Štvrtkový komentár Jozefa Haľka: Ježišove uzdravujúce dotyky

Nedeľné evanjeliá posledných týždňov nám predstavujú to, čo by sme mohli súhrnne nazvať Ježišovými dotykmi. Fascinujúcimi dotykmi, ktoré zvrátili osud viacerých osôb. Aká dramatická je scéna, v ktorej jeho slovo vyháňa zlého ducha, čo trápil posadnutého človeka. Akú zvláštnu atmosféru má príbeh s Petrovou svokrou, ktorej horúčka ustúpi hneď ako jej majster podáva ruku. Akú hlbokú dôveru v jeho uzdravujúcu moc mali tí štyria muži, čo sa kvôli svojmu chromému priateľovi podujali rozobrať strechu domu, v ktorom Pán práve vyučoval. Aký srdcervúci je obraz malomocného, čo Krista prosí o očistenie, ktoré napokon pre svoju veľkú vieru aj obsiahne. Spoločným menovateľom týchto obrazov je, že v nich Ježiš stretá ľudí v kríze, do ktorej osobne vstupuje a ktorú radikálne rieši, ukazujúc a uskutočňujúc svoju moc. Odlišujú sa však v drobnokresbe týchto stretnutí, v tom ako prebiehajú, ako reagujú jednotliví protagonisti. Sú to všetko iba obrazy z minulosti? Len nezáväzné námety na rozjímanie dnes o tom, čo sa stalo včera? Alebo sú inšpiratívne tu a teraz pre našu súčasnú situáciu, súčasnú krízu? Ba pýtajme sa ešte odvážnejšie, nie sú Ježišove uzdravujúce dotyky posolstvom, odkazom, že s podobnou účinnosťou ako vstupoval do kríz jednotlivcov, chce teraz vstúpiť do kolektívnych, celospoločenských, ba celosvetových kríz?
Krízu azda najlepšie definuje znak, ktorým tento pojem vyjadruje čínština. Tá krízu vyjadruje vlastne dvomi znakmi, ktoré samostatne vyjadrujú šancu a nebezpečenstvo. Kríza je naozaj buď šancou, keď ju človek vníma ako výzvu posunúť sa, vyzrieť, nájsť riešenie, alebo je nebezpečenstvom, že človek kapituluje, že svoje vnútorné napätie ventiluje cez nezmyselné konflikty alebo uniká do riešení, ktoré krízu viac prehlbujú ako riešia.
Napríklad uzdravenie svokry. Svokra zdá sa, je od nepamäti symbolom konfliktov a vzťahových napätí. Je neraz vnímaná, iste nie vždy, ba iste nie vždy objektívne, ako problematický, krízový uzol vnútrorodinných vzťahov. Uzdravenie Petrovej svokry, ako ho opisuje jedno z nedávno čítaných evanjelií, je viac ako uzdravenie jednej konkrétnej matky ženatého syna. Uzdravenie svokry akoby Ježiš odkazoval všetkým budúcim generáciám. Chce uzdraviť všetky tie vzťahy, ktoré sú vyčerpávané permanentnými konfliktami, či pridusené, tým výbušnejšie vo svojom napätí. A potom, čo bolo bezprostredným ovocím Ježišovho dotyku, keď svokre chytil ruku, aby pominula jej horúčka? Hneď vstala a obsluhovala. Opäť nadobudla plnú identitu slúžiacej láske. Najprv sa Ježiš dotkol jej ruky, potom sa ona svojimi rukami začala dotýkať všetkého potrebného, aby to premenila na službu, službu tým, ktorí boli v dome. Službu, ktorá bude výsostne aktuálna aj v dobe nadchádzajúcej krízy. Tá má okrem svojho veľkoplošného, makroekonomického, celospoločenského rozmeru, aj rozmer veľmi osobný, konkrétny, ľudský. „To sa nám tu zasa zaplní“, poznamenal začiatkom krízy istý pracovník psychiatrického oddelenia. A naozaj, bezvýchodisková nečinnosť môže mnohých uvrhnúť do hlbokej depresie. Môžu sa cítiť nepotrební, vytesnení akoby naozaj malomocní. Jedného takého stretol Ježiš aj v evanjeliu predchádzajúcej nedele, ako to opisuje evanjelista Marek. Opisuje, iste nie náhodou, tak veľmi podrobne, pomaly, alebo povedzme moderne, vo veľkom rozlíšení. Ježiš sa nad ním zľutoval, potom vystrel ruku a ešte potom sa ho dotkol. Ľútosť, to je postoj srdca a vnútorný úmysel so schopnosťou vžiť sa do situácie druhého. Nasleduje aktivizácia, vystretie ruky, ktorá je symbolom činnosti, vyjadruje ochotu nielen ľutovať, ale aj pomáhať a konkrétne pomôcť. Napokon dotyk, ktorý všetko predchádzajúce spečaťuje. Empatická angažovanosť naozaj nadobúda svoj plný zmysel iba ak smeruje ku konkrétnemu jednotlivcovi s ochotou dotknúť sa jeho bolesti, vnoriť sa do jeho situácie a tam hľadať konkrétne riešenia. Krízu naozaj nemôžu úplne vyriešiť manažéri makroprocesov. Pravá záchranná sieť pre ľudí, ktorí strácajú pôdu pod nohami musí pozostávať z ľudí, z bratov a sestier, ktorí za konštantu svojho života zvolili Kristom inšpirovanú lásku.