„Tu si Boh spomenul
na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať
vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty
a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich
dňoch vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu
Ararat“ (Gn 8, 1-4) - tento úryvok z knihy Genezis nespomíname náhodou. Práve
slová o potope sveta, nás prenesú do krajiny, o ktorej chceme dnes hovoriť - krajiny,
ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť
však patrí k Ázii. V európskej časti susedí s Bulharskom a Gréckom a v ázijskej časti
má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou
– hovoriť teda budeme o Turecku. Túto krajinu spomíname aj v súvislosti s nedávnou
úradnou návštevou Ad limina apostolorum jej biskupov vo Vatikáne, ktorá bola od 2.
do 5. februára.
História a súčasnosť Turecka Na
území tejto krajiny existovala ešte v stredoveku Chetitská ríša. Časť krajiny bola
neskôr osídlená Grékmi, potom sa stala súčasťou Rímskej a nakoniec Byzantskej ríše.
Od 11. storočia územie začali osídľovať tureckí obyvatelia. Koncom 13. storočia sa
Osman I. stal prvým sultánom Osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát začala s vpádmi
do Európy, Ázie a Afriky. Turecko vzniklo v roku 1923, po páde Osmanskej ríše. Od
augusta 2007 je hlavou štátu Abdullah Gül. Hoci je najväčším mestom Istanbul, hlavným
mestom je Ankara. Úradným jazykom je turečtina, iné používané sú arabský, arménsky,
kurdský a grécky jazyk. Najvyšším bodom je už spomínaný biblický vrch Ararat a pramenia
tu rieky Eufrat a Tigris. Cirkev a kresťania v Turecku Turecko
má viac ako 73 miliónov obyvateľov, pričom prevažne ho tvoria Turci a najväčšie menšinové
zastúpenie majú Kurdi. Turci vyznávajú islamské náboženstvo. 99 % populácie sú moslimovia
a necelé percento sú kresťania, z ktorých katolíkov je 32 tisíc. Turecko profituje
najmä z cestovného ruchu. Za rok 2005 sem prišlo približne 24 miliónov turistov. Avšak
len v nedávnej minulosti sa krajina pasovala s ekonomickými a politickými problémami.
Okrem toho Turecko rieši etnický problémom s menšinou Kurdov, ale aj problém náboženskej
neznášanlivosti, ktorá je namierená prevažne proti kresťanom. Katolícka cirkev
v Turecku je rozdelená do jednej arcidiecézy v Smirne a dvoch apoštolských vikariátov
v Anatólii a Istanbule. Prítomné sú aj východné spoločenstvá zjednotené s Rímom -
arménsko-katolícke, chaldejské a sýrsko-katolícke spoločenstvo. Konferencia biskupov
Turecka vznikla v roku 1987. Jej predsedom je apoštolský vikár Anatólie, Mons. Luigi
Padovese. Apoštolským nunciom je Mons. Antonio Lucibello.
Turecko
a Rok sv. Pavla Život a praktizovanie vierovyznania nie je pre kresťanov
žijúcich v Turecku vôbec jednoduchý. Pri príležitosti osláv Roku sv. Pavla sa Konferencia
biskupov Turecka obrátila na veriacich pastoračným listom, s cieľom prebudiť v nich
povedomie vlastnej identity a tiež aby im dodala odvahu. Biskupi označili za veľmi
dôležitú jednotu kresťanov, tak potrebnej najmä preto, aby sa jednotlivé obrady kresťanov
necítili byť izolované. V liste sa ďalej píše: „Skôr ako katolíkmi, pravoslávnymi,
sýrskymi katolíkmi, arménmi, chaldejcami či protestantmi, sme predovšetkým
kresťanmi. Toto je ten základ, na ktorom staviame našu povinnosť byť
svedkami.“
Apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. do Turecka Turecko
navštívil v roku 1967 pápež Pavol VI. a v roku 1979 pápež Ján Pavol II. Veľkou posilou
pre kresťanov bola aj apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI., ktorá sa uskutočnila
od 28. novembra do 1. decembra 2006. Ako sa Svätý Otec vyjadril: „V mojom
srdci ostane hlboká vďačnosť a na oplátku ostane časť môjho srdca v Istanbule,“ povedal
Svätý Otec istanbulskému guvernérovi Muammerovi Gulerovi pri rozlúčke na letisku.
Počas štyroch dní Svätý Otec zavítal do Ankary, Izmiry, Efezu a Istanbulu. Vatikánsky
hovorca, páter Federico Lombardi označil cestu za nečakane pozitívnu „... vo všetkých
smeroch: ako čo sa týka vzťahu s tureckým národom a štátom, tak pokiaľ ide o vzťah
s moslimským náboženstvom, ekumenické vzťahy s inými kresťanskými vierovyznaniami,
ako aj povzbudenie miestneho katolíckeho spoločenstva.“ „Obrátil
sa smerom k Mekke ako moslimovia. Neprežehnal sa, ale skrížil ruky na hrudi
ako moslim. Získal si veľké sympatie a ďalej prekvapuje svet,“ konštatovali reportéri
vo svojich správach. Podľa pátra Lombardiho bol takýto vývoj situácie veľmi neočakávaný.
Pápež aj jeho spolupracovníci presviedčali svet o dobrom úmysle slovami, vyhláseniami,
ale „bol potrebný práve takýto čin, takýto fyzický krok, takýto moment srdečného
stretnutia s úsmevom na perách, s otvoreným srdcom, ktoré jasne ukáže a vysvetlí,
že vzdialenosti boli prekonané a že dialóg je skutočný, vážny a úprimný.“
Benedikt
XVI. biskupom Turecka: “Nech štát zabezpečí náboženskú slobodu obyvateľom” „Nech
je chránené rozdelenie medzi civilnou a náboženskou sférou, ale štát nech garantuje
náboženskú slobodu“ – tak to vyzdvihol Svätý Otec v príhovore tureckým biskupom,
ktorých prijal pri príležitosti ich návštevy Ad limina apostolorum vo Vatikáne začiatkom
februára. Benedikt XVI. si zaspomínal na svoju cestu do Turecka v roku 2006 a vyzval
kresťanov a moslimov, aby spolupracovali pri spoločnom budovaní pokoja a spravodlivosti.
Zároveň si zaželal, aby boli stabilizované kontakty, napr. aj prostredníctvom bilaterálnej
komisie pre preskúmanie otázok, ktoré ešte neboli vyriešené. Dôraz pritom kládol na
dialóg biskupov s predstaviteľmi štátu, najmä čo sa týka právneho hľadiska Katolíckej
cirkvi. Potom si spomenul na Rok sv. Pavla, ktorý je významným najmä v krajine,
kde sa apoštol národov narodil a založil početné spoločenstvá. Biskupov povzbudil
k novým pokrokom na ceste k jednote kresťanov a tiež k tomu, aby bol v Turecku pre
pútnikov jednoduchší vstup na mnohé miesta, ktoré sú významné z hľadiska kresťanskej
viery. Pozastavil sa tiež pri mnohých nasledovníkoch Krista, ktorí v Turecku svedčili
o evanjeliu aj za cenu svojich vlastných životov. „Nech je ich odvážne svedectvo
povzbudením pri ohlasovaní Božej lásky pre všetkých ľudí.“ V závere biskupov
Svätý Otec vyzval k napomáhaniu k jednote, ktorá má nachádzať prameň v Božom Slove,
ako to bolo zdôraznené aj počas ostatnej synody. Práve na nej – ako dodal Benedikt
XVI. – svojim príspevkom významne prispel ekumenický patriarcha Bartolomej I. keď
kňazov a rehoľníkov vyzval, aby sa stále viac a lepšie zapájali do formovania laikov
a do práce v oblasti pastorácie mládeže. –jv-