Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (8. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:



„Drahí bratia a sestry,

v uplynulých dňoch, ako viete, som si konal duchovné cvičenia s mojimi spolupracovníkmi Rímskej kúrie. Bol to týždeň ticha a modlitby. Srdce a myseľ takto mohla patriť plne Bohu, načúvaniu Jeho slova,  meditácii nad tajomstvami Krista. Je to tak trochu podobné tej skúsenosti, ktorú zažili Peter, Jakub a Ján, keď ich Ježiš zobral na vysoký vrch, do samoty. Keď sa modlil, došlo k „premeneniu“. Jeho tvár a celé jeho bytie sa stali žiarivými. Liturgia nám predkladá túto udalosť práve dnes, v druhú pôstnu nedeľu (porov. Mk 9, 2 – 10). Ježiš chcel, aby jeho učeníci, osobitne tí, ktorí neskôr mali niesť zodpovednosť za vedenie rodiacej sa Cirkvi, zažili priamu skúsenosť Jeho božskej slávy, aby tak mohli neskôr čeliť pohoršeniu kríža. Vskutku, v okamihu zrady, sa Ježiš utiahne do Getsemanskej záhrady, aby sa modlil, pričom berie si zo sebou Petra, Jakuba, Jána a žiada ich, aby s ním bdeli a modlili sa spolu s ním (porov. Mt 26,38). Aj keď to vtedy nedokázali, milosť Krista im však pomohla, aby mohli uveriť v Jeho zmŕtvychvstanie.

Rád by som zdôraznil, že Premenenie Pána je vo svojej podstate predovšetkým skúsenosťou modlitby (porov. Lk 9, 28 – 29). Modlitba sa vskutku stáva zdrojom vnútorného svetla, keď ľudský duch priľne k Bohu a spolu sa stávajú jedno. Keď Ježiš vystupoval na vrch, ponoril sa do kontemplácie o Božom pláne lásky, v ktorom bol On poslaný na svet od Otca, aby vykúpil ľudstvo. Pri Ježišovi sa zjavili aj Eliáš a Mojžiš, čo znamenalo, že Sväté písma sa zhodovali v ohlasovaní veľkonočného tajomstva, totiž, že Kristus musel trpieť a zomrieť, aby neskôr vstúpil do slávy (porov. Lk 24, 26.46). V tomto okamihu Ježiš videl pred sebou kríž, nesmiernu obetu potrebnú pre naše oslobodenie z moci hriechu a smrti. Vo svojom srdci ešte raz opakuje svoje „Amen“. Hovorí, hľa, nech sa stane tvoja vôľa lásky, Otče. A ako sa stalo pri krste v Jordáne, aj v tomto okamihu sa zjavili nebeské znaky ako výraz Božieho zaľúbenia: svetlo, ktoré premenilo Krista a hlas, ktorý zvolal „Toto je môj milovaný Syn“ (Mk 9,7).

 
Spolu s pôstom a milosrdenstvom, modlitba vytvára základnú štruktúru nášho duchovného života. Drahí bratia a sestry, pozývam vás počas tohto pôstneho času k tomu, aby ste si našli čas pre ticho, utiahnutosť a mohli tak z reflektovať svoj život vo svetle plánu lásky nebeského Otca. V tomto intenzívnom načúvaní Boha sa nechajte viesť Pannou Máriou, učiteľkou a vzorom modlitby. Ona ani v tme Kristovho utrpenia nestratila, ale uchránila si vo svojom srdci svetlo Božieho Syna. Preto ju vzývame ako Matku dôvery a nádeje!“ – ls –