Očami viery, vedy a kultúry: Prezentácia knihy slovenskej autorky Simony-Sarah
Lábadyovej o kaplnke Redemptoris Mater
Včera 23. marca bola
na Ambasáde SR pri Svätej stolici predstavená kniha slovenskej autorky žijúcej v blízkosti
Ríma - Simony-Sarah Lábadyovej „I segreti dellla nuova Sistina del Vaticano“
(Tajomstvá novej Sixtínskej kaplnky). Podujatie týkajúce sa tejto „kaplnky Jána Pavla
II.“ – Redemptoris Mater - otvoril veľvyslanec SR pri Svätej stolici, Jozef Dravecký.
Potom nasledovali slová emeritného predsedu Pápežskej rady pre kultúru, kardinála
Paula Pouparda a riaditeľa Vatikánskych múzeí, profesora Antonia Paolucciho. Kniha
o kaplnke Redemptoris Mater je prvou knihou týkajúcou sa tohto miesta a vyznačuje
sa novým prístupom k sakrálnemu umeniu, v ktorom sa prelínajú teológia, spiritualita
a umenie.
Kniha o „novej Sixtínskej kaplnke“ je dielom umeleckej historičky
a teologičky Simony-Sarah Lábadyovej, publikovanej benátskym vydavateľstvom Marcianum
Press. Ako sa pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano vyjadril riaditeľ Vatikánskych
múzeí, Antonio Paolucci, „táto kniha je pekná, zanietená, nabitá chuťou
z písania, nabitá historickými a liturgickými, zaujímavými úvahami a argumentáciou.
Zaslúži si teda, aby bola čítaná starostlivo a s pozornou úvahou.“
Ako profesor Paolucci dodal: „V knihe sa hovorí o mozaikách, ktoré sa nachádzajú
v kaplnke a teda o náboženskom posolstve obrazov, ktoré chcel pápež Ján Pavol II.
zanechať kresťanom všeobecnej Cirkvi ku koncu svojho pontifikátu. Z toho
vyplýva nadčasová dôležitosť Redemptoris Mater.Ale predovšetkým
je dôležité poskytnúť chronologické a historicky podstatné informácie. Výzdoba
kaplnky sa zrealizovala z peňazí, ktoré pápežovi v roku 1995 poskytlo
kardinálske kolégium pri príležitosti 50. výročia jeho kňazstva,
otvorili ju 14. novembra 1999, takmer v „predvečer“ veľkého
jubilea a na záver storočia a tisícročia.
Potom riaditeľ
Vatikánskych múzeí spomenul dôležitosť tohto výtvoru, ktorý symbolicky vyzdvihol význam
finis temporum, teda konca jedného historického obdobia Cirkvi, zmenu a obnovu
náboženského myslenia. Počas prezentácie knihy označil ikonografiu kaplnky za dielo
troch mužov z východnej Európy, bratov zastupujúcich pravoslávie a slovanskú spiritualitu:
kardinála Tomáša Špidlíka, jezuitského pátra, teológa a umelca Marka Ivana Rupnika
a pápeža Karola Wojtylu. Obnovou kaplnky Redemptoris Mater boli v roku 1996 poverení
kardinál Špidlík a páter Marko Rupnik, pracujúci v Ateliéri duchovného umenia Centro
Aletti v Ríme, čím sa stali zodpovednými za teologickú a umeleckú koncepciu. Okrem
toho na mozaike pracoval aj ruský pravoslávny umelec Alexander Kornoukhov.
Mozaika,
ako jedna z najstarších umeleckých techník, znázorňuje na jednotlivých stenách a klenbách
kaplnky najväčšie tajomstvá kresťanskej viery – Vtelenie Slova, druhý príchod Krista
na konci sveta, nanebovstúpenie a Turíce, nebeský Jeruzalem. Riaditeľ Paouluci
hovoril o spojení dvoch štýlov – byzantského s moderným a o spôsobe chápania štýlu
z historického hľadiska, ako jedinečného spôsobu vyjadrenia umelcov v rámci jednotlivých
historických období, ktorí ukazujú v dielach svoju predstavu ľuďom, veciam, nápadom,
predstavám, teda ide o predstaviteľov skutočnej Pravdy tohto spôsobu alebo Pravdy
znázornenej náboženstvom, mýtom, filozofiou, estetikou.
Ako sa uvádza v knihe
autorky Simony-Sarah Lábadyovej, „nová kaplnka Redemptoris Mater predstavuje „dve
časti pľúc“ Cirkvi, východnú a tú západnú. Súkromná pápežská kaplnka
doteraz nie je prístupná širokej verejnosti, je definovaná aj ako „Sixtínska kaplnka
našich čias“, dôležité a nádherné dielo, oddane a prekvapivo odrážajúce teologické,
spirituálne a umelecké hranice, vzácna ale ťažká cesta k jednote Katolíckej
a Pravoslávnej cirkvi.
Kaplnka Redemptoris Mater je dielo charakteristické
svojou novosťou a originalitou. Dielo, ktoré nebolo nikdy predtým zrealizované, ktoré
úplne originálnym spôsobom spája umenie, spiritualitu, liturgiu a teológiu. Odovzdáva
nám veľký katechetický a duchovno-teologický odkaz a šíri veľký rozvoj novej evanjelizácie,
pričom tiež vytvára liturgický priestor. Nie je ju možné navštíviť ako múzeum, aj
keď toto nie je účelom, ale vytvára sakrálny priestor pre Svätého Otca, ktorý
tu slávi liturgiu. Podporuje dialóg medzi umením, kultúrou a vierou, novým
umeleckým jazykom, ktorý predstavuje významný obsah spirituality. Vyzýva nás k preniknutiu
do tajomstva Boha – Svätej Trojice, tajomstva človeka a Cirkvi. Dáva nám tak dôležitý
ekumenický odkaz, stáva sa úžasným dielom liturgického umenia, miestom stretnutia
medzi východom a západom, dôležitým krokom smerom k zjednoteniu rozličných mentalít.
Je dôležitá z rozličných dôvodov, pre jej posolstvo nádeje v osobnom Bohu pre jej
pohľad na človeka očisteného od dualizmu a duchovného pesimizmu, ktorý pri interpretovaní
spásonosných udalostí kladie do stredu hriech spáchaného človekom až k jeho počiatkom.
Pre jej estetické posolstvo, ktoré sa neodlišuje od toho duchovného a teologického.
Naopak, Kaplnka Redemptoris Mater predstavuje veľmi osobitným spôsobom,
pekným a dynamickým, prehlasuje skutočné, pekné a pozdvihujúce človeka k Dobru. Zdá
sa, akoby nebo zostúpilo na zem. Krása kaplnky sa nám predstavuje ako duchovná jednota,
ako krása toho, ktorý zachraňuje, je to Kristus, ktorý aj tu hlása Pravdu.
Je to dramatická krása, ktorá sa nesnaží idealizovať skutočnosť, pretože podstatne
zbližuje, očaruje, ale tiež provokuje a vyrušuje, zomiera ale zároveň je spásou. Z teologického
hľadiska vyjadrujú steny vytvorené Centrom Aletti dejiny spásy, ktoré
vo svojej úplnej celistvosti, pričom hlavný obraz sa zjednocuje do nebeského
Jeruzalemu, od ruského Kornoukhova, ktorého ikona Najsvätejšej Trojice
je východiskovým ale aj konečným bodom – uzatvorením.
Teológia,
ekumenizmus, ekleziológia, pneumatológia, kristológia, mariológia, spiritualita sa
v tomto veľkom diele kaplnky Redemptoris Mater nachádzajú všetky úžasne prepojené
so správnym dôrazom na každú z týchto oblastí. Každá mozaika v kaplnke je interpretovaná
podľa Veľkonočného tajomstva. Svet, súčasnosť v jej roztrieštenosti, tretie milénium,
ktoré sa práve začalo, sa nám tu predstavujú vo svetle veľkonočnej logiky,
pričom tu cítiť úsvit Vzkriesenia. Zo spirituálneho hľadiska je kaplnka plná rozličných
odkazov duchovnej inšpirácie. Predstavuje sa ako vesmír, ktorý prenikol cez obrovskú
silu Ducha.“ Dodajme, že rozhovor s autorkou knihy, Simonou Lábadyovou,
ako aj s tými, ktorí vystúpili so svojimi úvahami o knihe, vám prinesieme už túto
sobotu. –jv, sg-