Rozhovor týždňa: s bývalou veľvyslankyňou SR pri Svätej stolici Dagmar Babčanovou
o súčasnej kríze tak, ako sa o nej nehovorí
V prvý deň nového
kalendárneho roka 2009, na slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Svätý Otec slávil v Bazilike
sv. Petra vo Vatikáne slávnostnú sv. omšu. Vo svojej homílii sa dotkol aj niektorých
naliehavých problémov súčasného sveta. Vzhľadom na súčasnú globálnu ekonomickú krízu
reagoval slovami: „Krízu je potrebné vidieť aj ako skúšku. Sme ochotní ju vidieť
v celej svojej zložitosti? Akou výzvou je pre nás do budúcnosti, ak ju nechceme vidieť
len v termínoch riešenia krátkodobej havarijnej situácie? Sme ochotní urobiť spolu
hlbokú reflexiu súčasného rozvojového modelu? Sme ochotní urobiť na ňom opravy prezieravým
spôsobom? Takúto hlbokú reflexiu vyžaduje nielen súčasná ekonomická kríza, ale ešte
viac ekologický stav našej planéty a predovšetkým kultúrna a morálna kríza, ktorej
symptómy sú evidentné v každej časti sveta.“ – Toľko Svätý Otec k súčasnej ekonomickej
kríze. O tom, ako možno dnes vnímať túto krízu na Slovensku sa dnes budeme rozprávať
s bývalou veľvyslankyňou SR pri Svätej stolici pani Dagmar Babčanovou.
Je
pravdou, že človek súčasnosti žije obklopený médiami. Ráno zapne rádio, večer si líha
plný dojmov z televízie. Očami, ušami sa do nás vtláčajú každodenné udalosti, na ich
pravidelný tok sme si zvykli, ba dokonca ich prísun sami vyhľadávame,
zabezpečujeme. Sme teda vo svete, žijeme pre svet, posudzujeme jednotlivé udalosti
z hľadiska nereformovateľnej „svetskej“ logiky.
Vďaka internetu máme celý svet ako na dlani. Množstvo informácii nás oberá
o pokoj a poriadok a svet sa zdá byť jeden veľký chaos. Sme ponorení vo svete
a každý z nás zažíva svoje „ups and downs“, ako to Angličania pekne hovoria. Nikto
sa však zlyhaniu ľudského biorytmu, ktorý sa dá nazvať krízou, nevyhne.
Možno si dnes už aj mnohí ľudia u nás na Slovensku
kladú otázky: čo bude znamenať táto kríza pre mňa? Ako dlho potrvá? V čom ma ohrozí?
Ako Vy vnímate tieto otázky?
Keď počúvam tento často opakovaný
pojem, kladiem si otázku: je kríza dlhodobá alebo prehrnie sa ako letná búrka?
Je to skúška, ktorá overí našu trpezlivosť? Je to útok na náš pohodlný konzumný
štýl života? Budeme hľadať východiská, príčinu? Možno sa teraz trochu
prenesiem do filozofickej kategórie, keď spomeniem kauzalitu, ktorá
sa spravidla pýta na príčiny. Príčina teda nutne
predchádza následok a nikdy to nemôže byť naopak. Preto aj my dnes by sme mali hľadať
príčinu krízy, aby sme mohli zabrániť tomu, čomu sa ešte zabrániť dá.
Hovoríte
o hľadaní východísk a tiež príčin krízy. Čo sa Vám osobne javí v tomto zmysle ako
jeden z najdôležitejších aspektov?
Pri hľadaní príčiny stavu krízy
energetickej, finančnej sa vôbec nespomína kríza duchovná. Kríza hodnotového systému
sa vôbec neberie do úvahy. W. Weimer vo svojej úvahe „Boh je opäť tu“ hovorí o návrate
Boha, ktorý jednoducho vstúpi na politickú scénu. Myslím si, že práve tu ho
nikto nečaká. Dokazuje to bohorovné správanie niektorých politikov. Vlastne Božie
kyvadlo už začalo fungovať atentátom 11. septembra. Už vtedy sa dalo
niečo v tejto našej sekularizovanej spoločnosti do pohybu. Je isté, že kríza
sekularizmu otriasla už druhou polovicou dvadsiateho storočia. Viera v pokrok
na základe bezbožných a radikálnych ideológií, akými boli nesporne fašizmus
a komunizmus, spôsobila ukončenie sekularizačného procesu, čo vytvorilo podmienky
pre návrat náboženstva. Stojí za uváženie, aká forma náboženstva zaplní svetonázorové
vákuum a nazvime to presne a aktuálne, čo zaplní „deštruované morálne
európske pole“.
Dalo by sa teda povedať, že dnešná energetická a finančná
kríza má svoj pôvod v kríze morálnej. Keď v politickom živote prestáva existovať kategória
spoločného dobra, keď hybnou silou sa stáva vlastný prospech, keď šokujúca bombastická
rétorika napĺňa spoločenské ambície a falošne uspokojuje väčšinu, o striedmosti, zodpovednosti
a solidarite sa vôbec nedá hovoriť.
Striedmosť, zodpovednosť a solidaritu
– to sú hodnoty, na ktoré vzhľadom na súčasnú ekonomickú krízu často upozorňuje aj
pápež Benedikt XVI., pričom kladie dôraz aj na krízu kultúry a vôbec krízu hodnôt.
– Čo považujete v zmysle tohto jeho posolstva osobitne aktuálne vzhľadom
na súčasnú spoločenskú situáciu na Slovensku?
Máte pravdu, podľa
pápeža Benedikta XVI. je súčasná svetová ekonomická kríza predovšetkým krízou štruktúr,
kultúry a hodnôt. Preto potrebuje nie len osvietených správcov, ale predovšetkým obnovu
svedomia. Na Slovensku sa o svedomí prestalo diskutovať. Téma svedomia sa vytratila
zo spoločenského záujmu spolu so Zmluvou o výhrade vo svedomí. S odstupom
času sa môže dokonca zdať, že ak Slovensko chcelo úspešne napredovať, bola to práve
táto zmluva, ktorá rast našej krajiny brzdila.
Možno
budúcnosť ukáže, že práve imperatív svedomia vedie k rešpektovaniu pravidiel, k
prijatiu vlastnej zodpovednosti a k obrane spoločného dobra pre všetkých. Ja
sa pýtam, dá sa vôbec o spoločnom dobre hovoriť tam, kde sa ničí úžasný stvoriteľský
plán zabíjaním nenarodených detí? Nezačína teda kríza ľudstva práve tam, kde v tichosti
a anonymite prebieha genocída nenarodených? Keď sa pozrieme na rozvrat
rodín, na korupčné škandály, na zabudnutú kategóriu spoločného dobra v politickom
živote, na zdevastovanú prírodu, myslím si, že pátrať po príčinách nebude
ťažké. A revitalizácia svedomia ako potrebného nástroja pri budovaní
spoločného dobra a dobrých medziľudských vzťahov sa stane nevyhnutnou
potrebou pri hľadaní východísk z akejkoľvek krízy.
Pani
Babčanovej, ďakujem za rozhovor, s prianím aby mohla svoje skúsenosti, získané počas
svojej diplomatickej misie vo Vatikáne, aj naďalej plodne vkladať do služby všetkým
ľuďom na Slovensku, ktorí hľadajú správnu hodnotovú orientáciu uprostred zložitých
situácii v dnešnej spoločnosti.
A keďže sme náš rozhovor začali slovami pápeža
Benedikta XVI., rád by som jeho slovami, ktoré povedal v posledný deň kalendárneho
roka 2008, ukončil aj dnešné vysielanie: „V týchto našich časoch, ktoré sú poznačené
neistotou a ustarostenosťou o budúcnosť je potrebné zakusovať živú prítomnosť Krista.
Pričom Mária je hviezdou nádeje, ktorá nás k Nemu vedie“. – ls –