Krajina, do ktorej dnes
nazrieme je známou kolískou najstarších civilizácií. Stačí keď spomenieme rieky Eufrat
a Tigris a mnohí si spomenú na udalosti siahajúce do dávnej minulosti, keď tu sídlili
Sumeri, Akkadi, neskôr svojou pýchou preslávená Babylonská ríša, či ríša Asýrčanov,
Peržanov alebo Alexandra Veľkého. Poputujeme teda do Irackej republiky, ktorá je
štátom v juhozápadnej Ázii. Na juhu susedí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou, na západe
s Jordánskom, na severozápade so Sýriou, na severe s Tureckom a na východe s Iránom.
Na túto krajinu si spomíname aj v súvislosti s minulotýždňovou návštevou Ad limina
apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne a ich stretnutím so Svätým Otcom. Demografické
a politické údaje o krajine Hlavným mestom Iraku je Bagdad. Iracké kráľovstvo
získalo formálnu nezávislosť 3. októbra 1932. Avšak aj napriek tomu zostal Irak závislým
od Británie. Súčasnou hlavou štátu je Džalál Talabání, ktorý bol zvolený 6. apríla
2005. Krajina má viac ako 27 miliónov obyvateľov, úradným jazykom je arabčina a často
používané sú aj kurdský a turecký jazyk. V miestach asýrskeho a turkménskeho osídlenia
sa používa aj asýrsky a turkménsky jazyk. Základom hospodárstva sa stala ťažba ropy.
Kvôli nepokojom v zemi, ale aj kvôli veľkému poklesu ceny ropy na trhu sa hospodárstvo
krajiny celkom prepadáva. Kresťania v Iraku Najpočetnejšou etnickou
skupinou v krajine sú Arabi – tvoria asi 75 až 80 percent populácie. 15 až 20 percent
predstavujú Kurdi. Viac ako 97 percent Iračanov, práve spomedzi Kurdov a Arabov, vyznáva
moslimské vierovyznanie. Ďalšími etnickými skupinami, žijúcimi v Iraku, sú Turkméni,
Asýrčania, Iránci a Arméni. Kresťania v Iraku sú náboženskou menšinou, ktorá predstavuje
len o niečo viac ako jedno percento populácie. Z etnického hľadiska ide prevažne o obyvateľov
asýrsko-chaldejského pôvodu.
V súčasnosti má Irak 10 diecéz Asýrsko-chaldejskej
cirkvi, na čele ktorej stojí babylonský patriarcha, kardinál Emmanuel III. Delly.
Veriaci Sýrsko-katolíckej cirkvi majú dve arcieparchie a Arménsko-katolícka cirkev
má jednu arcieparchiu. Katolícka cirkev latinského obradu má jednu arcidiecézu v Bagdade,
ktorú spravuje Mons. Jean Benjamin Sleiman. Okrem toho sú v Iraku v rámci kresťanov
zastúpení aj grécko-melchitskí katolíci. Apoštolským nunciom je Mons. Francis Assisi
Chullikatt, ktorý v Iraku pôsobí od roku 2006. Predsedom Konferencie biskupov Iraku
je babylonský patriarcha Asýrsko-chaldejskej cirkvi, kardinál Emmanuel III. Delly.
Za posledné roky opustili krajinu státisíce kresťanov, z dôvodu pribúdajúcich
útokov a zastrašovania islamskými fundamentalistami, ktorí tvrdia, že Irak je moslimskou
krajinou. Zatiaľ čo pred 10 rokmi bolo v Iraku asi osemsto tisíc chaldejských katolíkov,
dnes ich je podľa tamojších biskupov menej ako tristotisíc. Podľa údajov zverejnených
v polovici januára tohto roku agentúrou Asia News, panuje v irackom meste Mosul aj
naďalej protikresťanská nálada. Najnovšie verejnosťou otriasla smrť 36- ročného kresťana
Arménskej cirkvi. Ďalšieho veriaceho uniesli na Nový rok. Zadržiavali a mučili ho
štyri dni. Prepustili ho až po zaplatení kaucie. Spravodajská agentúra dodáva, že
za únosmi sú kriminálne skupiny, ktoré chcú od kresťanov peniaze. Tieto skupiny sú
napojené na Al - Kájdu, ktorá pôsobí v tejto oblasti krajiny. V októbri minulého roku
zabili 16 kresťanov a krajinu opustilo v strachu o svoje životy viac ako 2 tisíc rodín.
Podľa agentúry sa tak „Mosul stáva sopkou pripravenou kedykoľvek explodovať.“ Biskupi
Iraku na návšteve Ad limina apostolorum vo Vatikáne Na úradnej návšteve
Ad limina apostolorum vo Vatikáne, ktorá trvala od 23. do 27. januára, darovali Chaldejskí
biskupi Svätému Otcovi liturgické rúcha svojich mučeníkov. Počas audiencie odovzdali
Benediktovi XVI. bohoslužobné rúcho arcibiskupa Paula Fraja Rahhoa a štólu brata Ragheeda
Ganniho. Obaja muži zomreli násilnou smrťou v Mosule. Arcibiskup Rahho v roku 2008
a Ragheed Ganni v roku 2007. Svätý Otec prijal tieto dary s dojatím a dodal, že „je
ich obeta znakom lásky k Cirkvi a k ich krajine.“ Benedikt XVI. tiež vyzval
irackých biskupov, aby pokračovali v misijnej službe „humánneho a duchovného rozvoja“
najmä medzi mladými ľuďmi. Požiadal ich, aby zostávali blízko pri svojich veriacich,
v ich potrebách a ťažkostiach, najmä pri chorých a trpiacich. Svätý Otec podporil
myšlienku synody, o ktorú požiadali irackí biskupi a ktorá by sa mala začať v máji.
Očakávaná Synoda v znamení katechizovania a pastorálnej starostlivosti
Iracký arcibiskup z Kirkuku, Mons. Luis Sako, už oboznámil Svätého Otca
aj s obsahom Synody. Jej prioritou by bolo katechizovanie a pastorálna starostlivosť,
s dôrazom na denný život. „Musíme vychovávať katechétov, kňazov a rehoľníkov. Mnohí
odišli a tí, čo sme zostali, je nás málo. Cirkev sa musí postarať o nás. Pomôcť nám
vzdelávať, asistovať pri obnove krajiny... Musíme zapojiť kresťanov do sociálneho
života v Iraku. Musíme chrániť ich etické a kultúrne dedičstvo“ – uviedol arcibiskup
Luis Sako. Zároveň dodal, že práve Synoda by mohla pomôcť tamojším kresťanom, ktorých
situácia v Iraku je ťažká. Sú vystavení útokom zo strany moslimov, a preto viacerí
z obavy o vlastný život, opúšťajú krajinu. Arcibiskup z Kirkuku sa domnieva, že iracká
vláda by mala zriadiť „ministerstvo pre menšiny“, ktoré by chránilo ich práva a povzbudilo
ich zostať. Príhovor Svätého Otca k biskupom Iraku „Nech
irackí predstavitelia bránia ľudské a civilné práva kresťanov v Iraku“-
to bola výzva Svätého Otca, ktorú biskupom adresoval v uplynulú sobotu v závere ich
návštevy. Pápež si spomenul na násilie, ktoré v mnohých prípadoch „zakrvavilo“
Cirkev v Iraku a dodal, že „krv mučeníkov je veľkým príhovorom u Boha“.
Potom pokračoval:
„Pozdravujem ich odvahu a vytrvalosť pred skúškami a pri
útokoch, v ktorých sa ocitli, najmä v Iraku. Svedectvo evanjelia, ktoré prinášajú,
je znakom vitality ich viery a sily ich nádeje. Vyzývam vás k podpore veriacich pri
prekonávaní súčasných ťažkostí a apelujem najmä na irackých predstaviteľov, aby im
priznali ich ľudské a civilné práva a povzbudzujem ich k tomu, aby milovali
zem ich praotcov, s ktorou sú hlboko zviazaní.“
Benedikt XVI. sa tiež pozastavil
pri starovekých kresťanských koreňoch Chaldejskej cirkvi a spomenul si, že v jej dejinách
„vyvíjala aktívnu úlohu v živote“ národov, v ktorých je prítomná. A dnes „keď
Chaldejská cirkev zastáva také dôležité miesto vo vašej krajine“ – vyzval Svätý
Otec – „musí pokračovať v tomto poslaní v službe ich ľudského a duchovného rozvoja.“
K tomu – ako dodal Benedikt XVI. im má pomôcť podpora „vyššieho kultúrneho
stupňa veriacich“, a to najmä mladých, ako aj formácia v rozličných oblastiach
- či už náboženských, ako aj svetských. V závere ich vyzval k charitatívnej práci,
aby stále viac veriacich slúžilo chudobnejším. „Viem, že napriek hrozným momentom,
ktorými krajina prešla a ktoré sú ešte živé, sa rozvinuli diela úžasnej charity,
ktorá slúži ku cti Bohu, Cirkvi a irackému ľudu“ – uzavrel svoj príhovor Svätý
Otec. –jv-