Vatikán/Slovensko (11. marca, RV/TK KBS) - Kardinál Jozef Tomko sa dnes
dožíva životného jubilea – 85 rokov. Narodil sa 11. marca 1924 v Udavskom, okres Humenné.
Základnú školu vychodil v rodisku a v r. 1935-1943 gymnázium v Michalovciach. V školskom
roku 1943/44 vstúpil do seminára a začal študovať bohoslovie na Rímskokatolíckej cyrilometodskej
bohosloveckém fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave; v jeseni 1945 ho košický
biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého
dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Sviatosť kňazstva prijal 12.3.1949 v Ríme.
Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na
Slovensko. V rokoch 1950-1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv.
Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej
lateránskej i na Pápežskej Gregorovej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu
De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha
Svätého podľa bl. Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol
doktorát z teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia
negli anni 1945-1954 (Pracovné vzťahy v Československu 1945-1954) na Pápežskej Gregorovej
univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. Roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die
Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht
in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské
patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát
práv.
V školskom roku 1955/56 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych
štúdií Pro Deo v Ríme. Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka.
Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila
a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského
a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. V rokoch 1960-1963 vložil všetok svoj voľný
čas a energiu do práce na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať
obrovské námietky zo strany českých katolíckych kruhov a veľké prekážky politické,
administratívne i finančné. Keď sa roku 1961 uvoľnilo dôležité miesto v kuriálnom
úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta
na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných i administratívnych záležitostí
Katolíckej cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) pracoval ako odborný
poradca pre vieroučné otázky. Roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie
pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách
v Ríme. V rokoch 1968-1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá
a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu.
Zastupoval Katolícku cirkev
na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme
(1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji (1973) a inde. Roku 1969 reprezentoval
Katolícku cirkev na ekumenickom týždni o teológii rozvoja v Cartigny (Švajčiarsko).
V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej
rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve. Okrem toho sa ako oficiálny
delegát zúčastňoval na mnohých iných medzinárodných. a ekumenických stretnutiach,
napríklad na oblastných stretnutiach predstaviteľov biskupských konferencií Ázie (Manila
1970), Oceánie (Sydney 1973), Latinskej Ameriky (Puebla 1979) atď. Pápež Pavol VI.
ho 17.6.1970 vymenoval za pápežského preláta, 21.12.1974 za podtajomníka Kongregácie
pre biskupov. Pápež Ján Pavol II. ho 12.7.1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa
a generálneho tajomníka Synody biskupov (patrila k najdôležitejším a najnáročnejším
funkciám v pokoncilovej Cirkvi), čím sa stal jedným z najzaneprázdnenejších pracovníkov
vyššej cirkevnej hierarchie; bolo totiž potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu
Druhého vatikánskeho koncilu a uvádzať do života jeho uznesenia.
Biskupskú
vysviacku Jozef Tomko prijal 15.9.1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke. Obrad
vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi, aj ako prejav
úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Dňa 18.10.1979 sa stal členom Pápežskej
komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník
celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej
cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské
konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich
reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali
konzervatívne tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.
Pri hľadaní správnej cesty sa prejavil ako dôsledný, svedomitý a usilovný pracovník,
ktorý si svojím vystupovaním a konaním získaval obdiv i priateľstvá na celom svete.
Dňa
24.4.1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu
národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových
kardinálov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa 25.5.1985 na turíčnom konzistóriu
stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a
kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie
"kardinálskych klobúkov" novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách verejne
na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý
raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej rímskej kongregácie. Ani kardinálska
hodnosť neovplyvnila jeho pracovný štýl a vystupovanie. Neúradoval iba v kanceláriách,
ale oboznamoval sa so situáciou na mieste, čo znamenalo časté, dlhé a namáhavé cesty.
Na Slovensko mohol prísť až roku 1968, ale v čase tzv. "normalizácie" jeho
nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Znovu sa objavil na Slovensku roku 1989 na vysviacke
nového spišského biskupa, čo bolo symptómom meniaceho sa postoja štátu k Cirkvi. Jeho
vystúpenie na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21.4.1991 bolo historickou
udalosťou, slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála
v jeho dôstojnosti, veľkosti a starostlivosti o osud národa v krízovej situácii postkomunistického
obdobia.
V tomto roku si kardinál Tomko okrem okrúhleho jubilea - 85 rokov
života, pripomína aj 60. výročie kňazstva a 30 rokov od svojej biskupskej vysviacky.