Príhovor Svätého Otca predstaviteľom politického, verejného a diplomatického života: "Priatelia, vy ste tvorcovia Angoly"

Angola (20. marca, RV) – Dnes v podvečer sa pápež Benedikt XVI. prihovoril predstaviteľom politického, občianskeho a diplomatického života. Vo svojom príhovore sa k prítomným obrátil týmito slovami: “Moji priatelia, vy ste tvorcovia a svedkovia Angoly, ktorá v súčasnosti prechádza veľkou obnovou. Po 27 ročnej civilnej vojne, ktorá zničila krajinu, začal pokoj opäť zapúšťať svoje korene, pričom prináša už aj ovocie stability a slobody. Výrazné úsilie terajšej vlády o vybudovanie infraštruktúr a znovu obnovenie základných inštitúcií pre rozvoj a blahobyt spoločnosti, sú zdrojom nádeje pre obyvateľov tohto národa. Túto nádej podporujú aj rozličné mnohostranné organizácie, rozhodnuté ísť poza osobné záujmy a pracovať v perspektíve spoločného dobra. Nechýbajú v rozličných častiach krajiny príklady učiteľov, zdravotníckych pracovníkov a štátnych zamestnancov, ktorí aj za nízku mzdu slúžia všetkým s veľkou oddanosťou a celostným zápalom. Zároveň narastá počet tých, ktorí sa angažujú v dobrovoľníckych službách núdznym. Kiež Pán požehná a rozmnoží všetky tieto iniciatívy, odhodlanie a službu pre dobro všetkých!
Angola vie, že prišiel čas nádeje pre Afriku. Každé dobré ľudské konanie je činnou nádejou. Naše aktivity nikdy nie sú zanedbateľné ani pred Bohom ani z hľadiska historického rozvoja. Moji priatelia, vyzbrojení celostným, veľkodušným a súcitným srdcom, ste to vy, kto môže premeniť tento kontinent, oslobodiac váš národ od pohromy žiadostivosti, násilia a neporiadku, vedúc ho po ceste princípov, nevyhnutných pre každú civilnú demokraciu. Rešpekt a zasadzovanie sa za ľudské práva, transparentná vláda, nezávislá magistratúra, slobodná mediálna komunikácia, čestné verejné spravovanie, školy a nemocnice slúžiace primeraným spôsobom a pevné rozhodnutie zakorenené v obrátenom srdci, môže navždy vykoreniť zlo korupcie. V tohtoročnom posolstve k Svetovému dňu pokoja som upriamil pozornosť na nevyhnutnosť etického prístupu vzhľadom na rozvoj. Vskutku, viac ako iba programy a protokoly, sú to ľudia tohto kontinentu, ktorí oprávnene žiadajú hlboké a trvalé obrátenie sŕdc v bratstve (por. čl. 13). Ich požiadavka či už v politickom živote, v administratíve, v medzinárodných organizáciách a v mnohonarodných spoločnostiach je predovšetkým táto: buďte pri nás skutočne ľudským spôsobom, sprevádzajte nás, naše rodiny, naše spoločenstvá!“
Svätý Otec v ďalšej časti svojho príhovoru zdôraznil, že ekonomický a sociálny rozvoj v Afrike si vyžaduje vládnu koordináciu oblastných iniciatív a medzinárodných rozhodnutí. Podobná koordinácia predpokladá, aby africké národy neboli vnímané iba v pozícii príjemcov plánov a riešení, ktoré vypracovali iní. Samotní Afričania, spoločne pracujúci pre dobro svojho spoločenstva, musia byť prvými iniciátormi vlastného rozvoja. Potom pokračoval slovami: „Priatelia, túto moju úvahu ukončím s konštatovaním, že moja návšteva v Kamerune a v Angole vyvolala vo mne tú hlbokú ľudskú radosť, ktorú je možné zažiť uprostred rodín. Myslím, že táto skúsenosť môže byť spoločným darom, ktorý Afrika ponúka všetkým, ktorí sem prichádzajú z rozličných kontinentov, že tu môžu nájsť to, že „ rodina je základom, na ktorom je postavená sociálna štruktúra“ (Ecclesia in Africa, 80). Napriek tomu, ako všetci vieme, sú aj tu mnohé tlaky, ktoré útočia na rodinu: strach a poníženie zapríčinené chudobou, nezamestnanosť, choroba, vyhnanstvo. Obzvlášť znepokojujúce je ťaživé jarmo diskriminácie žien a detí, a hrozné praktiky, na ktoré je ťažké čo len nájsť slová, - rozličného násilia a sexuálneho zneužívania, ktoré im zapríčiňuje toľké poníženia a traumy. Musím tiež spomenúť ďalšiu oblasť vážnych obáv: politiku tých, ktorí pod zámienkou podporovania „sociálnej štruktúry“, ohrozujú svoje vlastné základy. Aká horká je irónia, ktorá podporuje potrat ako starostlivosť o „materské“ zdravie! Aká hrozná je téza, podľa ktorej zničenie života by malo byť otázkou zdravej reprodukcie (porov. Protocollo di Maputo, art. 14)!
Cirkev, vážené dámy a páni, nájdete vždy – z vôle svojho Božského zakladateľa – v najchudobnejších tohto kontinentu. Môžem vás uistiť, že prostredníctvom diecéznych aktivít a nespočetných výchovných diel, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti rôznych cirkevných rádov, rozvojových programov Caritas a ďalších organizácií, Cirkev bude pokračovať vo všetkom, čo je možné, pre podporu rodín – aj tých postihnutých tragickými dôsledkami AIDS – ako aj  pre podporu rovnakej dôstojnosti žien a mužov na báze komplementárnej harmónie. Duchovné putovanie kresťana spočíva v každodennom obrátení. K tomu pozýva Cirkev všetkých lídrov ľudstva, aby tak celé ľudstvo mohlo nasledovať cestu pravdy, celistvosti, rešpektu a solidarity. Pán prezident, túžim Vás uistiť Vás o mojej vrúcnej vďačnosti za prijatie, ktoré mi bolo ponúknuté vo vašom dome. Ďakujem každému z vás pre vašu láskavú prítomnosť a pozorné počúvanie.
Buďte si istý  mojimi modlitbami za vás a za vaše rodiny ako aj  za všetkých obyvateľov tejto obdivuhodnej Afriky! Boh nebies nech je vám priaznivo naklonený a nech žehná všetkých!“ – jv, mp, ls –