Cirkev a svet: Irán

Krajina, o ktorej budeme dnes hovoriť, bude ďalším pokračovaním zo série štátov Stredného východu – reč bude o Iráne. Jej susedmi sú na severe Arménsko a Turkménsko, na východe Afganistan a Pakistan a na západe Irak a Turecko. Tento moslimský štát bol v minulosti nazývaný Perziou, dnešný celý názov krajiny je Iránska islamská republika. Túto krajinu dnes spomíname aj v súvislosti s úradnou návštevou Ad limina apostolorum jej biskupmi vo Vatikáne, ktorú absolvovali od 15. do 17. januára 2009.
Demografické a politické údaje o krajine 
Štát vznikol po islamskej revolúcii 11. februára 1979. Od roku 2004 je na čele krajiny prezident Mahmúd Ahmadí – Nežad. V Iráne okrem toho rozhodujú desiati ajatolláhovia, čiže islamskí cirkevní hodnostári. Praktickým uskutočňovaním politiky je však poverená vláda vedená prezidentom, ku ktorého opatreniam sa ajatolláhovia vyjadrujú. Vyskytuje sa tu akási dualizmus moci, v ktorej sa prelína svetská s duchovnou.

Irán má viac ako 71 miliónov obyvateľov. Sedemdesiat percent Iráncov tvoria potomkovia árijských kmeňov, ktoré sem prišli asi v 4. storočí pred n. l. zo Strenej Ázie. Najvýznamnejšími etnickými skupinami sú Peržania, ktorí tvoria o niečo viac ako polovicu, ďalšiu štvrtinu zastupujú Azerbajdžanci a potom sú tu napr. Kurdi, Arabi, Lúrovia a Turkméni. Väčšina obyvateľov Iránu je moslimského vierovyznania, 90 % sa hlási k šítom, a osem percent k sunnitom. Hlavným mestom je Teherán. Perzský jazyk je úradným jazykom, inými používanými jazykmi je kurdský, azerbajdžanský, arabský, arménsky a lúrsky jazyk.

Hospodárstvo krajiny stojí hlavne na ťažobnom priemysle, ktorý spracováva ropu a zemný plyn. Okrem toho významne prispieva textilný priemysel, poľnohospodárstvo a produkcia cementu a stavebných materiálov. Momentálne sa svet o tejto krajine vyjadruje negatívne v súvislosti s výrobou jadrových zbraní, ktorá by mohla byť veľkým ohrozením.
Kresťania v Iráne 
Ku kresťanskému vierovyznaniu sa hlási menej ako dve desatiny percenta, z ktorých je katolíkov približne 25 tisíc. Cirkevne je Irán rozdelený do troch arcidiecéz, pričom dve sú chaldejského a jedna latinského obradu. Potom sa tu nachádzajú dve arcieparchie, jedna je chaldejského a druhá arménskeho obradu. Konferencia biskupov krajiny vznikla v roku 1977 a jej predsedom je arcibiskup Teheránu, Mons. Ramzi Garmou, ktorý zastupuje chaldejský obrad. Apoštolským nunciom je titulárny arcibiskup z Galazie, Mons. Jean-Paul Gobel. Svätá stolica má s Iránom uzavreté diplomatické vzťahy od roku 1956.
Vyjadrenie chaldejského arcibiskupa Teheránu o situácii kresťanov v Iráne  
Pri príležitosti návštevy Ad limina apostolorum prijal 16. januára pápež Benedikt XVI. biskupov Iránu, pod vedením chaldejského arcibiskupa Teheránu, Mons. Ramziho Garmoua, ktorý je zároveň aj predsedom Konferencie biskupov krajiny.
V úvode arcibiskup hovoril o historickom vývoji katolíckeho spoločenstva v Iráne, keď povedal: „Informácie o našom usporiadaní ukazujú, že Cirkev v Iráne je plodom evanjelizačnej činnosti apoštola Tomáša a jeho nasledovníkov. Teda korene siahajú do 1. storočia po Kristovi. V prvých storočiach bola táto Cirkev známa neobvyklým rozmachom. Misionári, ktorí sem prišli, boli medzi prvými, ktorí ohlasovali evanjelium takým vzdialeným národom ako je Čína, alebo Kórea.“
 
Potom Mons. Garmou spomínal ťažké časy prenasledovania kresťanov, hlavne v 4. storočí za vlády kráľa Scia Shapura II. Dnešné spoločenstvo označil za malé, pretože vzhľadom na 70 miliónov obyvateľov je tu iba 100 tisíc kresťanov. Približne osemdesiat tisíc z nich patrí do arménskej pravoslávnej cirkvi a tunajší katolíci sa členia do troch obradov: chaldejského, arménskeho a latinského. Ako však zdôraznil, „menšina neznamená nevýraznosť. Takisto môže rásť a zakoreňovať sa v krajine. Stačí si spomenúť na Ježišove slová: „Vy ste soľou zeme a svetlom sveta.“ A troška soli môže ochutiť veľa potravy.“

Za pozitívne označil prácu mládeže v pastorácii a aj kňazské a rehoľné povolania, ktoré sú znamením Božej prítomnosti v miestnej Cirkvi. Problém Iránu spočíva hlavne v emigrácii veriacich obyvateľov, ale aj celosvetový problém, ktorým je sekularizácia a náboženská ľahostajnosť, či strata morálnych a duchovných hodnôt.

Ekumenický dialóg, očakávania biskupov Iránu od návštevy so Svätým Otcom  
O vzťahoch s inými cirkvami v krajine sa predseda Konferencie biskupov Iránu vyjadril: „Máme priateľské vzťahy medzi biskupmi a kňazmi, ale žiaľ, ekumenický dialóg nie je podporený dostatočne. Uspokojili sme sa s každoročným stretnutím modlitieb za jednotu kresťanov. Z môjho pohľadu to však nestačí. Je potrebné zintenzívniť a prehĺbiť ekumenický dialóg ako odpoveď na prianie Ježiša, aby všetci, ktorí v neho veria „zostávali jednotní, aby svet uveril.“

Pred prijatím biskupov u Svätého Otca Mons. Garmou vyzdvihol tradíciu týchto stretnutí, ktorá ukazuje predovšetkým spoločenstvo všetkých biskupov s biskupom Ríma, ktorý je univerzálnym pastierom Katolíckej cirkvi. Ako povedal: „Teda aj my, ako katolícki biskupi Iránu, prejavujeme touto návštevou jednotu všetkých biskupov s biskupom Ríma. Okrem toho očakávame, že nás posilní vo viere, v hlbokom presvedčení o tom, že máme v Iráne poslanie, ktoré treba splniť. Priali by sme si, aby bol Svätý Otec viac informovaný o situácii kresťanov v Iráne: dúfame, že nám táto návšteva pomôže, aby nám lepšie porozumeli rôzne dikastériá pri budovaní účinnejšej a plodnejšej spolupráci pre Cirkev.“
 
Biskupi Iránu na návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne
Svätý Otec sa na návšteve obrátil na biskupov Iránu slovami: „Dialóg s obyvateľstvom a autoritami Iránu, aby mohlo byť malé katolícke spoločenstvo, ktoré dnes žije a pracuje v islamskej krajine - tak ako aj v minulosti - „kvasom“ pre celý národ“ – to sú slová Svätého Otca, ktoré adresoval biskupom Iránu.

Malé spoločenstvá s málo veriacimi a s kňazmi alebo rehoľníkmi, ktorí sú často nútení, aby mohli oživovať kresťanský život - to je situácia Cirkvi v Iráne, ktorú Benedikt XVI. – ako dodal - pozná, pričom vyzdvihol ich každodenné úsilie, ktoré je stále a vytrvalé. Svoj príhovor zameral najmä na otázku dialógu s predstaviteľmi Iránu a moslimským obyvateľstvom – ktoré predstavuje asi 70 miliónov ľudí. Stotisíc kresťanov, ktorí žijú v Iráne, aj keď v rozličných podmienkach – ako povedal pápež – majú spoločného menovateľa a to je potreba rozvíjať vzťahy s verejnými inštitúciami, aby tak mohli rozvíjať svoje cirkevné poslanie vo vzájomnom rešpekte pre dobro všetkých k čomu im majú pomáhať aj kultúrny dialóg, niekoľko tisícročné bohatstvo Iránu a láska. Práve ona má byť ich hnacou silou.

V závere Svätý Otec biskupom odporučil venovať viac pozornosti iránskej spoločnosti z hľadiska pastoračnej služby, napríklad pri profesijnom živote, či pri výchove detí. –jv-