Dnes zavítame do najväčšej
krajiny sveta – do Ruskej federácie, ktorá sa rozprestiera na veľkom území východnej
Európy a takmer po celej severnej Ázii. Keby sme chceli hovoriť o susedoch, je ich
tak veľa, že musí stačiť ak povieme, že hraničí so 16 krajinami a jej územím prechádza
11 časových pásiem.
Rusko má viac ako 143 miliónov obyvateľov. Národnostné
zloženie je veľmi rozmanité, pričom asi 80 % obyvateľstva tvoria Rusi, zvyšné percentá
zastupujú napr. Tatári, Ukrajinci, Baškirci, Čuvaši, Čečenci, Arméni, Mordvíni a ďalšie
národnosti. Túto krajinu dnes spomíname aj v súvislosti s úradnou návštevou Ad limina
apostolorum jej biskupov vo Vatikáne, ktorú absolvovali od 26. do 29. januára 2009.
Demografické a historicko - politické údaje o krajine
Počas
dlhého historického obdobia bolo Rusko križovatkou euroázijského kontinentu, akýmsi
mostom medzi Európou a Áziou. Prví obyvatelia európskej časti Ruska sa usídlili v delte
rieky Don pred asi 20 tisíckami rokov pred n. l. Až do príchodu Slovanov, ktorí dali
Rusku svojský charakter, boli tieto oblasti ovládané rôznymi kmeňmi. Vznik národa
Rusov sa odvodzuje založením mesta Novgorod v roku 862 Rurikom z Jutska. Súčasná Ruská
federácia existuje od 1. januára 1992, teda od rozpadu bývalého Sovietskeho zväzu.
Po vzniku nezávislého štátu v zemi prepukla veľká hospodárska a sociálna kríza, ktorá
začala ustupovať až za vlády prezidenta Putina. Od roku 2008 je na čele krajiny prezident
Dmitrij Medvedev. Hlavným mestom je Moskva a úradným jazykom ruština.
Ekonomika
krajiny sa v súčasnosti zaraďuje do prvej desiatky najsilnejších na svete. Hospodárstvo
krajiny stojí hlavne na ťažobnom priemysle, ktorý spracováva obrovské zásoby ropy,
ale aj zemný plyn, hnedé uhlie, nikel a titán. Významnými komoditami rastlinnej a živočíšnej
výroby sú zemiaky, jačmeň, pšenica, strukoviny, cukrová repa, ako aj ryby, dobytok
a hydina. Kresťania v Rusku
V
súčasnosti je v Ruskej federácii viac ako 70 náboženských smerov. Podľa ústavy tejto
krajiny sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred
zákonom. Tradičnými náboženstvami na území Ruska sú pravoslávne a islamské, v menšej
miere aj judaizmus a budhizmus. Viac ako polovica populácie Rusov sa hlási k pravoslávnemu
vierovyznaniu, dvadsať percent k islamskému, asi sedem percent ku kresťanstvu a päť
percent tvoria vyznávači judaizmu. Katolíci tvoria menej ako jedno percento obyvateľov,
čo je približne osemsto tisíc.
Cirkevne má Rusko jednu arcidiecézu, tri diecézy,
apoštolskú prefektúru a neobsadený apoštolský exarchát. Na čele Konferencie biskupov
Ruska stojí biskup diecézy Novosibirsk, Mons. Joseph Werth. Zástupcom pápeža je titulárny
arcibiskup, Mons. Antonio Mennini. Katolícka cirkev vznikla opäť až po páde sovietskeho
režimu v roku 1991. V roku 1999 bola zriadená Konferencia biskupov. Dodnes má Rusko
iba jeden katolícky seminár v Petrohrade. Diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou
a Ruskom boli uzavreté v roku 1990. Stalo sa tak po historickej návšteve v decembri
1989, keď prišiel na návštevu Vatikánu vtedajší prezident Michail Gorbačov. Pripomeňme,
že v decembri 1991 a februári 1998 navštívil Vatikánsky mestský štát aj prezident
Boris Jeľcin, a v júni 2000 a novembri 2003 prezident Vladimír Putin. Dodajme ešte,
že Rusko nenavštívil ani pápež Ján Pavol II., ktorý sa pokúšal o ekumenický dialóg
s Pravoslávnou cirkvou Ruska a zatiaľ krajinu nenavštívil ani pápež Benedikt XVI. Dôležité
momenty a súčasné pastoračné výzvy Katolíckej cirkvi v Rusku Katolícka
cirkev v Rusku zažila od svojho znovuzrodenia po rozpade Sovietskeho zväzu v roku
1991 mnohé významné chvíle. Vyjadril sa o nich arcibiskup arcidiecézy Matky Božej
v Moskve, Mons. Paolo Pezzi. Za najdôležitejšie udalosti označil znovuobjavenie katolíckeho
spoločenstva, po rokoch prenasledovania a mučenia, ako aj otvorenie seminára v Petrohrade,
ktorý je doteraz jediným kňazským seminárom v celom Rusku.
Mons. Pezzi sa
ďalej vyjadroval aj k aktuálnym výzvam Katolíckej cirkvi v Rusku, pričom označil za
prvú veľkú výzvu prítomnosť kresťanov v spoločnosti. Ako povedal: „Človek
tu v Rusku, ako aj v každej inej časti sveta, potrebuje stretávať Krista
a aj nachádzať v stretnutí s Kristom odpovede na dôležité životné otázky.
Toto môže byť náš vklad Katolíckej cirkvi pri spoločnom svedectve s Pravoslávnou
cirkvou.“ Za ďalšie dôležité výzvy označil starostlivosť o rodinu a šírenie kresťanstva
v Rusku.
Pápež Benedikt XVI. sa prihovoril biskupom Ruska Pápež
Benedikt XVI. sa 29. januára stretol s ruskými biskupmi, ktorí prišli do Vatikánu
na úradnú návštevu Ad limina apostolorum. Svätý Otec ich vyzval najmä na posilnenie
dialógu s Pravoslávnou cirkvou, aby tak spolu čelili veľkým kultúrnym a etickým výzvam
súčasnosti. Potom dodal: „Cirkevný priestor v Rusku, v krajine poznačenej tisícročnou
pravoslávnou tradíciou, s bohatým náboženským a kultúrnym dedičstvom si vyžaduje obnovu
záujmu a úsilia pri šírení ľudských a duchovných hodnôt.“ Pápež Benedikt XVI.
ďalej vysvetlil, že osobitne dôležité je podporovať dialóg s pravoslávnymi, dialóg,
v ktorom sú „napriek dosiahnutým pokrokom ešte stále ťažkosti.“ Svätý Otec
vyjadril tiež svoju duchovnú blízkosť k Pravoslávnej ruskej cirkvi, ktorá sa teší
zo zvolenia metropolitu Cyrila, za nového patriarchu Moskvy a celého Ruska. Práve
jemu vyjadril Svätý Otec svoje blahoželanie k tejto „dôležitej cirkevnej úlohe,
ktorá mu bola zverená.“
Potom Svätý Otec vyzval biskupov, aby v zjednotení
pokračovali v pastoračných aktivitách „čerpajúc zo skúseností univerzálnej Cirkvi.“
Jednota, ako dodal „rastie a rozvíja sa v konkrétnych situáciách rozličných
miestnych cirkví.“ V tejto súvislosti dodal, že 2. vatikánsky koncil nám pripomína,
že jednotliví biskupi sú viditeľným základom jednoty vo svojich cirkvách a v nich
a z nich je postavená Katolícka cirkev.
V priestore, ktorý je charakteristický
v Rusku ako aj v ďalších častiach sveta, poznačeného od krízy rodiny a následného
demografického zostupu vyzýva Benedikt XVI. biskupov, aby pokračovali v spolupráci
so štátnymi predstaviteľmi a aby svoju pozornosť obracali najmä na mladých, ktorým
je Katolícka ruská cirkev vyzvaná šíriť dedičstvo svätosti a dôvery v Kristovi. V závere
Svätý Otec biskupom dodal, aby nestrácali odvahu, ak pastoračné výsledky nebudú hneď
zodpovedať ich úsiliu a aby pokračovali v podpore kňazských povolaní a tiež v aktivitách
zameraných na duchovný rast veriacich laikov. Svätý Otec ich tiež vyzval, aby boli
„otcami a vzormi v službe svojim blížnym“ a aby životy laikov boli odpoveďou
na volanie k univerzálnosti a svätosti. Podľa Svätého Otca je pri tomto dôležité čeliť
veľkým kultúrnym a etickým výzvam dnešného sveta v jednote, a aby tak bránili dôstojnosť
človeka a jeho práva, ako aj život v každej jeho fáze, a rovnako aj práva rodiny a ďalšie
naliehavé ekonomické a sociálne otázky. –jv-