Vatikán (8. apríla, RV) – Tak ako každú stredu, aj dnes sa konala vo Vatikáne
generálna audiencia. Pod krásnou belasou oblohou ožiarenou príjemnými jarnými slnečnými
lúčmi, sa tá dnešná konala na námestí sv. Petra a Svätý Otec sa vo svojej katechéze
sústredil na tému Veľkonočného trojdnia, keď povedal: „Drahí bratia
a sestry, Veľký týždeň, ktorý pre nás kresťanov je najdôležitejším liturgickým
obdobím roka, nám ponúka možnosť ponoriť sa do ústrednej udalosti nášho Vykúpenia,
opäť prežiť Veľkonočné tajomstvo, hlboké tajomstvo našej viery. Zajtra popoludní,
svätou omšou Pánovej večere, nám slávnostné liturgické obrady pomôžu hlbšie sa ponoriť
do meditácie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána počas dní Veľkonočného trojdnia,
ktoré je základom celého liturgického roka. Kiežby nám božia milosť otvorila
srdcia, aby sme mohli pochopiť nesmierny dar spásy, ktorá vyviera z Kristovej obety.
Úžasné vyjadrenie tohto nesmierneho daru môžeme nájsť v slávnom hymne v Liste Filipanom
(por. 2, 6 -11), ktorý sme počas pôstu viac krát meditovali. Apoštol v ňom prechádza
veľmi účinným a výstižným spôsobom celým tajomstvom dejín spásy, pričom sa pozastavuje
pri pýche Adama, ktorý chcel byť ako Boh. Túto pýchu prvého človeka, ktorú my všetci
v sebe pociťujeme, pritom dáva do protikladu s pokorou opravdivého Božieho Syna, ktorý
keď sa stal človekom, vzal na seba všetky slabosti ľudského bytia, okrem hriechu,
a zostúpil až do hĺbky smrti. Po tomto poslednom hlbokom zostúpení do utrpenia a smrti,
nasleduje potom povýšenie, opravdivá sláva, sláva lásky, ktorá išla až do konca.
A preto je správne, - ako hovorí apoštol Pavol – „aby sa na meno Ježiš zohlo každé
koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je
Pán!" na slávu Boha Otca“ (2, 10-11). Svätý Pavol týmito slovami poukazuje
na proroka Izaiáša, kde Boh hovorí: Ja som Pán a mne sa skloní každé koleno (porov.
Iz 45,23). Toto – ako hovorí Pavol – platí pre Ježiša Krista. On je skutočne vo svojej
pokore a vo svojej skutočnej veľkosti lásky, Pánom sveta, pred ktorým sa skláňa každé
koleno“.
V ďalšej časti svojej katechézy Svätý Otec zdôraznil skutočnosť,
že Ježiš Kristus nechcel využiť svoje božské bytie a svoju moc ako nástroj svojho
víťazstva a ako znamenie niečoho, čím by sa od nás odlišoval. Naopak, zriekol sa
seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu, a tak stal sa podobný ľuďom. A to nie preto,
že by to bol dôsledok akéhosi nejasného mechanizmu alebo osudovosti, ale preto, lebo
Ježiš slobodne a veľkoryso ponúkol seba samého, aby tak naplnil spásonosný Otcov zámer.
Potom Svätý Otec pokračoval:
„Úvod do Veľkonočného trojdnia,
ktoré – ako som už povedal, začne zajtra poobede obradmi Zeleného štvrtka a slávnostnou
svätou omšou Posvätenia olejov. Túto svätú omšu bude biskup sláviť so svojimi kňazmi,
a počas nej si kňazi obnovia svoje kňazské sľuby, ktoré vyslovili v deň svojej kňazskej
vysviacky. Je to gesto veľkého významu, prostredníctvom ktorého kňazi opätovne potvrdzujú
vlastnú vernosť Kristovi, ktorý si ich vyvolil ako svojich služobníkov. Toto stretnutie
kňazov nadobudne tohto roku ešte osobitný význam, pretože je to akoby už príprava
na Kňazský rok, ktorý som vyhlásil pri príležitosti 150. výročia smrti svätého farára
z Arsu a ktorý sa začne 19. júna tohto roka. Počas tejto svätej omše bude požehnaný
aj olej pre pomazanie chorých a pre pomazanie katechumenov a tiež bude posvätená krizma.
Prostredníctvom týchto obradov môžeme takto symbolickým spôsobom prežiť plnosť Kristovho
kňazstva e cirkevného spoločenstva, ktoré sa schádza k eucharistickej obete a je oživované
darom Ducha Svätého. Vo svätej omši, ktorá sa slávi popoludní
a ktorá sa zvykne nazývať Pánovou večerou, si Cirkev pripomína
ustanovenie Eucharistie, služobného kňazstva a nového prikázania lásky, ktoré Ježiš
zanechal apoštolom. O tom, čo sa stalo vo Večeradle v predvečer Pánovho utrpenia,
nám ponúka v jednom z najstarších svedectiev práve sv. Pavol: „Pán Ježiš“ –
píše Sv. Pavol na počiatku päťdesiatych rokov prvého storočia, vychádzajúc z textu,
ktorý mal z prostredia blízkeho samotnému Pánovi – „v tú noc, keď bol
zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré
je pre vás; toto robte na moju pamiatku." Podobne po večeri vzal kalich a hovoril:
"Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na
moju pamiatku".“ (1 Kor 11,23-25).
Tajuplné
slová, ktoré však jasne ukazujú Kristovu vôľu: pod spôsobom chleba a vína sa
sprítomňuje svojím obetovaným telom a vyliatou krvou. Je to obeta novej a večnej zmluvy
ponúknutá všetkým, bez ohľadu na rasu či kultúru. A pre tento sviatostný obrad, ktorý
odovzdáva Cirkvi ako najväčší dôkaz svojej lásky, Ježiš ustanovuje ako vysluhovateľov
svojich učeníkov a všetkých tých, ktorí budú pokračovať ich službe v priebehu storočí.
Zelený Štvrtok zároveň znamená nové pozvanie vzdávať vďaky
Pánovi za jeho najväčší dar Eucharistie, ktorý treba prijať s nábožnosťou a uctievať
so živou vierou. Cirkev preto v tento deň, po slávení svätej omše, povzbudzuje
bdieť v prítomnosti Najsvätejšej Sviatosti, pripomínajúc si smutnú hodinu, ktorú Ježiš
strávil v samote a v modlitbe v Getsemani, predtým ako bol zajatý a odsúdený
na smrť. A tak prichádzame k Veľkému Piatku, dňu Pánovho
utrpenia a smrti na kríži. Každý rok, stojac v tichu pred Ježišom zaveseným na drevo
kríža, uvedomujeme si, aké láskyplné boli slová, ktoré povedal na vigíliu,
počas Poslednej večere: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva
za všetkých.” (Mk 14, 24). Ježiš ponúkol svoj život ako obetu za odpustenie hriechov
ľudstva. Tak pri Eucharistii ako aj pri utrpení a smrti Ježiša na kríži stojíme
pred tajomstvom, ktoré nemožno preniknúť rozumom. Stojíme pred
niečím, čo by sa ľudsky mohlo zdať absurdným: Boh, ktorý sa nielen stáva človekom,
so všetkými ľudskými potrebami, ktorý nielen trpí pre záchranu človeka berúc na seba
celú ľudskú biedu, ale ktorý pre človeka aj zomiera. Kristova
smrť pripomína množstvo bolesti a zla, ktoré sužuje ľudstvo každej doby: zdrvujúcu
ťažobu nášho umierania, nenávisť a násilie, ktoré aj dnes krvavia zem. Utrpenie Pána
pokračuje v ľudských utrpeniach. Ako správne píše Blaise Pascal: „Ježiš bude v agónii
do konca sveta; neslobodno spať v tomto čase“ (Myšlienky, 553). Ak je Veľký Piatok
dňom plným smútku, je zároveň dňom mimoriadne vhodným na vzbudenie našej viery,
na posilnenie našej nádeje a odvahy, aby sme každý niesli svoj kríž s pokorou,
dôverou a odovzdanosťou do vôle Boha, vo vedomí jeho pomoci a jeho víťazstva.
Liturgia dnešného dňa spieva: O Crux, ave, spes unica – Buď pozdravený
kríž, jediná nádej!
Táto nádej je živená veľkým
tichom Bielej Soboty, v očakávaní Ježišovho vzkriesenia. V tento deň sú kostoly bez
výzdoby a bez liturgických bohoslužieb. Cirkev bdie v modlitbe ako Mária a spolu s Máriou,
zdieľajúc rovnaké pocity bolesti a dôvery v Boha. Náležite sa odporúča zachovať počas
celého dňa atmosféru modlitby, priaznivú pre meditáciu a zmierenie;
veriaci sú povzbudení pristúpiť k sviatosti zmierenia, aby sa mohli opravdivo obnovení
zúčastniť na veľkonočnom slávení. Rozjímanie
a ticho Bielej soboty nás v noci privádzajú k slávnostnej veľkonočnej
vigílii, „matke všetkých vigílií“, kedy sa vo všetkých kostoloch a spoločenstvách
ozve spev radosti z Kristovho vzkriesenia. Znova bude ohlásené víťazstvo svetla nad
tmou, života nad smrťou, a Cirkev sa zaraduje zo stretnutia so svojím Pánom.
Vstúpime tak do atmosféry veľkonočného vzkriesenia.
Drahí
bratia a sestry, pripravme sa na intenzívne prežitie slávnostného Trojdnia,
aby sme boli stále viac účastní na Kristovom tajomstve. Na tejto ceste nás
sprevádza Svätá Panna, ktorá potichu nasledovala svojho syna Ježiša až na Kalváriu,
zúčastňujúc sa s hlbokým zármutkom na jeho obete, spolupracujúc na tajomstve vykúpenia
ako Matka všetkých veriacich (por. Jn 19, 25-27). Spolu s ňou vstúpime do Večeradla,
zostaneme stáť pod krížom, budeme bdieť pri mŕtvom Kristovi, čakajúc s nádejou na
úsvit žiarivého dňa vzkriesenia. V tejto perspektíve vám všetkým už teraz vyjadrujem
svoje čo najsrdečnejšie želanie radostnej a svätej Veľkej noci, spolu s vašimi rodinami,
farnosťami a spoločenstvami.“ – mk, ls –