Očami viery, vedy a kultúry: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života - povrchnosť, nestálosť a kríza záväzkov

Dnes by sme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry posledný krát venovali pozornosť téme z priesečníka psychológie a spirituality s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života. Aj tento krát by sme sa zamysleli nad patologickými dôsledkami porúch v citovom vývine dieťaťa, ktoré môžu ovplyvniť aj prežívanie duchovného života v dospelom veku. Dnes by sme sa pozastavili pri histriónskej štruktúre osobnosti.
 
Histriónska porucha osobnosti

Zrod histriónskej poruchy osobnosti určuje Freud do oidipovského štádia vývinu, teda do času medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa, pričom hlavným obranným mechanizmom tohto obdobia, ktorý pri fixácii dáva zrod tejto poruche, je potlačenie sexuálnych inštinktov, čo on sám nazýva pojmom hystéria. Diagnostický štatistický manuál duševných porúch histriónsku poruchu osobnosti definuje nasledujúcim spôsobom:

„Obraz človeka charakterizuje výrazná a prehnaná emocionálnosť a vyhľadávanie pozornosti, čo sa začína prejavovať počas prvých rokov dospelosti za prítomnosti rozličných aspektov, pričom musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov:

1. cíti sa nespokojným v situáciách, v ktorých nie je v centre pozornosti,
2. interakcia s inými je často charakteristická provokujúcim správaním a sexuálnou
zvodnosťou,
3. vlastné emócie prežíva povrchne a ich výraz sa rýchlo mení,
4. na pritiahnutie pozornosti často využíva fyzické aspekty osobnosti,
5. spôsob slovného prejavu je prehnane impresionistický, bez pozornosti voči detailom,
6. vo svojom prejave používa dramatizáciu, teatrálnosť a prehnané emocionálne vyjadrenie,
7. je ľahko ovplyvniteľný ľuďmi a okolnosťami, ktoré ho obklopujú,
8. vzťahy považuje za viac intímne, ako skutočne sú.“


Silné a slabé stránky osobnosti

Na tomto mieste však nechceme hovoriť predovšetkým o histriónskej poruche osobnosti, ale – ako v predošlých troch kapitolách – o histriónskych črtách psychicky zdravej, teda normálnej osobnosti. Osobnosť s týmito povahovými črtami má totiž aj svoje silné a pozitívne vlastnosti, ktoré nemožno prehliadnuť. Je to osobnosť veľmi spoločenská a príťažlivá vo svojom správaní. Vie vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ľudia cítia dobre a príjemne. Do života medziľudských vzťahov prináša akúsi iskru, sviežosť, radosť, optimizmus, nadšenie, tvorivosť, nápaditosť, novosť, pôvab a čaro. Skutočne, o týchto ľuďoch možno často povedať, že disponujú okúzľujúcim čarom osobnosti. Pokiaľ ide o povolanie, často ich možno nájsť medzi úspešnými hercami, televíznymi moderátormi, teda ľuďmi, ktorým sa páči byť v centre pozornosti a na javisku. Možno ich nájsť aj medzi výbornými dizajnérmi, teda medzi ľuďmi, ktorí vedia príťažlivo pracovať s povrchom, s tým, čo vie zaujať a pritiahnuť zmyslovú pozornosť.

Na druhej strane, medzi slabé stránky osobnosti s histriónskymi povahovými črtami patria vlastnosti, ako sú povrchnosť v prežívaní vzťahov, nestálosť, náladovosť a s tým súvisiaca aj nezodpovednosť a nespoľahlivosť. Negatívna je tiež neschopnosť osobnosti udržať si dlhší čas sústredenosť a tendencia k rýchlej rozptýlenosti, čo negatívne ovplyvňuje jej výkon tam, kde je potrebná intenzívnejšia sústredenosť. Skutočnosť, ktorá často narúša medziľudské vzťahy, súvisí s jej tendenciou k teatrálnosti a k preháňaniu, čo sa prejavuje aj tým, že často povie veci vážnym spôsobom, ktoré však vôbec vážne nemyslí, a na druhý deň, či o hodinu sa správa tak, ako keby sa vôbec nič nestalo. Typická je tiež tzv. „la belle indifférence“, čo značí, že postoj k životným ťažkostiam je poznačený akousi príslovečnou indiferentnosťou a ľahostajnosťou, ako keby sa ich ťažkosti či bolesť ani veľmi nedotýkali. Okrem toho často sa správajú zvádzajúcim a tiež manipulujúcim spôsobom.


Subjektivizmus, povrchnosť, kríza záväzkov

S histriónskymi povahovými črtami osobnosti sa dnes možno často stretnúť všeobecne v živote mladých ľudí, ako o tom hovorí aj dokument Kongregácie pre katolícku výchovu s názvom Nové povolania pre novú Európu, ktorý poukazuje na dve základné charakteristiky mladých ľudí v dnešnej Európe, ktorými sú „subjektivizmus a túžba po slobode“. Na základe týchto tendencií mladí ľudia často vidia svoju budúcnosť len v termínoch osobných záujmov a vlastnej sebarealizácie, pričom najdôležitejšou pohnútkou pri voľbe povolania sa stáva momentálne citové uspokojenie. Tým sa však život mladých značne redukuje, pretože implicitne sa z takto robenej voľby vytrácajú trvalejšie a objektívnejšie životné hodnoty, a tým aj ochota k zápasu pri dosahovaní náročnejších cieľov, ochota k vynaloženiu úsilia, energie aj za cenu obety a zriekania sa. Takýto životný štýl, príliš zameraný na bezprostredné citové prežívanie, vedie k povrchnosti a – ako hovorí cirkevný dokument – k antropologickému modelu života „človeka bez povolania.“ To sa samozrejme negatívne odráža aj na súčasnej kríze povolania či už k zasvätenému životu alebo k prijatiu manželských a rodinných záväzkov.
 
Útek z reálneho života prostredníctvom internetu

S takými javmi, ako sú povrchnosť, či túžba dosiahnuť bezprostredné citové uspokojenie, úzko súvisí aj súčasné využívanie internetu. Webové stránky bohaté na farby a zvuky, s očarujúcou grafickou úpravou, s možnosťou komunikovať s ľuďmi v ktorejkoľvek časti sveta v reálnom čase, poskytujú a rozvíjajú práve takýto druh citového uspokojenia. Vo svete internetu sa možno okamžite stať priateľmi a na stretnutie sa netreba obliekať do sviatočného. V skutočnosti však ide o únik z reality, ktorý je len dočasný. Po vypnutí počítača sa každodenné problémy objavujú znovu a začínajú byť zo dňa na deň neznesiteľnejšie. To ženie ľudí k tomu, aby sa do virtuálneho sveta ponárali častejšie a na dlhší čas, len aby utíšili a zmiernili bolestné pocity, ktoré sa ich zmocňujú po prebudení z tejto takpovediac „internetovej narkózy“. Z hľadiska psychopatológie za posledné roky pribudla do zoznamu duševných chorôb nová diagnóza Internet Addiction Disorder, čo značí chorobná závislosť na internete. Podľa talianskeho psychiatra a psychoterapeuta Tonina Cantelmiho, k chorobnej závislosti na internete vedie skoro vždy nejaká či už zjavná, alebo skrytá forma túžby po úniku z reálneho sveta. Obeťami internetu sa často stávajú ľudia, ktorí sa cítia nespokojní, alebo trpia depresiou, majú rozličné zábrany pre nedostatok sebaúcty, sú bojazliví a neistí, majú problematický citový život, neuspokojivú prácu či spoločenské vzťahy.

Rozdiely vzhľadom na používanie „chatu“ pokiaľ ide o mužov a ženy

Možno tiež povedať, že hoci súčasnú spoločnosť charakterizuje intenzívny rozvoj nových komunikačných technológií, zároveň a paradoxne je často preniknutá strachom z nadväzovania známostí a osobného stretávania sa s inými ľuďmi. Zdá sa, že internet tu ponúka akési, aspoň zdanlivé, východisko, hlavne v podobe tzv. chatovania. Výskum v tejto oblasti ukázal, že možno pozorovať isté rozdiely v tom, ako a na čo slúži internetový chat používateľom mužského a ženského pohlavia. Muži vo všeobecnosti túžia po moci, spoločenskej prestíži – chcú dominovať. Sú viac naklonení informačným zdrojom, obľubujú interaktívne hry agresívnej povahy a chatovacie priestory so sexuálnou, otvorene pornografickou náplňou. Pre ženy predstavuje chatovanie spôsob, ako nadviazať priateľstvá, ktoré by im poskytli určitú oporu, hľadajú romantické dobrodružstvá, alebo sa sťažujú na manželov. Navyše prežívajú s úľavou fakt, že nijaká osoba, s ktorou sa dostali do kontaktu prostredníctvom internetu, nemôže vidieť, aký je ich fyzický vzhľad. Ocitáme sa teda uprostred akejsi digitálnej revolúcie, ktorá už modifikovala register našich mentálnych, zmyslových a citových možností a prispieva k formovaniu novej kultúry, ako aj k odlišným spôsobom prežívania vzťahu k sebe samým, k iným a k svetu. Paradoxom internetu a jeho rozličných používateľských foriem však zostáva fakt, že hoci ide o užitočný spoločenský komunikačný prostriedok, môže zároveň obmedziť spoločenskú angažovanosť a psychické zdravie svojich používateľov.


Cesta k Bohu a k citovej zrelosti

Vzhľadom na vzťah k Bohu, osobnosť s histriónskymi povahovými črtami nemá ťažkosť vnímať Boha ako milosrdného otca. Problém však spočíva v povrchnosti prežívania vzťahu k Bohu a prílišný dôraz na jeho citové prežívanie, čím sa kvalita vzťahu k Bohu stáva nestabilnou. Takáto osobnosť má istú chvíľku tendenciu spievať Bohu aleluja a vzápätí necíti voči nemu nič a správa sa tak, ako keby to, čo predtým cítila, ani pravdou nebolo. V podstate ide o nezrelé citové prežívanie, podmienené narcistickým vnímaním „použi a odhoď“, ktoré takáto osobnosť projektuje aj smerom k osobe Boha a ostáva voči nemu v infantilnej emocionálnej pozícii podobnej pozícii dieťaťa, ktoré očakáva, že matka mu uspokojí všetky jeho potreby. Pokiaľ ide o cestu k citovej zrelosti u človeka s takýmito povahovými črtami, jeden z nárokov bude netúžiť za každú cenu dosiahnuť uspokojenie svojich citových potrieb, ale vedieť zniesť aj okamihy frustrácie, vnútornej nespokojnosti a negatívnych pocitov. Nepotláčať v sebe to, čo prináša so sebou negatívne pocity, vyhľadávaním pozitívnych stimulov, avšak za cenu, že človek takto ostane len na povrchu. Rásť ku zrelosti bude znamenať zostúpiť z tejto povrchnej roviny na hlbinu, stretnúť sa so sebou samým v pravde, ktorá nakoniec vedie k plnšej slobode na prežívanie autentickej lásky. Znamená to objaviť životné a zároveň evanjeliové hodnoty lásky a dobra, objaviť v nich krásu a silu, ktorou skutočne disponujú, pretože sú hodnotami, ktoré vedú k životu a zároveň sú nositeľmi miazgy života. –ls–

Viac na túto tému sa možno dočítať v knihe s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života. Autor: Leopold Slaninka SJ

Knihu si možno zakúpiť vo všetkých kníhkupectvách kresťanskej literatúry alebo v internetovej distribučnej predajni ZAEX: [e-mail]