Generálna audiencia Benedikta XVI.: Ján Klimak a Rebrík do raja

Vatikán (11. februára, RV) – “Dnes začneme katechézu o významných kresťanských spisovateľoch východu a západu” – uviedol Svätý Otec svoj dnešný príhovor veriacim počas generálnej audiencie v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Benedikt XVI. sa v nej zameral na kresťanského spisovateľa Jána Klimaka, známeho aj ako takzvaného Jána “stupienkov po rebríku”. Narodil sa okolo roku 575 a žil 40 rokov ako pustovník na úpätí hory Sinaj. Napísal významné dielo Rebrík do raja alebo Rajský rebrík, v ktorom v 30 kapitolách (stupňoch rebríka) opisuje duchovnú púť na ceste od zrieknutia sa sveta až po dokonalosť v láske.

„Stal sa slávnym, ako som už povedal, svojím dielom la Scala (rebrík), známym na západe ako Rebrík do raja (PG 88,632-1164). Dielo napísal na naliehanie predstaveného kláštora Raito na Sinaji a je kompletným traktátom o duchovnom živote, v ktorom Ján opisuje cestu mnícha od oslobodenia sa od sveta až po dokonalosť v láske. Je to cesta, ktorá sa podľa tohto diela rozvíja cez tridsať stupňov, medzi sebou navzájom poprepájaných. Možno ju zhrnúť do troch postupných fáz: prvá je vyjadrená odlúčením sa od sveta s cieľom vrátiť sa do stavu dieťaťa podľa evanjelia. Dôležitým teda nie je odlúčenie sa, ale spojenie s tým, čo povedal Ježiš, teda návrat ku skutočnému detstvu v duchovnom zmysle: je potrebné stať sa deťmi. Ján to komentuje takto: „Dobrý základ je vytvorený z troch pilierov a troch stĺpov: nevinnosť, pôst a čistota. Všetci znovuzrodení v Kristovi (por. 1 Kor 3,1) nech začnú od tohto, berúc si príklad od novorodencov, tých, ktorí sa narodili fyzicky.“ (1,20; 636) Dobrovoľné vzdialenie sa od osôb a od miest, ktoré sú človeku vzácne, umožňuje duši vojsť do plnšieho spoločenstva s Bohom. Toto zrieknutie sa stáva poslušnosťou, ktorá je cestou k pokore skrze poníženia – ktoré nikdy nebudú chýbať – poníženia zo strany bratov. Ján to komentuje: „Blahoslavený je ten, ktorý umŕtvil svoju vlastnú vôľu až do krajnosti a ktorý zveril starosť o vlastnú osobu svoju učiteľovi v Pánovi: bude naozaj sedieť po pravici Ukrižovaného!“ (4,37; 704)

V druhej fáze zapája dušu do duchovného zápasu s vášňami, pestujúc cnosti. Pri očistení nám tieto vášne môžu ukázať cestu k Bohu, cez sebazaprenie a milosť. Na treťom stupni Ján zdôrazňuje dôležitosť súdnosti: musíme preskúmať každý aspekt nášho správania podľa presvedčenia našich najhlbších podnetov a znovu prebudiť “zmysel srdca”.

„Posledný schodík na rebríku (30) zaliaty „triezvou opitosťou Ducha“ je venovaný najvyššej „trojici čností“: viera, nádej a predovšetkým láska. O láske Ján hovorí aj ako o erose (ľudskej láske) – symbole manželského spojenia duše s Bohom. Volí aj obraz ohňa pre vyjadrenie zanietenia, svetla, očistenia lásky k Bohu. Sila ľudskej lásky môže byť presmerovaná na Boha tak, ako do olivového stromu môže byť naštepená nová dobrá oliva (por. Rim 11,24) (15,66; 893). Ján je presvedčený, že intenzívna skúsenosť tohto erosu môže dušu posunúť vpred omnoho viac ako tvrdý boj proti vášňam, pretože jeho sila je veľmi veľká. Na našej ceste preto prevažuje pozitívnosť. Avšak láska je vnímaná aj v úzkom spojení s nádejou: „Sila lásky je nádej: vďaka nej očakávame odmenu lásky... Nádej je bránou lásky... Neprítomnosť nádeje ničí lásku: na ňu sa viažu naše námahy, ňou sú podporované naše snahy a vďaka nej sme obklopení milosrdenstvom Božím.“ (30,16; 1157). Záver Rebríka do raja obsahuje syntézu celého diela v slovách, ktoré autor dáva vyrieknuť samému Bohu: „Tento rebrík nech ťa naučí duchovnému usporiadaniu čností. Ja som na vrchole tohto rebríka, ako to povedal môj veľký učeník (Svätý Pavol): „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska (1 Kor 13,13)!“ (30,18,1160)

Potom si Svätý Otec položil otázku, či toto dielo napísané mníchom, ktorý žil pred 1400 rokmi, má vôbec čo povedať človeku dneška.

„A tento život, životná cesta človeka, ktorý žil na hore Sinaj, v čase dávno minulom, môže mať nejaký význam aj pre náš dnešok? V prvom okamihu by sa zdalo, že odpoveď by mala byť „nie“, pretože Ján Klimak je nám príliš vzdialený. Ak sa však skúsime pozerať trochu viac zblízka, zbadáme, že tento mníšsky život je len veľkým symbolom života pokrsteného, života kresťana. Ukazuje nám takpovediac veľkými písmenami to, čo my píšeme každý deň písmenami malými. Ide o prorocký symbol, ktorý odhaľuje, čo znamená život pokrsteného – v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Pre mňa je mimoriadne dôležitý fakt, že posledné tri stupienky na vrchole „rebríka“ sú rovnako najvyššie ako aj najnižšie, prvé, najjednoduchšie: viera, nádej a láska. Nie sú to čnosti prístupné len morálnym hrdinom, ale sú Božím darom pre všetkých pokrstených: v nich rastie aj náš život. Počiatok je aj koncom, východisko je zároveň cieľom: celá cesta sa uberá k stále radikálnejšiemu uskutočneniu viery, nádeje a lásky. V týchto čnostiach je vyjadrený celý rebrík. Základnou je láska, pretože táto čnosť znamená, že sa vzdávam svojej arogancie, svojich myšlienok; nároku súdiť sám, bez toho, aby som sa zdôveril druhým. Je nevyhnutné prejsť túto cestu k poníženosti, k duchovnému detstvu: treba prekonať postoj arogancie, ktorý nás vedie povedať: viem viac, v tomto mojom čase, v dvadsiatom prvom storočí, než mohli vedieť tamtí v časoch minulých. Treba sa naopak spoľahnúť len na Sväté písmo, Pánovo slovo, obrátiť sa s pokorou k horizontu viery, aby sme tak vošli do obrovskej veľkosti univerzálneho sveta, sveta Božieho. Týmto spôsobom bude rásť naša duša, porastie citlivosť srdca na Boha. Ján Klimak správne hovorí, že len nádej nás robí schopnými žiť lásku. Nádej, v ktorej presahujeme každodenné veci, neočakávame úspech v našich pozemských dňoch, ale očakávame zjavenie samotného Boha. Len v tomto rozmere našej duše, v tomto seba-presiahnutí, sa náš život stáva veľkým a môžeme zniesť námahy a sklamania každého dňa, môžeme byť dobrí k druhým bez toho, aby sme očakávali odmenu. Iba ak je Boh, táto nádej, ku ktorej smerujem, môžem každý deň robiť malé kroky môjho života, a učiť sa tak láske. V láske sa ukrýva tajomstvo modlitby, osobného poznania Ježiša: jednoduchá modlitba, ktorá sa chce dotknúť srdca Božského Učiteľa. Tak sa otvára naše srdce, od Neho samého sa učíme jeho dobrote, jeho láske. Používajme teda tento „rebrík“ viery, nádeje a lásky; prídeme tak k pravému životu.“

Potom nasledovali pozdravy v niektorých jazykoch a záverečné slová Svätého Otca venované dnešnej slávnosti Panny Márie Lurdskej, pod ochranu ktorej zveril mladých, chorých i novomanželov.

“Dnes slávime Slávnosť Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej. Vyzývam vás, drahí mladí, aby ste sa stále utiekali pod materskú ochranu Panny Márie, aby vám pomáhala zachovávať si obetavé srdce, ochotné a plné apoštolského entuziazmu. Preblahoslavená Panna Mária Lurdská, k orodovaniu ktorej sa s dôverou utiekajú toľkí chorí na srdci aj na duši, nech na vás všetkých, drahí chorí bratia a sestry uprie svoj pohľad útechy a nádeje a nech vás podopiera pri nesení vášho každodenného kríža v úzkom spojení s vykupiteľským krížom Krista. Nech vás Panna Mária sprevádza drahí novomanželia na vašej ceste, aby vaše rodiny boli spoločenstvami intenzívneho duchovného života a konkrétneho kresťanského svedectva”

Na záver udelil Svätý Otec všetkým prítomným apoštolské požehnanie. –mk,sg-