2009-02-23 12:27:05

Cirkev a svet: Turecko


RealAudioMP3 „Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat“ (Gn 8, 1-4) - tento úryvok z knihy Genezis nespomíname náhodou. Práve slová o potope sveta, nás prenesú do krajiny, o ktorej chceme dnes hovoriť - krajiny, ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť však patrí k Ázii. V európskej časti susedí s Bulharskom a Gréckom a v ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou – hovoriť teda budeme o Turecku. Túto krajinu spomíname aj v súvislosti s nedávnou úradnou návštevou Ad limina apostolorum jej biskupov vo Vatikáne, ktorá bola od 2. do 5. februára.


História a súčasnosť Turecka
Na území tejto krajiny existovala ešte v stredoveku Chetitská ríša. Časť krajiny bola neskôr osídlená Grékmi, potom sa stala súčasťou Rímskej a nakoniec Byzantskej ríše. Od 11. storočia územie začali osídľovať tureckí obyvatelia. Koncom 13. storočia sa Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát začala s vpádmi do Európy, Ázie a Afriky. Turecko vzniklo v roku 1923, po páde Osmanskej ríše. Od augusta 2007 je hlavou štátu Abdullah Gül. Hoci je najväčším mestom Istanbul, hlavným mestom je Ankara. Úradným jazykom je turečtina, iné používané sú arabský, arménsky, kurdský a grécky jazyk. Najvyšším bodom je už spomínaný biblický vrch Ararat a pramenia tu rieky Eufrat a Tigris.
Cirkev a kresťania v Turecku
Turecko má viac ako 73 miliónov obyvateľov, pričom prevažne ho tvoria Turci a najväčšie menšinové zastúpenie majú Kurdi. Turci vyznávajú islamské náboženstvo. 99 % populácie sú moslimovia a necelé percento sú kresťania, z ktorých katolíkov je 32 tisíc.
Turecko profituje najmä z cestovného ruchu. Za rok 2005 sem prišlo približne 24 miliónov turistov. Avšak len v nedávnej minulosti sa krajina pasovala s ekonomickými a politickými problémami. Okrem toho Turecko rieši etnický problémom s menšinou Kurdov, ale aj problém náboženskej neznášanlivosti, ktorá je namierená prevažne proti kresťanom.
Katolícka cirkev v Turecku je rozdelená do jednej arcidiecézy v Smirne a dvoch apoštolských vikariátov v Anatólii a Istanbule. Prítomné sú aj východné spoločenstvá zjednotené s Rímom - arménsko-katolícke, chaldejské a sýrsko-katolícke spoločenstvo.
Konferencia biskupov Turecka vznikla v roku 1987. Jej predsedom je apoštolský vikár Anatólie, Mons. Luigi Padovese. Apoštolským nunciom je Mons. Antonio Lucibello.


Turecko a Rok sv. Pavla
Život a praktizovanie vierovyznania nie je pre kresťanov žijúcich v Turecku vôbec jednoduchý. Pri príležitosti osláv Roku sv. Pavla sa Konferencia biskupov Turecka obrátila na veriacich pastoračným listom, s cieľom prebudiť v nich povedomie vlastnej identity a tiež aby im dodala odvahu. Biskupi označili za veľmi dôležitú jednotu kresťanov, tak potrebnej najmä preto, aby sa jednotlivé obrady kresťanov necítili byť izolované. V liste sa ďalej píše: „Skôr ako katolíkmi, pravoslávnymi, sýrskymi katolíkmi, arménmi, chaldejcami či protestantmi, sme predovšetkým kresťanmi. Toto je ten základ, na ktorom staviame našu povinnosť byť svedkami.“

Apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. do Turecka
Turecko navštívil v roku 1967 pápež Pavol VI. a v roku 1979 pápež Ján Pavol II. Veľkou posilou pre kresťanov bola aj apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI., ktorá sa uskutočnila od 28. novembra do 1. decembra 2006. Ako sa Svätý Otec vyjadril:
„V mojom srdci ostane hlboká vďačnosť a na oplátku ostane časť môjho srdca v Istanbule,“ povedal Svätý Otec istanbulskému guvernérovi Muammerovi Gulerovi pri rozlúčke na letisku. Počas štyroch dní Svätý Otec zavítal do Ankary, Izmiry, Efezu a Istanbulu. Vatikánsky hovorca, páter Federico Lombardi označil cestu za nečakane pozitívnu „... vo všetkých smeroch: ako čo sa týka vzťahu s tureckým národom a štátom, tak pokiaľ ide o vzťah s moslimským náboženstvom, ekumenické vzťahy s inými kresťanskými vierovyznaniami, ako aj povzbudenie miestneho katolíckeho spoločenstva.“
„Obrátil sa smerom k Mekke ako moslimovia. Neprežehnal sa, ale skrížil ruky na hrudi ako moslim. Získal si veľké sympatie a ďalej prekvapuje svet,“ konštatovali reportéri vo svojich správach. Podľa pátra Lombardiho bol takýto vývoj situácie veľmi neočakávaný. Pápež aj jeho spolupracovníci presviedčali svet o dobrom úmysle slovami, vyhláseniami, ale „bol potrebný práve takýto čin, takýto fyzický krok, takýto moment srdečného stretnutia s úsmevom na perách, s otvoreným srdcom, ktoré jasne ukáže a vysvetlí, že vzdialenosti boli prekonané a že dialóg je skutočný, vážny a úprimný.“

Benedikt XVI. biskupom Turecka: “Nech štát zabezpečí náboženskú slobodu obyvateľom”
„Nech je chránené rozdelenie medzi civilnou a náboženskou sférou, ale štát nech garantuje náboženskú slobodu“ – tak to vyzdvihol Svätý Otec v príhovore tureckým biskupom, ktorých prijal pri príležitosti ich návštevy Ad limina apostolorum vo Vatikáne začiatkom februára.
Benedikt XVI. si zaspomínal na svoju cestu do Turecka v roku 2006 a vyzval kresťanov a moslimov, aby spolupracovali pri spoločnom budovaní pokoja a spravodlivosti. Zároveň si zaželal, aby boli stabilizované kontakty, napr. aj prostredníctvom bilaterálnej komisie pre preskúmanie otázok, ktoré ešte neboli vyriešené. Dôraz pritom kládol na dialóg biskupov s predstaviteľmi štátu, najmä čo sa týka právneho hľadiska Katolíckej cirkvi.
Potom si spomenul na Rok sv. Pavla, ktorý je významným najmä v krajine, kde sa apoštol národov narodil a založil početné spoločenstvá. Biskupov povzbudil k novým pokrokom na ceste k jednote kresťanov a tiež k tomu, aby bol v Turecku pre pútnikov jednoduchší vstup na mnohé miesta, ktoré sú významné z hľadiska kresťanskej viery. Pozastavil sa tiež pri mnohých nasledovníkoch Krista, ktorí v Turecku svedčili o evanjeliu aj za cenu svojich vlastných životov. „Nech je ich odvážne svedectvo povzbudením pri ohlasovaní Božej lásky pre všetkých ľudí.“
V závere biskupov Svätý Otec vyzval k napomáhaniu k jednote, ktorá má nachádzať prameň v Božom Slove, ako to bolo zdôraznené aj počas ostatnej synody. Práve na nej – ako dodal Benedikt XVI. – svojim príspevkom významne prispel ekumenický patriarcha Bartolomej I. keď kňazov a rehoľníkov vyzval, aby sa stále viac a lepšie zapájali do formovania laikov a do práce v oblasti pastorácie mládeže. –jv-








All the contents on this site are copyrighted ©.