Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (27. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu sústredil na evanjeliovú rozpravu o uzdravení ochrnutého, ktorému zároveň aj odpustil hriechy, keď povedal: „Táto evanjeliová rozprava poukazuje nato, že Ježiš má moc uzdravovať nielen choré telo, ale aj odpúšťať hriechy, ba dokonca, fyzické uzdravenie predstavuje duchovné uzdravenie, ktorého prejavom je odpustenie hriechov. V skutočnosti, hriech je určitým ochrnutím ducha, z ktorého môže oslobodiť iba moc milosrdnej božej lásky, ktorá nám zároveň dovoľuje opäť povstať a pokračovať na ceste dobra.“

Ďalej sa Svätý Otec zameral na tajomstvo úradu Petrovho nástupcu, nakoľko na nedeľu pripadol aj sviatok Katedry sv. Petra. „Katedra sv. Petra je symbolom autority rímskeho biskupa, - povedal Svätý Otec, a pokračoval - ktorý je povolaný vykonávať osobitné povolanie v službe celého božieho ľudu. Hneď po umučení sv. Petra a Pavla, Cirkvi v Ríme bolo priznané prvenstvo medzi všetkými katolíckymi komunitami, čo bolo vyjadrené aj svedectvom sv. Ignáca Antiochijského na začiatku 2. storočia (Rimanom, Pref.: Funk, I, 252) a tiež sv. Irenejom z Lyonu (Proti herézam III., 3, 2-3). Toto jedinečné tajomstvo rímskeho biskupa bolo potvrdené aj II. vatikánskym koncilom: „Preto v cirkevnom spoločenstve – čítame v dogmatickej konštitúcii o Cirkvi – právoplatne jestvujú aj partikulárne cirkvi, ktoré majú svoje vlastné tradície, pritom však zostáva nedotknuté prvenstvo Petrovho prestola, ktorý je na čele celého spoločenstva lásky, (porov. S. Ign. Ant., Ad Rom, Pref.) chráni oprávnenú rozmanitosť, ale pritom dáva pozor, aby tieto zvláštnosti nielenže neškodili jednotu, ale jej skôr boli na osoh“ (Lumen gentium, 13).

 
Nakoniec Benedikt XVI. upozornil na prichádzajúce pôstne obdobie, keď povedal: „Prosme Pannu Máriu, aby nám pomáhala vstúpiť s opravdivým duchom do pôstneho obdobia, ktoré sa začne v stredu sugestívnym obradom sypania popolca. Kiež nám Panna Mária otvorí srdcia k obráteniu a k vnímavému počúvaniu božieho slova.“

Na Popolcovú stredu ako už tradične slúžil Svätý Otec sv.omšu v Bazilike sv. Sabíny v Ríme. Predchádzala jej procesia z kostola sv. Anzelma. Vo svojej homílii sa Benedikt XVI. obrátil na veriacich slovami: “Veľmi vhodne práve v tomto roku, kedy si pripomíname dvetisíc rokov od narodenia sv. Pavla, k nám hovorí Božie slovo v druhom liste Korinťanom: “V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!” (5,20). Toto pozvanie apoštola je pre nás ďalším podnetom, aby sme vzali vážne pôstnu výzvu na obrátenie. Pavol mimoriadnym spôsobom zažil silu Božej milosti, milosti paschálneho tajomstva, na ktorom sa zakladá celé pôstne obdobie. Prezentuje sa nám ako vyslanec Pána. Kto nám teda skôr ako on môže pomôcť plodne prežiť toto obdobie vnútorného obrátenia? V Prvom liste Timotejovi Pavol píše: “Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich” – a dodáva - “Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.” (1,15-16). Apoštol si je teda vedomý, že bol vybraný ako príklad a táto jeho príkladnosť sa týka aj obrátenia, premeny jeho života, ktorá sa uskutočnila vďaka milosrdnej láske Božej.“

 Ekonomická kríza, dôležitosť výchovy, úloha kňaza v spoločnosti dneška, či liturgia, ktorá je stredobodom v živote kresťana – o týchto témach vo štvrtok hovoril pápež Benedikt XVI. na jeho tradičnom každoročnom stretnutí s rímskym klérom, ako aj s novým kardinálskym vikárom Agostinom Vallinim. Svätý Otec označil toto stretnutie ako veľmi otvorené a úprimné. Vyzdvihol radosť z toho, že si môže vypočuť skúsenosti kňazov svojej diecézy. Pápež Benedikt XVI. vyzval rímsky klérus k tomu, aby teologické štúdiá spájal s konkrétnou skúsenosťou pri sprostredkovaní Božieho Slova dnešnému človeku. „Pri ohlasovaní sú potrebné dve zložky: svedectvo a Slovo. Slovo je dôležité, pretože pomocou neho sa zjavuje skutočnosť Boha, prítomnosť Boha v Kristovi, a teda, ohlasovanie je absolútne nevyhnutné a podstatné. Svedectvo veriaceho spoločenstva je veľmi dôležité. Musíme, nakoľko len môžeme, otvárať “miesta” skúsenosti viery.“ V závere Svätý Otec uvažoval aj o jemu tak drahej a blízkej téme, o potrebe výchovy. Úloha kňazov je podľa neho v tom, aby ponúkali mladým celkovú ľudskú formáciu. Povedal, že dnes žijeme vo svete, v ktorom má mnoho ľudí veľa vedomostí, ale bez vnútorného, etického smerovania. Preto Cirkev má povinnosť ponúknuť človeku takú formáciu, ktorá bude osvetlená vierou. Podľa Svätého Otca to znamená, otvoriť sa kultúre našej doby, ale naznačiť aj odlišné kritériá. – ls –