V decembri sa končí platnosť starej zmluvy. Svet čelí hospodárskej kríze a tá zasiahla aj veľmoci, ktoré podľa všetkého nechcú príliš veľa peňazí investovať do ďalšieho zbrojenia. Obamovou víziou je bezjadrový svet a rozhovory o zmluve, ktorá by mala zakázať testovanie jadrových zbraní. Takáto dohoda už jestvuje, avšak Čína a Spojené štáty ju zatiaľ neratifikovali a India s Pakistanom ani nepodpísali. Snaha o jadrové odzbrojenie je potrebná a sympatická. Ide o tému, v ktorej sa pravidelne angažuje diplomatickou cestou Svätá Stolica, i samotný pápež Benedikt XVI. V tejto téme na rozdiel od prístupu k ochrane ľudského života od počatia môže Obama pravdepodobne počítať aj s podporou Vatikánu.

Obama počas pobytu v Európe po stretnutí zástupcov najvyspelejších krajín sveta oznámil spoločný zámer investovať na záchranu svetového hospodárstva, najmä v chudobných krajinách, rovný bilión dolárov. Nad týmto krásnym zámerom však stojí obrovský otáznik, odkiaľ chce tieto peniaze zobrať. Za veľmi dôležité pre strednú Európu, najmä pre Poľsko a Českú republiku, možno považovať Obamovo rozhodnutie pokračovať vo výstavbe protiraketového štítu. Hoci starý kontinent už viac ako šesťdesiat rokov nebol súčasťou väčšieho konfliktu, jadrové ambície viacerých ázijských mocností, a predovšetkým nevyspytateľného Iránu, nútia všetkých mať sa na pozore. Keďže medzinárodné spoločenstvo, žiaľ, nedokáže zaujať jasné spoločné stanovisko k iránskemu jadrovému programu, je obava z balistických rakiet dlhého doletu, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, viac ako opodstatnená. Treba oceniť, že napriek vlne pacifizmu, ktorá ovládla Spojené štáty po zbytočnej vojne v Iraku, si americký prezident reálne uvedomuje hrozbu, ktorú pre svetový mier predstavuje terorizmus.

Za mimoriadne dôležité možno považovať Obamove signály voči Turecku. Na jednej strane ho dokázal presvedčiť, aby súhlasilo s Dánom Andersom Rasmussenom na čele NATO, čo pre moslimské Turecko, ktoré svojho času ostro vystúpilo proti karikatúram proroka Mohameda v dánskych médiách, určite nebolo jednoduché. Na strane druhej sa však Obama jednoznačne postavil za členstvo krajiny polmesiaca v Európskej únií. V čase zbližovania sa starého kontinentu s novým americkým prezidentom môže tento postoj zohrať dôležitú úlohu a proces prijatia Turecka urýchliť. V každom prípade sa zdá, že Spojené štáty si veľmi dobre uvedomujú delikátne postavenie tejto krajiny, ktorá hoci zostáva moslimskou, zostáva vo verejnom živote sekulárnou, a hoci s mnohými nedostatkami, predsa len fungujúcou demokraciou. A toto treba určite oceniť. Preto jeho návšteva v závere európskeho turné určite nebola náhodná. Za povšimnutie stojí jeho výzva, aby Turecko hľadalo cesty zmierenia so susedným Arménskom.

Prvé kroky amerického prezidenta Baracka Obamu sú pod drobnohľadom. Veľa sa od neho očakáva. Nebolo by však rozumné, keby sme ho stavali do úlohy záchrancu sveta. Obama všetko nevyrieši. Jeho kroky smerujúce ku štátnemu dirigizmu, nalievaniu peňazí do krachujúcich finančných inštitúcií či mravný relativizmus v etických otázkach vyvolávajú veľa otáznikov.

Vážení poslucháči! Práve sme začali sláviť veľkonočné Trojdnie. Znova prežívame Ježišovu Poslednú večeru, bdieme spolu s ním na Olivovej hore, budeme ho sprevádzať na jeho strastiplnej krížovej ceste, aby sme boli svedkami jeho slávneho vzkriesenia. Pred veľkou Božou láskou sa všetky ľudské snaženia javia malé a nedokonalé. Iba Ježiš Kristus je našim Spasiteľom a Pánom. Iba On vie, čo je v nás. Prežívajme tieto chvíle s veľkým duchovným úžitkom. Nech Kristovo svetlo pomôže všetkým ľuďom dobrej vôle rásť v láske a rozlíšiť dobro od zla. Len tak nájdeme v osobnom i spoločenskom živote riešenia, ktoré bude sprevádzať Božie požehnanie. Všetkým Vám zo srdca vyprosujem požehnané a milostiplné veľkonočné sviatky.