Benedikt XVI. počas návštevy rímskeho Kapitolu: „Rím si musí nanovo osvojiť svoje občianske a kresťanské korene!“

Taliansko (9. marca, RV) – „Nie je to po prvýkrát, že je pápež tak srdečne prijatý v tomto paláci a prihovára sa v tejto aule, v ktorej sa stretávajú najvyšší predstavitelia mestskej rady“ – takto sa dnes Svätý Otec prihovoril primátorovi, predsedovi mestskej rady a prítomným v úvode návštevy rímskeho Kapitolu na jeho dnešnom mimoriadnom zasadnutí.

Potom spomenul svojich predchodcov, ktorí stáli na tomto mieste počas dejín - Pius IX., Pavol VI. ako aj Ján Pavol II. - 15. januára 1998. Ako zdôraznil, sú to gestá, ktoré svedčia o veľkej náklonnosti k Rímu, kolíske latinskej a kresťanskej civilizácie. Potom Svätý Otec opätovne uistil prítomných o otcovskej starostlivosti, ktorú biskup katolíckeho spoločenstva prechováva nielen k členom tohto, ale aj všetkých rímskych, talianskych ako aj tých spoločenstiev, ktoré prišli z celého sveta a dodal:
„Pán primátor, vo vašom príhovore je jasný zámer pracovať na tom, aby bol Rím aj naďalej majákom života a slobody, morálnej spoločnosti a rozvoja, ako je to prisľúbené v podpore ľudskej dôstojnosti každého človeka a jeho náboženského presvedčenia. Chcem vás ako aj vašich spolupracovníkov ubezpečiť, že aktívna podpora každej kultúrnej a sociálnej iniciatívy na podporu skutočného dobra pre človeka a mesto zo strany Katolíckej cirkvi pri tom nebude chýbať.“

Potom hovoril Benedikt XVI. o Ríme ako o meste, ktoré najmä počas minulých storočí otváralo svoje univerzity a výskumné centrá študentom zo všetkých častí sveta, ktorí sa potom vracali do svojich domovov a zastávali miesta v rozličných oblastiach spoločnosti či Cirkvi. Dnes toto mesto pre mnohé premeny a zmeny v posledných desaťročiach – ako dodal – čelí mnohým výzvam, ekonomickým, kultúrnym, či sociálnym a to aj z hľadiska množstva ľudí s ich rozličnými tradíciami a náboženstvami, ktorí prichádzajú zo všetkých kútov sveta. To si vyžaduje – ako dodal Svätý Otec ochranu základných ľudských práv a dodal:

„Násilné udalosti, ktorých sme často svedkami naznačujú hlbší problém: sú znakom skutočnej duchovnej biedy, ktorá postihuje srdce človeka súčasnosti. Vylúčenie Boha a jeho zákona ako podmienky realizácie šťastia človeka, nedosiahlo svoj cieľ, naopak, oberá človeka o duchovné istoty a nádej tak potrebnú na boj s ťažkosťami a každodennými výzvami. V postmodernej ére si Rím musí nanovo osvojiť svoje občianske a kresťanské korene, ak chce presadzovať nový humanizmus, taký, ktorého centrom bude otázka človeka. Kresťanstvo je nositeľom žiarivého posolstva o pravde o človeku a Cirkev, ktorá takýmto posolstvom disponuje je si je vedomá svojej zodpovednosti v súvislosti so súčasnou kultúrou.“

V závere sa ešte Svätý Otec dotkol ekonomickej krízy, ktorá postihla aj mnohé rodiny Ríma a v tejto súvislosti spomenul charitatívnu činnosť farností Cirkvi. –sg-