Zamyslenie na 5. nedeľu v Cezročnom období

Priatelia,

v Markovom evanjeliu – ktorého cyklus nám Cirkev ponúka v tomto cezročnom období v nedeľných čítaniach – je Ježiš predstavený ako ten, ktorý skôr koná, ako ten, ktorý rozpráva. Dlhé rozhovory, ktoré sú charakteristické napr. pre Matúšovo evanjelium, v Markovi chýbajú. Táto skutočnosť je v súlade s biblickým presvedčením, že skutky hovoria hlasnejšie než samotné slová. Je to Božie konanie v ľudskej histórii, v Exode Izraela a neskôr v konečnom „Exode“ v Zmŕtvychvstaní Ježiša, ktoré je základným prameňom biblického zjavenia. Toto aj nám pripomína, že aj my osobne musíme nejakým spôsobom spolupracovať na týchto udalostiach vykúpenia, aby sme dosiahli spásu prisľúbenú Svätým Písmom.
Keď sa v roku 1968 pýtali posádky Apolla 8 – ktorá sa ako prvá dostala na obežnú dráhu mesiaca – ako vyzerá povrch mesiaca z výšky približne 90 km, Bill Anders odpovedal. „Mesiac vyzerá ako pustá, tmavá a nehostinná krajina bez života, ktorá naháňa hrôzu“.
V evanjeliu nasledujúcej nedele, Marek upriamuje našu pozornosť osobitne na tých, ktorí boli posadnutí zlými duchmi. Akákoľvek choroba, ktorou títo ľudia trpeli, znázorňuje temnú skutočnosť, ktorá existovala pred tým, než Boh z temnoty a chaosu priviedol k bytiu svet naplnený svetlom a poriadkom. Ježiš pokračuje v tejto stvoriteľskej práci a démoni, ako súčasní agenti tohto starého chaosu, ho inštinktívne spoznávajú ako svojho protivníka.
Bude zaujímavé si tiež všimnúť, ako Ježiš začína sklamávať svojich učeníkov. Po tom všetkom čoho boli svedkami, čo Ježiš pred ich očami vykonal, očakávajú že využije svoju moc, aby zmobilizoval Izraelský národ do boja proti Rimanom, ktorí okupovali ich krajinu. Ale namiesto toho, Ježiš odchádza na tiché miesto aby sa stretol so svojim Otcom. Ježiš prichádza ohlasovať radostnú zvesť spásy, skrze moc lásky a obety a nie skrze vojenskú moc a vládu, ktorú oni očakávali.
Priatelia, nemusíme ísť ďaleko aby sme objavili chaos a neporozumenie v dnešnom svete. Starovekí židia videli v pôvodnom chaose, agresívnu silu, ktorá sa ustavične snaží brániť Božej stvoriteľskej činnosti. Možno ich predstava bola jednoduchá, ale ich vnímanie bolo veľmi precízne. V dnešných dňoch sa zdá, že práve táto sila chaosu začína ovládať náš každodenný život: keď sú celé národy pohlcované etnickou nenávisťou, keď je spoločnosť rozdelená konfliktami a rodiny súrodeneckými hádkami. Niekedy práve takýto chaos vstupuje do našich osobných myšlienok a my sa pokúšame hľadať zmysel nášho života.
Ale Bohu toto vôbec nie je ľahostajné. Je si plne vedomý našich ťažkostí a preto posiela svojho Syna Ježiša, aby nám dal múdrosť, ktorá jediná nám môže priniesť pokoj a šťastie. Touto múdrosťou, ktorá je jedine platná, je múdrosť lásky a rešpektu voči svojmu blížnemu. Ježiš o tejto múdrosti nie len učí, ale on ju žije, keď dáva svoj život za nás.
Častokrát, rovnako ako učeníci, sme schopní na dosiahnutie svojich očakávaní a predstáv použiť neprimeranú silu voči našim oponentom. Ježiš však, odchádza do ticha modliť sa. To však neznamená, že by sme nemali vynaložiť svoj rozum a úsilie na dosiahnutie oprávneného cieľa, ale znamená to, že jedine naše stretnutie s Pánom v modlitbe a úprimná láska voči blížnym, budú tým, čo uzdraví tento nádherný svet, ktorý nám Boh zveril, a čo prinesie pokoj a poriadok, ktoré nám ponúkol Ježiš. Určite Boh túži po tom, aby znova mohol pohliadnuť náš svet a spoznať v ňom ten, ktorý on stvoril na počiatku a o ktorom povedal – ako čítame v knihe Genezis – A bolo to „veľmi dobré“. (Gn 1,31).


Jozef Šofranko