Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (13. marca, RV) – Svätý Otec sa vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu zamyslel nad biblickou udalosťou Premenia Pána so vzťahom k modlitbe, keď povedal: „Rád by som zdôraznil, že Premenenie Pána je vo svojej podstate predovšetkým skúsenosťou modlitby (porov. Lk 9, 28 – 29). Modlitba sa vskutku stáva zdrojom vnútorného svetla, keď ľudský duch priľne k Bohu a spolu sa stávajú jedno. Keď Ježiš vystupoval na vrch, ponoril sa do kontemplácie o Božom pláne lásky, v ktorom bol On poslaný na svet od Otca, aby vykúpil ľudstvo. V tomto okamihu Ježiš videl pred sebou kríž, nesmiernu obetu potrebnú pre naše oslobodenie z moci hriechu a smrti. Vo svojom srdci ešte raz opakuje svoje „Amen“. Hovorí, hľa, nech sa stane tvoja vôľa lásky, Otče. A ako sa stalo pri krste v Jordáne, aj v tomto okamihu sa zjavili nebeské znaky ako výraz Božieho zaľúbenia: svetlo, ktoré premenilo Krista a hlas, ktorý zvolal „Toto je môj milovaný Syn“ (Mk 9,7). Spolu s pôstom a milosrdenstvom, modlitba vytvára základnú štruktúru nášho duchovného života. Drahí bratia a sestry, pozývam vás počas tohto pôstneho času k tomu, aby ste si našli čas pre ticho, utiahnutosť a mohli tak z reflektovať svoj život vo svetle plánu lásky nebeského Otca. V tomto intenzívnom načúvaní Boha sa nechajte viesť Pannou Máriou, učiteľkou a vzorom modlitby. Ona ani v tme Kristovho utrpenia nestratila, ale uchránila si vo svojom srdci svetlo Božieho Syna. Preto ju vzývame ako Matku dôvery a nádeje!“

Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil dôležitosť poslania a dôstojnosti ženy, keď povedal: „Dnešný deň – 8. marec – nás pozýva k uvažovaniu o podmienkach ženy a obnoviť tak úsilie, ktoré by viedlo k tomu, aby každá žena kdekoľvek sa nachádza mohla prejavovať v plnosti svoje schopnosti a mať rešpekt pre svoju dôstojnosť. V tomto zmysle sa vyjadril aj II. vatikánsky konci a pápežské magistérium osobitne v Apoštolskom liste Mulieris dignitatem božieho služobníka Jána Pavla II. (15. august 1988). Okrem týchto dokumentov však ešte väčšiu hodnotu majú svedectvá svätých: naša epocha zažila svedectvo Matky Terezy z Kalkaty, pokorného albánskeho dievčaťa, z ktorej, vďaka božej milosti sa stal pre celý svet vzor kresťanskej lásky v službe ľudstva. Koľko ďalších žien pracujú každý deň v skrytosti pre dobro ľudstva a pre Božie kráľovstvo! Rád by som dnes ubezpečil o mojich modlitbách všetky ženy s prianím, aby boli vždy viac rešpektované v ich vlastnej dôstojnosti a ctené s ich pozitívnymi možnosťami.“ –



Na záver nedeľného stretnutia s veriacimi na námestí sv. Petra vo Vatikáne, Svätý Otec sa obrátil na všetkých s prosbou o modlitbu vzhľadom na svoje dve apoštolské cesty, keď povedal: „V atmosfére intenzívnej modlitby, ktorá ja charakteristickou pre pôstne obdobie zverujem do vašich modlitieb dve apoštolské cesty, ktoré, ak Pán Boh dá, uskutočním v blízkej budúcnosti. Od 17. do 23. marca pôjdem do Afriky, najskôr do Kamerunu a potom do Angoly, aby som tamojšej Cirkvi a kresťanom, ako aj národom pre mňa tak drahého kontinentu, prejavil moju konkrétnu blízkosť. Potom od 8. do 15. mája navštívim Svätú zem, kde prejdúc miestami posvätené Ježišovým pozemským životom, chcem prosiť Pána o jednotu a pokoj pre Stredný východ a pre celé ľudstvo. Už od teraz sa spolieham na duchovnú podporu všetkých vás, aby ma Boh sprevádzal a napĺňal svojou milosťou moje kroky.“
 V pondelok Svätý Otec sa prihovoril primátorovi, predsedovi mestskej rady a prítomným počas návštevy rímskeho Kapitolu, keď povedal: „Pán primátor, vo vašom príhovore je jasný zámer pracovať na tom, aby bol Rím aj naďalej majákom života a slobody, morálnej spoločnosti a rozvoja, ako je to prisľúbené v podpore ľudskej dôstojnosti každého človeka a jeho náboženského presvedčenia. Chcem vás ako aj vašich spolupracovníkov ubezpečiť, že aktívna podpora každej kultúrnej a sociálnej iniciatívy na podporu skutočného dobra pre človeka a mesto zo strany Katolíckej cirkvi pri tom nebude chýbať.“ Potom hovoril Benedikt XVI. o Ríme ako o meste, ktoré najmä počas minulých storočí otváralo svoje univerzity a výskumné centrá študentom zo všetkých častí sveta, ktorí sa potom vracali do svojich domovov a zastávali miesta v rozličných oblastiach spoločnosti či Cirkvi. Dnes toto mesto pre mnohé premeny a zmeny v posledných desaťročiach – ako dodal – čelí mnohým výzvam, ekonomickým, kultúrnym, či sociálnym a to aj z hľadiska množstva ľudí s ich rozličnými tradíciami a náboženstvami, ktorí prichádzajú zo všetkých kútov sveta. To si vyžaduje – ako dodal Svätý Otec ochranu základných ľudských práv a dodal: „Násilné udalosti, ktorých sme často svedkami naznačujú hlbší problém: sú znakom skutočnej duchovnej biedy, ktorá postihuje srdce človeka súčasnosti. Vylúčenie Boha a jeho zákona ako podmienky realizácie šťastia človeka, nedosiahlo svoj cieľ, naopak, oberá človeka o duchovné istoty a nádej tak potrebnú na boj s ťažkosťami a každodennými výzvami. V postmodernej ére si Rím musí nanovo osvojiť svoje občianske a kresťanské korene, ak chce presadzovať nový humanizmus, taký, ktorého centrom bude otázka človeka. Kresťanstvo je nositeľom žiarivého posolstva o pravde o človeku a Cirkev, ktorá takýmto posolstvom disponuje je si je vedomá svojej zodpovednosti v súvislosti so súčasnou kultúrou.“

 
V stredajšej katechéze počas generálnej audiencie sa Svätý Otec zameral na ďalšieho zo spisovateľov raného kresťanstva Východu a Západu, na Svätého Bonifáca. Narodil sa v Anglicku a bol pokrstený ako Winfrid. Vstúpil do kláštora, bol vysvätený za kňaza a stal sa známym ako veľký ohlasovateľ evanjelia pohanom celého kontinentu. „Po počiatočných nezdaroch prišiel do Ríma, kde ho v jeho poslaní evanjelizovať Germánske národy povzbudil pápež Gregor II. Prijal meno Bonifác a neúnavne pracoval na šírení viery a hlásaní kresťanskej morálky. Zriadil biskupstvá a kláštory v severnej Európe a nemalým spôsobom prispel k pozdvihnutiu kresťanskej kultúry. Svoju lásku ku Kristovi korunoval mučeníckou smrťou, a pochovaný je v kláštore vo Fulde.“ Svätý Otec tiež v závere vyzdvihol príklad svätého Bonifáca v jeho misionárskom zápale, vernosti Božiemu slovu a Katolíckej viere, ako aj v jeho veľkom zmysle pre spoločenstvo s Apoštolskou stolicou a neúnavné úsilie pri evanjelizovaní germánskych kultúr.“ – ls –