Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Béda Ctihodný a jeho dielo

Vatikán (18. februára, RV) – “Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z Nitry a Močenka ako aj Základnú umeleckú školu sv. Cecílie z Bratislavy" – aj takto po slovensky sa dnes Svätý Otec prihovoril pútnikom na Námestí sv. Petra vo Vatikáne počas generálnej audiencie. Vráťme sa však najprv ku katechéze, v ktorej Benedikt XVI. pokračoval v rozprávaní o kresťanských spisovateľoch východu a západu. Dnes sa zameral na mnícha z kláštora Wearmouth v Anglicku, ktorým bol sv. Béda Ctihodný, jeden z najväčších vzdelancov raného stredoveku, plodný autor, človek veľkej svätosti a múdrosti.

Pochádzal zo severovýchodného Anglicka, kde sa narodil okolo rokov 672 a 673. Ako 7 ročného ho príbuzní zverili do benediktínskeho kláštora. Mníšske prostredie sa mu stalo celoživotným domovom. Pre jeho veľké učenie a svätosť jeho života si Béda vyslúžil titul “Ctihodný” a vďaka rýchlemu šíreniu jeho diel sa stal mimoriadne významnou osobnosťou pri budovaní kresťanskej Európy. Zomrel 26. mája 735, práve v deň Nanebovstúpenia Pána.

Už ako diakon začal písať gramatické a literárne diela, a to v próze aj vo veršoch. Popri teologických dielach majú veľkú hodnotu Bédove historické spisy, zvlášť jeho anglické cirkevné dejiny Historia Ecclesiastica Gentis Anglorum.

„Ďalšou obľúbenou témou Bédu sú cirkevné dejiny. Potom, čo sa venoval obdobiu opísanému v Skutkoch apoštolských, sústreďuje sa na históriu Otcov a koncilov – v presvedčení, že dielo Ducha Svätého pokračuje v dejinách. V diele Chronica Maiora Béda opisuje chronológiu, ktorá sa stane základom univerzálneho kalendára „ab incarnazione Domini“ (od Vtelenia Pána). Voľakedy sa čas počítal od založenia mesta Rím. Béda, vidiac, že skutočným oporným bodom, centrom dejín, je narodenie Krista, daroval nám tento kalendár, ktorý popisuje históriu začínajúc v okamihu Vtelenia Pána. Zachytáva prvých šesť Ekumenických koncilov a ich vývoj, verne prednášajúc kristologickú, mariánsku a soteriologickú doktrínu a odsudzujúc monofyzitizmus, monoteletizmus, ikonoklasticizmus a neo-pelagianizmus. Napokon vypracúva s dokumentačnou presnosťou a literárnou skúsenosťou už spomínané Cirkevné dejiny anglických národov, vďaka ktorým je známy ako „otec anglických dejín“. Charakteristické črty, ktoré Béda rád zvýrazňuje, sú: a, katolíckosť ako vernosť tradícii spolu s otvorenosťou pre dejinný vývoj, a tiež ako hľadanie jednoty v mnohorakosti, v rozličnosti histórie a kultúr, podľa nariadení, ktoré pápež Gregor Veľký dal apoštolovi Anglicka Augustínovi z Canterbury; b, apoštolskosť a rímskosť: z tohto pohľadu pokladá za mimoriadne dôležité presvedčiť všetky írsko-keltské cirkvi a tiež Piktov, aby slávili spoločne Paschu podľa rímskeho kalendára. Výpočet, ktorý Béda vedecky vypracoval, aby určil presný čas paschálneho slávenia, a tak aj cyklu liturgického roka, sa stal základným, referenčným dielom pre celú Katolícku cirkev.“

Sv. Béda bol aj veľkým majstrom teológie a liturgie. Vo svojich homíliách v nedele a na sviatky rozvíjal svoje skutočné mystérium čím vychovával veriacich k radostnému sláveniu tajomstva viery – pokračoval Svätý Otec.

„Vďaka tomuto jeho spôsobu teologického bádania, v ktorom spájal Bibliu, liturgiu a históriu, má Béda aktuálny odkaz pre rozličné „životné stavy“: a, učencom (doctores ac doctrices) pripomína dve základné úlohy: skúmať divy Božieho slova, aby ich mohli príťažlivou formou prednášať veriacim; vyjadriť dogmatické pravdy vyhýbajúc sa heretickým komplikáciám pridŕžajúc sa „katolíckej jednoduchosti“, s postojom malých a pokorných, ktorým Boh rád zjavuje tajomstvá Božieho kráľovstva; b, Pastieri, čo sa tých ich práce, majú dať prednosť kázaniu, nielen prostredníctvom jazyka slov alebo hagiografie, ale použijúc aj ikony, procesie a púte. Im Béda odporúča používanie ľudového jazyka, tak ako to on sám robí, vysvetľujúc v ľudovej reči „Otčenáš“, „Krédo“ a pokračujúc až do posledného dňa svojho života vo vytváraní komentára k Jánovmu evanjeliu v ľudovej reči. c, Zasväteným osobám, ktoré sa venujú Božej službe, žijúc v radosti bratského spoločenstva a napredujúc v duchovnom živote prostredníctvom askézy a kontemplácie, Béda odporúča starať sa o apoštolát – nik nemá evanjelium len sám pre seba, ale musí ho počúvať a vnímať ako dar aj pre druhých – spolupracujúc s biskupmi na pastoračných úlohách rozličného tipu pre dobro mladých kresťanských komunít, ako aj dávajúc sa k dispozícii pre misiu evanjelizácie pohanov, mimo vlastnej krajiny, ako „pútnici lásky Božej.“

V tejto perspektíve – pokračoval Svätý Otec v komentári Hymnus žalmov Béda predstavuje synagógu a Cirkev ako spolupracovníčky pri šírení Božieho slova. Kristus ženích chce Cirkev snaživú, „opálenú ťažkosťami evanjelizácie“ – pokračoval Benedikt XVI. Bédova bohatá cirkevná, liturgická a historická vízia umožnila, aby jeho diela boli akýmsi sprievodcom pre cirkevných učiteľov, kňazov a rehoľníkov pri prežívaní ich povolaní v službe poslaniu Cirkvi.

„Povesť svätosti a učenosti, ktorej sa Béda tešil už počas života, mu získala titul „Ctihodný“. Volá ho tak aj pápež Sergius I, keď v roku 701 píše jeho opátovi, žiadajúc ho, aby Bédu dočasne poslal do Ríma kvôli možnosti prekonzultovať s ním otázky všeobecného záujmu. Po smrti sa jeho spisy ďalekosiahlo rozšírili tak v jeho vlasti ako aj na celom Európskom kontinente. Veľký misionár Nemecka, biskup sv. Bonifác (+754), viac krát prosil arcibiskupa Yorku a opáta Wearmouthu, aby dali prepísať niektoré z jeho diel a poslali mu ich, aby tak aj on a jeho spoločníci mohli mať úžitok duchovného svetla, ktoré z nich vychádzalo. O jedno storočie neskôr Notker Balbulus, opát kláštora San Gallo (+912), zdôrazňujúc jeho mimoriadny význam, prirovnal Bédu k novému slnku, ktoré Boh nechal vyjsť nie na východe, ale na západe, aby osvietil svet. Z časti je to rétorický pátos, avšak je pravdou, že Béda svojimi dielami efektívne napomohol vybudovaniu kresťanskej Európy, v ktorej sa rozdielne národy a kultúry medzi sebou poprepájali, dajúc tak Európe jednotný výraz, inšpirovaný kresťanskou vierou. Modlime sa, aby sa aj dnes našli osobnosti Bédovej veľkosti, aby sa podarilo udržať zjednotený celý kontinent; modlime sa, aby sme všetci dokázali znovu objaviť svoje spoločné korene, a mohli sa tak stať tvorcami Európy hlboko ľudskej a autenticky kresťanskej.“

Potom nasledovali pozdravy pútnikom vo viacerých jazykoch a to aj po slovensky.

„Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z Nitry a Močenka ako aj Základnú umeleckú školu sv. Cecílie z Bratislavy. Bratia a sestry, milí mladí, spievajte Pánovi novú pieseň predovšetkým svojim príkladným kresťanským svedectvom. S láskou žehnám vás i vašich drahých vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

Na záver udelil Svätý Otec všetkým apoštolské požehnanie. –sg,mk-