Rozhovor týždňa: s Domenicom Masellim a Marcom Fabellom o Týždni modlitieb za jednotu kresťanov

Hlavnou „zbraňou“ kresťanov aj v oblasti ekumenického dialógu je modlitba. To sa potvrdilo aj tým, že Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa koná už po 101. krát. Začal sa v nedeľu vo všetkých kresťanských spoločenstvách sveta na tému „A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným v tvojej ruke” (Ez 37,17) a zajtra ho liturgickou slávnosťou uzavrie pápež Benedikt XVI. Na prípravách sa podieľala ekumenická skupina Kórey, ktorá vychádzala z textu proroka Ezechiela v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov, pričom sa každý deň nesie v znamení konkrétneho posolstva.



K téme „Kresťania proti vojne a násiliu“ sa vyjadril predseda Združenia evanjelických cirkví, Domenico Maselli.  

V prvej chvíli sa zdalo, že to budú predovšetkým vrcholní predstavitelia, ktorí povedú ekumenické hnutie dopredu: v skutočnosti, vo chvíli, v ktorej vrcholní predstavitelia sa akoby pozastavili, základný impulz tomuto hnutiu dali samotní kresťanskí veriaci., Podľa mňa, jeden zo skutočných koreňov súčasného ekumenického hnutia je svedectvo dané kresťanmi, aj spolu so židmi v nacistických táboroch. To sú tie miesta, kde katolícki a protestantskí mučeníci cítili veľkú vzájomnú jednotu, nemohli urobiť nič iné, ako vyznávať toho istého Pána. Toto je základom našej viery a nášho spoločného bytia.  

Profesor Maselli, v sprievodnom posolstve témy Týždňa modlitieb sa píše, že „aj dnes svet hľadá jednotu, ale v tomto smerovaní majú kresťania iba jedinú zbraň: a to modlitbu“... 

Toto je naša zbraň. Nedávno so počul ako niekto povedal, že sme ako Izraelský národ, a osobitným spôsobom ako Mojžiš, ktorý – v túžbe ísť do zasľúbenej zeme – sa musel uspokojiť s tým, že ju videl len z vrchu Nebo. Myslím, že aj my sme na tomto vrchu a v tejto chvíli musíme pochopiť, že vo svete nie je inej nádeje ako sú kresťanské hodnoty a Pánov návrat. V  týchto časoch veľkej krízy môžeme ponúknuť aspoň ducha našej kresťanskej jednoty.  

Kardinál Kasper potvrdil, že veľké rozdiely existujúce v iných kresťanských vierovyznaniach boli naznačené a že je teda možné ísť ďalej k riešeniu problémov, ktoré sú ešte otvorené. Je to vízia, ku ktorej sa prikláňate aj vy? 

Áno, úplne sa s tým stotožňujem. Verím, že jediná vec, ktorú by sme skutočne nemali robiť je to, že by sme si navzájom klamali. Predovšetkým preto, že klamstvo pochádza od zlého a úprimnosť je charakteristickou pre Božie deti. Ale táto úprimnosť nás musí viesť úprimne, aby sme sa mohli objať a môcť, aj keď nie sme vo všetkom za jedno, zjednotiť sa v spoločnej práci a modlitbe a v spoločnom čítaní Svätého písma.  

O téme utrpenia ako jednej z tém počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov hovoril riaditeľ časopisu „Fatebenefratelli“, brat Marco Fabello, keď povedal:  

Žijeme v čase mnohých rozdelení vo svete ale aj v Cirkvi. Kristus, ktorý zomrel na kríži, zomrel pre všetkých. Musíme teda znovu vychádzať z tohto utrpenia, aby sme našli spoločnú niť aj v priestore utrpenia.



Ako sa spája duchovný ekumenizmus so zdravotnou starostlivosťou? 

Utrpenie spája všetkých ľudí. Všetky kresťanské spoločenstvá trpia v Kristovi a tak sa mi zdá, že toto bude jeden zo skutočne dôležitých nástrojov, ktorý sa môže použiť, či už v modlitbe, ako aj v ponúknutí utrpenia práve pre zjednotenie kresťanov. Môžem použiť osobný príklad, keďže som videl Svätú zem, v nemocnici v Nazarete, kde židia pomáhali Palestínčanom a Palestínčania pomáhali kresťanom. Vo svete utrpenia sa rozdielnosti takmer úplne stierajú, pretože je tu človek s jeho ľudskou dôstojnosťou a so svojou identitou. A tak vieme, že trpieť v Kristovi znamená byť skutočnými kresťanmi.  

Aké ovocie môže priniesť do srdca ekumenizmus v oblasti zdravotníctva? 

Myslím, že by sme mali menej rozdelení a vojen, ak by sme dokázali pochopiť, že v tom istom utrpení, ktoré je spôsobené konfliktami a chorobami nachádzame solidárnosť a ľudskosť, ktorá nás opätovne spája. Napríklad po bombardovaniach v Gaze nachádzame silnú solidárnosť, jednotu pri poskytovaní pomoci osobám a spoluúčasť v ich utrpení.  

Zjednotení stojac pred utrpením znamená byť aj viditeľnejším jediným Božím ľudom... 

Kto žije „realitu na okraji“ nežije rozdielnosti ale jednotu. Žiaľ potrebujeme to prežiť, aby sme tomu uverili, ale mali by sme veriť aj bez toho, aby sme to museli prežiť. Utrpenie musí byť nástrojom ľudskej a kresťanskej solidárnosti.  

Aké sú dnes základné iniciatívy ekumenického charakteru na uľahčenie chorôb a utrpenia?  

Myslím si, že jedna z najdôležitejších oblastí na zjednotenie všetkých vierovyznaní by mohla byť oblasť výskumu, ale sú aj mnohé iné. Ľudská solidárnosť má tisíce odtieňov, ktorými môžeme prechádzať. Verím, že stačí mať len trochu fantázie, aby sme našli spôsoby, ktorými môžeme podporovať túto jednotu. – jv –