Cirkev a svet: Nigéria

Krajina, o ktorej dnes budeme hovoriť, hraničí na severe s Nigerom, na severovýchode s Čadom, na východe s Kamerunom a na západe s Beninom. Poputujeme do afrického štátu Nigéria, ktorého národným mottom je „Jednota a viera, mier a pokrok“. Názov krajiny sa prvýkrát objavil v roku 1897 v denníku The Times ako kombinácia slova „Niger“, ako najdlhšej rieky Nigérie a slova „Area“, čiže oblasti, ktorá rieku obklopuje. Krajinu spomíname aj v súvislosti s nedávnou úradnou návštevou Ad limina apostolorum biskupov krajiny vo Vatikáne, ktorá bola od 5. do 28. februára.

V Nigérii žije viac ako 140 miliónov obyvateľov, čiže je najľudnatejšou krajinou Afriky. Obyvatelia sa členia na 250 etnických skupín, ktoré sa odlišujú tradíciami, históriou, jazykmi a náboženstvom. Základnými etnikami sú Hausovia, Jorubovia, Ibovia a Fulania. Hlavným mestom je Abuja, najväčším mestom Lagos. Úradným jazykom je angličtina, používanými sú jazyky Igbo, Hausa a Joruba. Súčasným prezidentom krajiny je od roku 2007 Umaru Yar´Adua.

Hlavné historické míľniky a hospodárstvo Nigérie

Na území Nigérie vznikali isté štátne celky už v období pred kolonizáciou. Jedným z najdôležitejších bol Sokotský sultanát, ktorý vznikol na začiatku 19. storočia. Súčasná Nigérijská federatívna republika vznikla 1. októbra 1960. Krajina je rozčlenená do 36 protektorátov či federácií, pričom mesto Abuja má zvláštne postavenie takzvaného federálneho hlavného mesta.

Najvýznamnejšou komoditou je ropa. Nigéria je 6. najväčším exportérom tejto suroviny. Bezohľadná ťažba si však od 60. rokov vyžiadala obrovskú daň, mnoho ľudských obetí, ktorí sa proti ťažbe a devastácii prírody postavili. Krajina patrí aj napriek množstvu ropného bohatstva medzi krajiny tretieho sveta.

Cirkev a kresťania v Nigérii

 
Evanjelizácia obyvateľstva sa začala v 15. storočí, počas ktorého katolícki kapláni obvykle sprevádzali na cestách portugalských prieskumníkov pozdĺž afrického pobrežia. V roku 1470 pristáli na ostrove Svätý Tomáš, odkiaľ sa kresťanstvo rozšírilo aj do Nigérie. Neskôr sem prichádzali augustiniáni a kapucíni. Z obyvateľov Nigérie je momentálne asi 43 percent moslimov, okolo 40 percent kresťanov, z ktorých pätnásť percent tvoria katolíci, čo je asi 20 miliónov nigérijskej populácie. Zvyšné percentá obyvateľov sa hlásia k tradičným africkým náboženstvám. Cirkevne je krajina bohato rozčlenená, má deväť metropolitných arcidiecéz, dva apoštolské vikariáty a 41 diecéz. Predsedom Konferencie biskupov Nigérie je arcibiskup diecézy Ibadanu, Mons. Felix Alaba Job. Apoštolským nunciom je titulárny arcibiskup Botraiany, Mons. Renzo Fratini.

Diplomatické vzťahy s Nigériou uzavrela Svätá stolica 29. apríla 1976. Krajinu navštívil pápež Ján Pavol II. dvakrát, počas 10. medzinárodnej apoštolskej cesty do Afriky vo februári 1982, a 82. v marci 1998. Počas tejto druhej cesty blahorečil Svätý Otec, kňaza a rehoľníka Cypriána Michaela Iwene Tansiho.
 
Podpora spolunažívania s inými náboženstvami ako priorita Cirkvi v Nigérii

Nigérijská federatívna republika sa z hľadiska náboženského presvedčenia člení najmä na moslimov a kresťanov. Významnú a nezanedbateľnú menšinu tvoria však aj obyvatelia, ktorí praktizujú tradičné náboženstvá. Aj preto je hlavnou prioritou Katolíckej cirkvi v Nigérii podpora pokojného spolunažívania medzi rôznymi náboženskými a etnickými spoločenstvami, ako aj podpora zmierenia a dialógu.

Momentálne napäté vzťahy medzi hlavnými dvomi náboženstvami sa v decembri minulého roku vyhrotili v meste Jos do vzájomných bojov, pri ktorých zahynulo okolo 400 ľudí. Nepokoje však pretrvávajú už od roku 2001 a doteraz si vyžiadali viac ako 10 tisíc obetí a mnoho materiálnych škôd na oboch stranách. Problém sa začal po tom, ako severná časť krajiny, kde žijú prevažne moslimovia, zaviedla islamské právo šária, ktoré kresťania na juhu Nigérie neuznávajú.

V rámci zlepšenia vzťahov medzi náboženstvami pripravila Medzináboženská rada Nigérie koncom januára tohto roku v spolupráci s nigérijským denníkom špeciálny program zameraný proti násiliu, v ktorom sa obrátila na mladých kresťanov a moslimov. Jeho hlavným cieľom bolo podporovať dialóg medzi mladými Nigérijčanmi.

Ako sa o novej iniciatíve vyjadril arcibiskup mesta Abuja a zároveň predseda Asociácie kresťanských cirkví v Nigérii, kardinál John Onaiyekan, na mladých sa obracia, pretože nové generácie sú „citlivejšie k týmto prípadom a medzináboženským krízam.“

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovoril arcibiskup Onaiyekan pri príležitosti návštevy „Ad limina“ o snahách Katolíckej cirkvi v Nigérii v rámci podpory dialógu a pokojného spolunažívania medzi kresťanmi a moslimami, keď povedal, že by sa nemalo zabúdať, že „ako kresťania prislúchame k rozličným skupinám a že, taktiež medzi sebou, nie vždy máme na veci rovnaký pohľad. De facto, veľmi často, keď prepuknú konflikty medzi kresťanmi a moslimami sú obvykle zapríčinené extrémistickými skupinami oboch strán: či sú to fanatickí moslimovia, alebo kresťania.“ Ďalej Mons. Onaiyekan hovoril o snahe Katolíckej cirkvi podporovať dobré vzťahy vychádzajúce z obojstranného rešpektu. „Hľadáme duchovné zdroje a morálne hodnoty, o ktoré sa kresťania a moslimovia delia a na tomto základe sa snažíme čeliť mnohým výzvam.“

Slová Svätého Otca biskupom Nigérie v rámci ich návštevy Ad limina apostolorum vo Vatikáne

 
Svätý Otec sa 14. februára prihovorili biskupom Nigérie v rámci ich návštevy Ad Limina apostolorum. Pápež Benedikt XVI. v tejto súvislosti pripomenul, že od ich poslednej návštevy Vatikánu, Katolícka cirkev v Nigérii zaznamenala veľký rozmach. „Je to vidieť najmä v počte nových kresťanov, ktorí prijali Krista do svojich sŕdc a radostne uznávajú Cirkev ako pilier a záštitu pravdy. Hojné kňazské a náboženské povolania sú tiež jasným znakom práce Ducha Svätého medzi vami. Pre tieto milosti vzdávam Bohu vďaku a vyjadrujem vám vďačnosť...“

Svätý Otec zároveň povzbudil biskupov z Nigérie, aby naďalej pokračovali v aktivitách, ktoré formujú tamojšiu Cirkev. „V učení k modlitbe, povzbudení k účasti na liturgii a sviatostiach, v múdrosti... katechetickej výučbe... duchovnom a morálnom vedení.“ Pápež Benedikt XVI. vyzval cirkevných predstaviteľov z tohto afrického kontinentu, aby vo svojej pastoračnej činnosti venovali duchovnú starostlivosť najmä rodinám a manželom.

Svätý Otec sa vo svojom príhovore tiež dotkol otázky nastávajúcej Biskupskej africkej synody. Jednou z hlavných tém bude aj problém etnického nepokoja. Pápež Benedikt XVI. v tejto súvislosti poznamenal, že „obdivuhodná predstava nebeského Jeruzalema, ktorý zhromažďuje nespočetné množstvo mužov a žien z každého národa, ktorí boli vykúpení Kristovou krvou... nás povzbudzuje čeliť výzve etnického konfliktu, ktorý je kdekoľvek prítomný, dokonca aj vo vnútri Cirkvi... Ale v Cirkvi nie je priestor pre akúkoľvek formu rozdeľovania.“ –jv-