Cirkev a svet: Rusko

Dnes zavítame do najväčšej krajiny sveta – do Ruskej federácie, ktorá sa rozprestiera na veľkom území východnej Európy a takmer po celej severnej Ázii. Keby sme chceli hovoriť o susedoch, je ich tak veľa, že musí stačiť ak povieme, že hraničí so 16 krajinami a jej územím prechádza 11 časových pásiem.

Rusko má viac ako 143 miliónov obyvateľov. Národnostné zloženie je veľmi rozmanité, pričom asi 80 % obyvateľstva tvoria Rusi, zvyšné percentá zastupujú napr. Tatári, Ukrajinci, Baškirci, Čuvaši, Čečenci, Arméni, Mordvíni a ďalšie národnosti. Túto krajinu dnes spomíname aj v súvislosti s úradnou návštevou Ad limina apostolorum jej biskupov vo Vatikáne, ktorú absolvovali od 26. do 29. januára 2009.

Demografické a historicko - politické údaje o krajine

Počas dlhého historického obdobia bolo Rusko križovatkou euroázijského kontinentu, akýmsi mostom medzi Európou a Áziou. Prví obyvatelia európskej časti Ruska sa usídlili v delte rieky Don pred asi 20 tisíckami rokov pred n. l. Až do príchodu Slovanov, ktorí dali Rusku svojský charakter, boli tieto oblasti ovládané rôznymi kmeňmi. Vznik národa Rusov sa odvodzuje založením mesta Novgorod v roku 862 Rurikom z Jutska. Súčasná Ruská federácia existuje od 1. januára 1992, teda od rozpadu bývalého Sovietskeho zväzu. Po vzniku nezávislého štátu v zemi prepukla veľká hospodárska a sociálna kríza, ktorá začala ustupovať až za vlády prezidenta Putina. Od roku 2008 je na čele krajiny prezident Dmitrij Medvedev. Hlavným mestom je Moskva a úradným jazykom ruština.

Ekonomika krajiny sa v súčasnosti zaraďuje do prvej desiatky najsilnejších na svete. Hospodárstvo krajiny stojí hlavne na ťažobnom priemysle, ktorý spracováva obrovské zásoby ropy, ale aj zemný plyn, hnedé uhlie, nikel a titán. Významnými komoditami rastlinnej a živočíšnej výroby sú zemiaky, jačmeň, pšenica, strukoviny, cukrová repa, ako aj ryby, dobytok a hydina.
 
Kresťania v Rusku

V súčasnosti je v Ruskej federácii viac ako 70 náboženských smerov. Podľa ústavy tejto krajiny sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Tradičnými náboženstvami na území Ruska sú pravoslávne a islamské, v menšej miere aj judaizmus a budhizmus. Viac ako polovica populácie Rusov sa hlási k pravoslávnemu vierovyznaniu, dvadsať percent k islamskému, asi sedem percent ku kresťanstvu a päť percent tvoria vyznávači judaizmu. Katolíci tvoria menej ako jedno percento obyvateľov, čo je približne osemsto tisíc.

Cirkevne má Rusko jednu arcidiecézu, tri diecézy, apoštolskú prefektúru a neobsadený apoštolský exarchát. Na čele Konferencie biskupov Ruska stojí biskup diecézy Novosibirsk, Mons. Joseph Werth. Zástupcom pápeža je titulárny arcibiskup, Mons. Antonio Mennini.
Katolícka cirkev vznikla opäť až po páde sovietskeho režimu v roku 1991. V roku 1999 bola zriadená Konferencia biskupov. Dodnes má Rusko iba jeden katolícky seminár v Petrohrade. Diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Ruskom boli uzavreté v roku 1990. Stalo sa tak po historickej návšteve v decembri 1989, keď prišiel na návštevu Vatikánu vtedajší prezident Michail Gorbačov. Pripomeňme, že v decembri 1991 a februári 1998 navštívil Vatikánsky mestský štát aj prezident Boris Jeľcin, a v júni 2000 a novembri 2003 prezident Vladimír Putin. Dodajme ešte, že Rusko nenavštívil ani pápež Ján Pavol II., ktorý sa pokúšal o ekumenický dialóg s Pravoslávnou cirkvou Ruska a zatiaľ krajinu nenavštívil ani pápež Benedikt XVI.
 
Dôležité momenty a súčasné pastoračné výzvy Katolíckej cirkvi v Rusku
 
Katolícka cirkev v Rusku zažila od svojho znovuzrodenia po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 mnohé významné chvíle. Vyjadril sa o nich arcibiskup arcidiecézy Matky Božej v Moskve, Mons. Paolo Pezzi. Za najdôležitejšie udalosti označil znovuobjavenie katolíckeho spoločenstva, po rokoch prenasledovania a mučenia, ako aj otvorenie seminára v Petrohrade, ktorý je doteraz jediným kňazským seminárom v celom Rusku.

Mons. Pezzi sa ďalej vyjadroval aj k aktuálnym výzvam Katolíckej cirkvi v Rusku, pričom označil za prvú veľkú výzvu prítomnosť kresťanov v spoločnosti. Ako povedal: „Človek tu v Rusku, ako aj v každej inej časti sveta, potrebuje stretávať Krista a aj nachádzať v stretnutí s Kristom odpovede na dôležité životné otázky. Toto môže byť náš vklad Katolíckej cirkvi pri spoločnom svedectve s Pravoslávnou cirkvou.“ Za ďalšie dôležité výzvy označil starostlivosť o rodinu a šírenie kresťanstva v Rusku.

Pápež Benedikt XVI. sa prihovoril biskupom Ruska
Pápež Benedikt XVI. sa 29. januára stretol s ruskými biskupmi, ktorí prišli do Vatikánu na úradnú návštevu Ad limina apostolorum. Svätý Otec ich vyzval najmä na posilnenie dialógu s Pravoslávnou cirkvou, aby tak spolu čelili veľkým kultúrnym a etickým výzvam súčasnosti. Potom dodal: „Cirkevný priestor v Rusku, v krajine poznačenej tisícročnou pravoslávnou tradíciou, s bohatým náboženským a kultúrnym dedičstvom si vyžaduje obnovu záujmu a úsilia pri šírení ľudských a duchovných hodnôt.“ 
Pápež Benedikt XVI. ďalej vysvetlil, že osobitne dôležité je podporovať dialóg s pravoslávnymi, dialóg, v ktorom sú „napriek dosiahnutým pokrokom ešte stále ťažkosti.“ Svätý Otec vyjadril tiež svoju duchovnú blízkosť k Pravoslávnej ruskej cirkvi, ktorá sa teší zo zvolenia metropolitu Cyrila, za nového patriarchu Moskvy a celého Ruska. Práve jemu vyjadril Svätý Otec svoje blahoželanie k tejto „dôležitej cirkevnej úlohe, ktorá mu bola zverená.“

Potom Svätý Otec vyzval biskupov, aby v zjednotení pokračovali v pastoračných aktivitách „čerpajúc zo skúseností univerzálnej Cirkvi.“ Jednota, ako dodal „rastie a rozvíja sa v konkrétnych situáciách rozličných miestnych cirkví.“ V tejto súvislosti dodal, že 2. vatikánsky koncil nám pripomína, že jednotliví biskupi sú viditeľným základom jednoty vo svojich cirkvách a v nich a z nich je postavená Katolícka cirkev.


V priestore, ktorý je charakteristický v Rusku ako aj v ďalších častiach sveta, poznačeného od krízy rodiny a následného demografického zostupu vyzýva Benedikt XVI. biskupov, aby pokračovali v spolupráci so štátnymi predstaviteľmi a aby svoju pozornosť obracali najmä na mladých, ktorým je Katolícka ruská cirkev vyzvaná šíriť dedičstvo svätosti a dôvery v Kristovi. V závere Svätý Otec biskupom dodal, aby nestrácali odvahu, ak pastoračné výsledky nebudú hneď zodpovedať ich úsiliu a aby pokračovali v podpore kňazských povolaní a tiež v aktivitách zameraných na duchovný rast veriacich laikov. Svätý Otec ich tiež vyzval, aby boli „otcami a vzormi v službe svojim blížnym“ a aby životy laikov boli odpoveďou na volanie k univerzálnosti a svätosti. Podľa Svätého Otca je pri tomto dôležité čeliť veľkým kultúrnym a etickým výzvam dnešného sveta v jednote, a aby tak bránili dôstojnosť človeka a jeho práva, ako aj život v každej jeho fáze, a rovnako aj práva rodiny a ďalšie naliehavé ekonomické a sociálne otázky. –jv-