Príhovor Benedikta XVI. účastníkom zasadnutia Pápežskej akadémie pre život

Vatikán (21. februára, RV) – „Som veľmi rád, že vás pri príležitosti vášho XV. zasadnutia Pápežskej akadémie pre život môžem privítať. V roku 1994 ju môj predchodca Ján Pavol II. založil a zveril pod vedenie vedca, profesora Jerômeho Lejeuneho, čím prezieravo poukázal na dôležitú úlohu, ktorá akadémiu čakala v nasledujúcich rokoch pri podpore ochrany života“ – týmito slovami sa dnes Svätý Otec prihovoril účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život.

Potom sa Benedikt XVI. zamyslel nad obrovskými krokmi genetiky, najmä v chápaní toho jazyka, ktorý je základom biologickej informácie a ktorý určuje pokrok človeka.
„Oblasť výskumu“ – pokračoval – zostáva aj dnes veľmi otvorenou a každý deň sme svedkami diskusií o nových, ešte nepreskúmaných horizontoch. V tomto procese je pre vedca podporou spolupráca medzi rozličnými vedami. Toto vzájomné doplňovanie sa napomáha vyhnúť sa riziku takého genetického vyčlenenia, ktoré by obmedzovalo človeka len na genetickú informáciu a jej vzťahy k okoliu.

Potom Benedikt XVI. hovoril o tom, že každá ľudská bytosť je oveľa viac ako len kombinácia genetických informácií, získaných od rodičov a dodal:

„Ľudská generácia nebude môcť byť nikdy ohraničená len na holú reprodukciu nového indivídua ľudského druhu, tak ako je to u zvierat. Každý zrod človeka na tento svet je novým stvorením ako to stojí v žalme:  „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky... Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme“ (Ž 139, 13, 15).
Ak je vôľa vstúpiť do tajomstva ľudského života, je potrebné, aby sa žiadna vedná disciplína neizolovala a nedomáhala sa konečného slova. Spoločné volanie po pravde, aj keď v rozličnosti metodológie a obsahov každej vedy, musí vychádzať zo vzájomnej spolupráce.“

Potom sa Svätý Otec zameral na toto zasadnutie, ktoré sa zaoberalo nielen veľkými výzvami, ktorým čelí genetika, ale rozšírilo svoje úvahy aj na eugeniku a riziká tejto praktiky, ktorá nie je nová a ktorá má v minulosti za sebou také neslýchané formy skutočnej diskriminácie a násilia. „Nesúhlas s eugenikou, ktorá je používaná násilne štátnym režimom, alebo ktorá je ovocím nenávisti k ľudskému rodu alebo národu, je natoľko zakorenený v povedomí, že bolo potrebné ho sformulovať do Všeobecnej deklarácie ľudských práv“ – doplnil Svätý Otec.

Svätý Otec sa napokon dotkol aj témy hodnoty ľudskej dôstojnosti v spoločnosti, v ktorej sa udomácňuje nová mentalita - založená na vlastnej túžbe, kde je privilegovaná dokonalosť a fyzická krása na úkor iných rozmerov života, ktoré nie sú považované za hodné a hodnotné. „Takto je oslabovaný rešpekt, ktorý prislúcha každému človeku, aj človeku s rozličnými defektmi či genetickými poruchami, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu jeho života. Už od počatia sú tak potrestané ľudské bytosti, ktorých život je posúdený ako nehodný žitia“ – dodal Svätý Otec. –sg-