2009-01-26 15:59:04

Cirkev a svet: Irak


RealAudioMP3 Krajina, do ktorej dnes nazrieme je známou kolískou najstarších civilizácií. Stačí keď spomenieme rieky Eufrat a Tigris a mnohí si spomenú na udalosti siahajúce do dávnej minulosti, keď tu sídlili Sumeri, Akkadi, neskôr svojou pýchou preslávená Babylonská ríša, či ríša Asýrčanov, Peržanov alebo Alexandra Veľkého.
Poputujeme teda do Irackej republiky, ktorá je štátom v juhozápadnej Ázii. Na juhu susedí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou, na západe s Jordánskom, na severozápade so Sýriou, na severe s Tureckom a na východe s Iránom. Na túto krajinu si spomíname aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou Ad limina apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne a ich stretnutím so Svätým Otcom.
Demografické a politické údaje o krajine 
Hlavným mestom Iraku je Bagdad. Iracké kráľovstvo získalo formálnu nezávislosť 3. októbra 1932. Avšak aj napriek tomu zostal Irak závislým od Británie. Súčasnou hlavou štátu je Džalál Talabání, ktorý bol zvolený 6. apríla 2005. Krajina má viac ako 27 miliónov obyvateľov, úradným jazykom je arabčina a často používané sú aj kurdský a turecký jazyk. V miestach asýrskeho a turkménskeho osídlenia sa používa aj asýrsky a turkménsky jazyk. Základom hospodárstva sa stala ťažba ropy. Kvôli nepokojom v zemi, ale aj kvôli veľkému poklesu ceny ropy na trhu sa hospodárstvo krajiny celkom prepadáva.
Kresťania v Iraku 
Najpočetnejšou etnickou skupinou v krajine sú Arabi – tvoria asi 75 až 80 percent populácie. 15 až 20 percent predstavujú Kurdi. Viac ako 97 percent Iračanov, práve spomedzi Kurdov a Arabov, vyznáva moslimské vierovyznanie. Ďalšími etnickými skupinami, žijúcimi v Iraku, sú Turkméni, Asýrčania, Iránci a Arméni. Kresťania v Iraku sú náboženskou menšinou, ktorá predstavuje len o niečo viac ako jedno percento populácie. Z etnického hľadiska ide prevažne o obyvateľov asýrsko-chaldejského pôvodu.

V súčasnosti má Irak 10 diecéz Asýrsko-chaldejskej cirkvi, na čele ktorej stojí babylonský patriarcha, kardinál Emmanuel III. Delly. Veriaci Sýrsko-katolíckej cirkvi majú dve arcieparchie a Arménsko-katolícka cirkev má jednu arcieparchiu. Katolícka cirkev latinského obradu má jednu arcidiecézu v Bagdade, ktorú spravuje Mons. Jean Benjamin Sleiman. Okrem toho sú v Iraku v rámci kresťanov zastúpení aj grécko-melchitskí katolíci. Apoštolským nunciom je Mons. Francis Assisi Chullikatt, ktorý v Iraku pôsobí od roku 2006. Predsedom Konferencie biskupov Iraku je babylonský patriarcha Asýrsko-chaldejskej cirkvi, kardinál Emmanuel III. Delly.

Za posledné roky opustili krajinu státisíce kresťanov, z dôvodu pribúdajúcich útokov a zastrašovania islamskými fundamentalistami, ktorí tvrdia, že Irak je moslimskou krajinou. Zatiaľ čo pred 10 rokmi bolo v Iraku asi osemsto tisíc chaldejských katolíkov, dnes ich je podľa tamojších biskupov menej ako tristotisíc. Podľa údajov zverejnených v polovici januára tohto roku agentúrou Asia News, panuje v irackom meste Mosul aj naďalej protikresťanská nálada. Najnovšie verejnosťou otriasla smrť 36- ročného kresťana Arménskej cirkvi. Ďalšieho veriaceho uniesli na Nový rok. Zadržiavali a mučili ho štyri dni. Prepustili ho až po zaplatení kaucie. Spravodajská agentúra dodáva, že za únosmi sú kriminálne skupiny, ktoré chcú od kresťanov peniaze. Tieto skupiny sú napojené na Al - Kájdu, ktorá pôsobí v tejto oblasti krajiny. V októbri minulého roku zabili 16 kresťanov a krajinu opustilo v strachu o svoje životy viac ako 2 tisíc rodín. Podľa agentúry sa tak „Mosul stáva sopkou pripravenou kedykoľvek explodovať.“  
Biskupi Iraku na návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne 
Na úradnej návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne, ktorá trvala od 23. do 27. januára, darovali Chaldejskí biskupi Svätému Otcovi liturgické rúcha svojich mučeníkov. Počas audiencie odovzdali Benediktovi XVI. bohoslužobné rúcho arcibiskupa Paula Fraja Rahhoa a štólu brata Ragheeda Ganniho. Obaja muži zomreli násilnou smrťou v Mosule. Arcibiskup Rahho v roku 2008 a Ragheed Ganni v roku 2007. Svätý Otec prijal tieto dary s dojatím a dodal, že „je ich obeta znakom lásky k Cirkvi a k ich krajine.“  
Benedikt XVI. tiež vyzval irackých biskupov, aby pokračovali v misijnej službe „humánneho a duchovného rozvoja“ najmä medzi mladými ľuďmi. Požiadal ich, aby zostávali blízko pri svojich veriacich, v ich potrebách a ťažkostiach, najmä pri chorých a trpiacich. Svätý Otec podporil myšlienku synody, o ktorú požiadali irackí biskupi a ktorá by sa mala začať v máji.

Očakávaná Synoda v znamení katechizovania a pastorálnej starostlivosti  
Iracký arcibiskup z Kirkuku, Mons. Luis Sako, už oboznámil Svätého Otca aj s obsahom Synody. Jej prioritou by bolo katechizovanie a pastorálna starostlivosť, s dôrazom na denný život. „Musíme vychovávať katechétov, kňazov a rehoľníkov. Mnohí odišli a tí, čo sme zostali, je nás málo. Cirkev sa musí postarať o nás. Pomôcť nám vzdelávať, asistovať pri obnove krajiny... Musíme zapojiť kresťanov do sociálneho života v Iraku. Musíme chrániť ich etické a kultúrne dedičstvo“ – uviedol arcibiskup Luis Sako. Zároveň dodal, že práve Synoda by mohla pomôcť tamojším kresťanom, ktorých situácia v Iraku je ťažká. Sú vystavení útokom zo strany moslimov, a preto viacerí z obavy o vlastný život, opúšťajú krajinu. Arcibiskup z Kirkuku sa domnieva, že iracká vláda by mala zriadiť „ministerstvo pre menšiny“, ktoré by chránilo ich práva a povzbudilo ich zostať.
Príhovor Svätého Otca k biskupom Iraku  
„Nech irackí predstavitelia bránia ľudské a civilné práva kresťanov v Iraku“- to bola výzva Svätého Otca, ktorú biskupom adresoval v uplynulú sobotu v závere ich návštevy. Pápež si spomenul na násilie, ktoré v mnohých prípadoch „zakrvavilo“ Cirkev v Iraku a dodal, že „krv mučeníkov je veľkým príhovorom u Boha“. Potom pokračoval:

„Pozdravujem ich odvahu a vytrvalosť pred skúškami a pri útokoch, v ktorých sa ocitli, najmä v Iraku. Svedectvo evanjelia, ktoré prinášajú, je znakom vitality ich viery a sily ich nádeje. Vyzývam vás k podpore veriacich pri prekonávaní súčasných ťažkostí a apelujem najmä na irackých predstaviteľov, aby im priznali ich ľudské a civilné práva a povzbudzujem ich k tomu, aby milovali zem ich praotcov, s ktorou sú hlboko zviazaní.“

Benedikt XVI. sa tiež pozastavil pri starovekých kresťanských koreňoch Chaldejskej cirkvi a spomenul si, že v jej dejinách „vyvíjala aktívnu úlohu v živote“ národov, v ktorých je prítomná. A dnes „keď Chaldejská cirkev zastáva také dôležité miesto vo vašej krajine“ – vyzval Svätý Otec – „musí pokračovať v tomto poslaní v službe ich ľudského a duchovného rozvoja.“ K tomu – ako dodal Benedikt XVI. im má pomôcť podpora „vyššieho kultúrneho stupňa veriacich“, a to najmä mladých, ako aj formácia v rozličných oblastiach - či už náboženských, ako aj svetských. V závere ich vyzval k charitatívnej práci, aby stále viac veriacich slúžilo chudobnejším. „Viem, že napriek hrozným momentom, ktorými krajina prešla a ktoré sú ešte živé, sa rozvinuli diela úžasnej charity, ktorá slúži ku cti Bohu, Cirkvi a irackému ľudu“ – uzavrel svoj príhovor Svätý Otec. –jv-







All the contents on this site are copyrighted ©.