Gréckokatolíkom: METOD DOMINIK TRČKA

Gréckokatolícka Cirkev na Slovensku vo svojej nedávnej histórii zapísala do zoznamu blahoslavených všeobecnej cirkvi troch svojich verných synov, mučeníkov, ktorí položili svoje životy za vernosť Cirkvi. Sú to biskupi Peter Pavol Gojdič a Bazil Hopko a rehoľný kňaz, redemptorista Metod Dominik Trčka. Od smrti posledne menovaného uplynie o niekoľko dní práve 50 rokov, čo je dostatočným dôvodom, aby sme si jeho osobnosť dnes pripomenuli .
Otec Metod Dominik Trčka nebol pôvodom ani Slovák, ani gréckokatolík a spočiatku nič nenasvedčovalo o budúcom spojení jeho mena s našou cirkvou, Narodil sa 6. júla 1886 vo Frýdlante nad Ostravicí na Morave ako posledné zo siedmich detí. Po absolvovaní gymnázia vo Místku vstúpil do prípravného edukandátu otcov redemptoristkov v Červenke. Do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa vstúpil ako 16 ročný a ako 18 ročný, 25 augusta 1904 zložil rehoľné sľuby. 17. júla 1910 prijal kňazskú vysviacku z rúk vtedajšieho pražského arcibiskupa, kardinála Leva Skrbenského. Prvé roky sa venoval pastoračnej službe v Prahe, Plzni a ana Svätej Hore, počas 1. svetovej vojny sa zvlášť venoval vojenským zajatcom a utečencom. Už počas seminárskych čias prejavil svoj záujme o prácu medzi východnými kresťanmi. Keď sa ľvovský arcibiskup, knieža Šeptický obrátil na redemptoristov s prosbou poslať misionárov medzi jeho veriacich, v roku 1919 Trčkovi pražskí predstavení rozhodli o jeho vyslaní, spolu so spolubratom o. Nekulom do Ľvova. V miestnej rehoľnej komunite, zvlášť pod vedením dnes už tiež blahoslaveného Nikolu Čarneckého sa oboznámil sa s jazykom, liturgiou a duchovnosťou miestnych gréckokatolíkov. Na Ukrajine Dominik Trčka začal používať aj svoje druhé krstné meno Metod.

Po dvojročnom pôsobení, koncom roku 1921 prichádza otec Metod Dominik na Slovensko, kde v Stropkove zakladá prvú rehoľnú komunitu redemptoristov východného obradu, jej predstaveným sa stal v roku 1924. Táto komunita bola spočiatku dvojobradovou, teda boli v nej prítomní rimskokatolícki i i gréckokatolícki redemptoristi, neskôr sa vytvorili dve odlišné komunity. Propritom sa horlivo venuje práci na ľudových misiách v prešovskej, užhorodskej i križevackej eparchii, najmä šíreniu úcty Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, zakladaniu rozličných náboženských bratstiev a kazateľskej činnosti. Na vtedajšej Podkarpatskej Rusi sa usiloval o založenie rehoľného domu v Chuste. Od roku 1934 stabilne účinkoval v Michalovciach, kde v rokoch 1934-1942 bol aj predstaveným samostatnej gréckokatolíckej redemptoristickej komunity, ktorá sa skoro stáva duchovným centrom Zemplína. V Michalovciach pomáhal pri budovaní kláštorného chrámu sv. Ducha v neobyzantskom slohu. Počas 2. svetovej vojny hrozilo gréckokatolíckym redemptoristom vypovedanie z územia Slovenského štátu, pretože väčšina z nich bola českej národnosti. V apríili 1942 o. Metod preto zanachal úlohu predstaveného a venoval sa výlučne pastoračnej činnosti, ale aj pomoci všetkým tým, ktorí ju potrebovali. Pre skrývajúcich sa Židov vybavoval prostredníctvom gréckokatolíkeho kňaza v Krajnej Bystrej o. Teodora Prišláka falošné krstné listy, čím im umožňoval zachrániť sa pred deportáciami. 

Po skončení vojny, od októbra 1945 o. Trčka znovu prevzal úlohu predstaveného michalovského kláštora, v tomto úrade sa mohol tešiť aj zo zriadenia samostantej slovenskej gréckokatolíckej vice-provincie, ktoré bolo vyhlásené v marci 1946. O. Metod sa tak stal aj prvým vice-provinciálom slovenských gréckokatolíckych redemptoristov. V rokoch 1946-48 o. Trčka venoval hlavnú pozornosť založeniu nových kláštorov v Stropkove a Sabinove, výstavbe stropkovského chrámu a rozvoju redemptoristického dorastu. Bolo to obdobie rozvoja a veľkých nádejí do budúcnosti. Ako sa po čase ukázalo, nie všetky plány mohol realizovať. Po prevrate vo februári 1948, s postupným upevňovaním komunistického režimu,  sa tlak na rehole a na gréckokatolícku cirkev zosilňoval. Pociťoval to aj o. Metod ako predstavený gréckokatolíckych redemptoristov. Keď počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov, P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu.. Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácii cez proviciu Prahy do Ríma, za čo bol o.. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia.

Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu. Neprestajne sa modlil a keď mal, čo i len najmenšiu možnosť, slúžil liturgiu. V roku 1958 bol preložený do väznice v Leopoldove. Toto obdobie ako aj okolnosti smrti o. Metoda opisuje MUDr. Anton Neuwirth, ktorý bol v tom čase jeho spoluväzeň v Leopoldove: „Raz sa stalo, že pred Vianocami, myslím si, že to bolo na Štedrý deň, otec Trčka sedel vo výklenku pri okne a spieval si náboženskú pieseň. Samozrejme okolo tohto okna po chodbe chodil dozorca. Keď počul, že spieva tú nábožnú pieseň, tak zavolal veliteľa stráže, prišiel aj s nejakým ďalším jedným či dvomi, neviem, asi s eskortou, a zobrali o. Trčku a za trest ho zavreli na samotke do korekcie. Korekcia mala betónovú podlahu a tak isto lôžko bolo ako taký jeden veľký betónový hranol, samozrejme studený, na ktorom mohol spať ten, ktorý bol v korekcii. A aby nemohol veľmi dobre zaspať, tak tam boli zamurované vyčnievajúce doštičky, ktoré stále tlačili väzňa, ktorý si chcel na lôžku oddýchnuť. Jesť dostávali myslím iba obdeň, teda, keď bol na tri dni tak dva dni hladoval a jeden deň dostal niečo jesť. Po nejakom čase bol dr. Neuwirth ako lekár zavolaný k o. Metodovi, a takto pokračuje vo svojom trozprávaní: Mal naozaj štyridsiatky, skutočne mal zápal pľúc, myslím, že obojstranný, a tak som navrhol, aby bol prijatý do väzenskej nemocnice. ... jediný ústupok ktorý spravili bolo, že o. Metoda z tej korekcie dali von a zavreli ho na samotku, kde bola drevená podlaha a mal tam slamník, takže potom spal na tom slamníku. Vymohol som mu tiež to, že mal deku .... Keď som o. Metodovi hovoril, ..., že nemôžem presadiť to, aby šiel do nemocnice... on mi ešte hovoril, ..., že ja sa na nich ani nehnevám, ja vám to teraz neviem presne zreprodukovať, ale podstatné bolo to, že prejavil dobromyseľnosť, odpustenie k tým, ktorí mu ubližovali, a toto považujem za veľmi dôležité, že v tej ťažkej situácii odpúšťal a naozaj vedel, že to nemá ľahké."

        O. Metoda do cely preniesli len zomrieť. Tam ho opatroval o. Mastiliak, ďalší gréckokatolícky redemptorista. O. Metod Dominik Trčka zomrel vyčerpaním a na následky neľudského zaobchádzania 23. marca 1959. Pochovaný bol na cintoríne väznice, anonymne, ako číslo 4730. Po reštaurovaní Grekokatolíckej Cirkvi spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec, kde dnes, v chráme Svätého Ducha, sa nachádza jeho hrob.

Svätý Otec Ján Pavol II, pri jeho blahorečení 4. novembra 2001 zhrnul jeho život i odkaz takto:/a>

venoval celý svoj život službe evanjeliu a spáse blížnych, až po obetu vlastného života.

Tento jeho odkaz je pre nás vzorom a povzbudením aj pri tejto spomienke jeho smrti od ktorej uplynulo práve pol storočia.