Príhovor Beneditka XVI. na stretnutí s mládežou Angoly
Angola (22. marca, RV) – Včera o 16.30 hod sa Svätý Otec stretol s mladými
na Štadióne kokosovníkov v hlavnom meste Angoly v Luande. Pri tejto príležitosti sa
im prihovoril slovami: „Drahí priatelia! prišli ste vo veľkom počte, ako reprezentanti
mnohých ďalších, ktorí sú s vami duchovne spojení, na stretnutie s nástupcom sv. Petra
a spoločne so mnou vyznať pred všetkými radosť z viery v Ježiša Krista a obnoviť úsilie
byť jeho učeníkmi v tomto čase. To isté stretnutie sa odohralo v tomto meste 7. júla
1992 s milovaným pápežom Jánom Pavlom II. S trochu rozličnými rysmi tváre, ale s tou
istou láskou v srdci, hľa pred vami súčasný nástupca sv. Petra, ktorý vás všetkých
objíma v Ježišovi Kristovi, ktorý „je ten istý včera, dnes a naveky“ (Hebr 13,8). V
prvom rade sa chcem poďakovať za slávnosť, ktorú mi robíte, za túto slávnosť ktorou
ste vy, za vašu prítomnosť a vašu radosť. Obraciam sa so srdečným pozdravom na ctihodných
bratov v biskupskej a kňazskej službe a na vašich animátorov. Zo srdca ďakujem a pozdravujem
všetkých, ktorí pripravili toto stretnutie, zvlášť biskupskú komisiu pre mládež a povolania
so svojím predsedom Mons. Kanda Almeida, ktorému ďakujem za srdečné privítacie slová.
Pozdravujem všetkých mladých, katolíkov i mládež iného vierovyznania na ceste hľadania
odpovede na svoje problémy o ktorých istotne hovorili vaši reprezentanti, ktorých
slová som si s uznaním(vďačnosťou) vypočul. Vzájomné objatie, ktoré sme si vymenili,
prirodzene patrí vám všetkým. Stretnúť sa s mladými ľuďmi je príjemné pre všetkých!
Oni majú často mnohé ťažkosti, ale nosia v sebe veľkú nádej a veľké nadšenie a pevnú
vôľu vždy začať odznova. Moji mladí priatelia, uchovávajte si v sebe samých dynamickú
silu, ktorá smeruje do budúcnosti. Pozývam vás pozerať sa na ňu pohľadom apoštola
Jána: «Videl som nové nebo a novú zem (...) a videl som ako z neba od Boha zostupuje
sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.
A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: “Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi“» (Zjv
21, 1-3). Milí priatelia, Boh robí veci odlišne. Počínajúc pokojnou intímnosťoumedzi Bohom a prvým párom v záhrade Eden, prechádzajúc cez Božiu slávu, ktorá
vyžarovala v stánku stretnutia uprostred izraelského ľudu, ktorý prechádzal púšťou,
až k inkarnácii Božieho Syna, ktorý sa nerozlučným spôsobom zjednotil s človekom v Ježišovi
Kristovi. Ten istý Ježiš znova začne prechod ľudskou púšťou prekonajúc smrť a dôjduc
až k zmŕtvychvstaniu tiahnuc so sebou k Bohu celé ľudstvo. Dnes sa Ježiš viac nenachádza
ohraničený nejakým konkrétnym miestom, alebo časom, ale jeho Duch, Duch Svätý prýšti
z neho a vstupuje do našich sŕdc zjednocujúc nás tak s Ježišom samým a cez neho s Otcom
s Bohom jedným a zároveň trojjediným. Áno moji milí priatelia! Boh robí rozdiely.
Ba viac! Nás robí rozdielnych, robí nás nových. Také je prisľúbenie, ktoré nám dal
on sám: «Hľa všetko robím nové» (Zjv 21,5) A je to pravda! Hovorí nám o tom svätý
apoštol Pavol: «Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo
nové. Ale toto všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril» (2 Kor 5, 17-18).
Vstúpiac do neba a tak vstúpiac do večnosti, Ježiš Kristus sa stal Pánom pre všetky
časy. A tak sa môže stať našim spoločníkom v prítomnosti, prinášajúc knihu našich
dní vo svojej ruke. V nej drží pevne minulosť so zdrojmi a základom nášho bytia, v nej
žiarlivo chráni budúcnosť, nechajúc nás vytušiť najkrajší úsvit celého nášho života,
ktorý z nej vyžaruje, čo je vzkriesenie v Bohu.Budúcnosťou nového ľudstva
je Boh; vlastnou skutočnou predzvesť tohto je Cirkev. Keď budete mať možnosť čítajte
s pozornosťou históriu: môžete si uvedomiť, že Cirkev v priebehu stáročí nestarne,
ba naopak stáva sa vždy mladšou, pretože kráča smerom k Pánovi, približujúc sa každý
deň viac k prameňu z ktorého vyviera mladosť, obnova a životná sila. Priatelia,
ktorí ma počúvate, budúcnosť je Boh. Ako sme boli počuli, On «zotrie im z očí každú
slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku už nebude, ani bolesti viac nebude, lebo
prvé sa pominulo» (Zjv 21,4). Medzitým tu vidím prítomných niektorých mladých z Angoly
zmrzačených dôsledkom vojny a mín, myslím na nespočetné množstvo sĺz, ktoré mnohí
z vás preliali za stratou blízkych a nie je ťažké predstaviť si šedé mračná, ktoré
zatieňujú nebo vašich najkrajších snov...Čítam vo vašich srdciach pochybnosti s ktorými
sa na mňa obraciate: «Toto je to čo máme. To o čom nám hovoríš ty nie je viditeľné!
Prisľúbenie má Božiu záruku – a my vám veríme – ale Boh kedy povstane na obnovenie
všetkých vecí?». Ježišova odpoveď je tá istá, akú dal svojim učeníkom: «Nech sa vám
srdce nevzrušuje! Veríte v Boha verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.
Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!» (Jn 14,
1-2). Ale vy drahá mládež, naliehate: «Súhlasíme! Ale kedy sa to stane?» Na podobnú
otázku apoštolov Ježiš odpovedal: «Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré
Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch dostanete silu a budete
mi svedkami (...) až po samý kraj zeme» (Sk 1, 7-8). Pozrite, Ježiš nás nenechá bez
odpovede; hovorí nám jasne jednu vec: obnova začína vo vnútri, dostanete silu z hora.
Dynamická sila pre budúcnosť sa nachádza vo vašom vnútri.”Nachádza sa vo vnútri...ale
ako? Ako je ukrytý život v semienku: tak to vysvetlil Ježiš v jednom kritickom okamihu
svojho poslania. Jeho poslanie sa začalo s veľkým nadšením dokiaľ ľud videl uzdravovať
chorých, vyháňať diablov, ohlasovať evanjelium; ale inak svet išiel ďalej ako prv:
Rimania stále vládli, život zostával stále ťažký, napriek týmto znakom a pekným slovám.
A entuziazmus pomaly opadával až do bodu kedy niektorí učeníci opustili Majstra (por.
Jn 6,66), ktorý síce kázal, ale nemenil svet. A všetci sa pýtali: Akú skutočnú hodnotu
má táto zvesť?. Čo nám prinesie tento prorok Boží? A tak Ježiš hovoril o rozsievačovi,
ktorý rozsieva semeno na poli sveta a vysvetlil, že to semeno je jeho Slovo (Mk 4,3-20),
uskutočnené uzdravenia sú naozaj malou vecou ak ich porovnáte s enormnou núdzou a
„macas“ ťažkosťami každého dňa. A predsa v semienku je prítomná budúcnosť,
pretože semeno nosí v sebe chlieb zajtrajška, život zajtrajška. Semeno sa zdá akoby
ničím, ale je prítomnosť budúcna to je prísľub prítomný už dnes; keď padne do dobrej
pôdy prinesie tridsať, šesťdesiat až stonásobne viac.Priatelia moji vy ste od Boha
zasiate semeno do pôdy; ono nesie v srdci silu z hora, silu Ducha Svätého. Predsa
len od prisľúbenia života k úrode, je jediná možná cesta a to ponúknuť život pre lásku
a zomrieť z lásky. Povedal to sám Ježiš:«Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie,
ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život stratí ho,
a kto svoj život nenávidí na tomto svete zachráni si ho pre večný život» (por. Jn
12, 24-25). Tak to povedal Ježiš a tak to aj spravil: jeho ukrižovanie sa zdá totálnou
porážkou, ale nie je ňou! Ježiš oživený silou«večného Ducha sám seba priniesol Bohu
na obetu bez poškvrny» (Hebr 9,14). A týmto spôsobom padol akoby do zeme a mohol priniesť
úrodu v každom čase a počas všetkých vekov. A uprostred vás sa nachádza nový chlieb,
chlieb budúceho života, Najsvätejšia Eucharistia, ktorá nás sýti a je príčinou rozkvetu
trojičného života v srdciach ľudí. Mladí priatelia semeno obdarené tým istým večným
Duchom, sa rozvíja vo vrúcnom objatí Eucharistie, v ktorej sa realizuje Pánov testament.
On sa dáva nám a my odpovedáme darujúc sa druhým pre jeho lásku. Toto je cesta života,
ale bude možné ju prejsť len za jednej podmienky a to stáleho dialógu s Pánom a skutočného
dialógu medzi vami. Prevládajúce sociálne zázemie vámnepomáha žiť Ježišove
slová a ani darovaniu seba samých ku ktorému On vás pozýva podľa plánu Otca. Milí
priatelia, sila sa nachádza vo vašom vnútri, tak ako bola v Ježišovi, ktorý hovoril:
«Otec, ktorý ostáva vo mne , koná svoje skutky. (...) Aj ten, kto verí vo mňa, bude
konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi» (Jn
14, 10.12). A preto nemajte strach urobiť definitívne rozhodnutia. Ušľachtilosť vám
nechýba – viem to! Ale zoči-voči riziku zobrať na seba záväzok na celý život, či už
v manželstve, alebo v osobitnom zasvätení sa Pánovi, pociťujete strach: «Svet je v neustálom
pohybe a život je plný možností. Budem môcť v tomto období môjho života ignorujúc
nepredvídateľnosti ktoré mi ona uschovala? Nestane sa, že týmto mojim definitívnym
rozhodnutím sa zahrávam so svojou slobodou a sám si zviažem ruky?». Toto sú pochybnosti,
ktoré vás napadajú a súčasná individualistická a hedonistická kultúra to vyhrocuje.
Ale keď sa mladý človek nerozhodne, dostáva sa do rizika, že zostane večným dieťaťom. Hovorím
vám : Majte odvahu! Osmeľte sa k definitívnym rozhodnutiam, pretože v skutočnosti
tieto sú jediné, ktoré neničia slobodu, ale jej udávajú správny smer, umožňujúc jej
napredovať a tak dosiahnuť niečo veľké v živote. Niet pochybností o tom, že život
má cenu iba ak máte odvahu k dobrodružstvu, dôveru, že Pán vás nikdy neponechá samých.
Angolská mládež, urob slobodným vo svojom vnútri Ducha Svätého, silu z hora! S dôverou
v túto silu, ako Ježiš, riskni tento skok akoby sme povedali v niečo definitívne a tak
ponúkni možnosť životu! Tak sa začnú tvoriť medzi vami ostrovy, oázy a potom veľké
územia kresťanskej kultúry, v ktorých sa stane viditeľnou to «sväté mesto, ktoré zostupuje
z neba od Boha vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha». Toto je život,
pre ktorý sa oplatí žiť a ktorý vám z celého želám. Nech žije angolská mládež!