Rozhovor týždňa: s Domenicom Masellim a Marcom Fabellom o Týždni modlitieb za jednotu
kresťanov
Hlavnou „zbraňou“ kresťanov
aj v oblasti ekumenického dialógu je modlitba. To sa potvrdilo aj tým, že Týždeň modlitieb
za jednotu kresťanov sa koná už po 101. krát. Začal sa v nedeľu vo všetkých kresťanských
spoločenstvách sveta na tému „A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným
v tvojej ruke” (Ez 37,17) a zajtra ho liturgickou slávnosťou uzavrie pápež Benedikt
XVI. Na prípravách sa podieľala ekumenická skupina Kórey, ktorá vychádzala z textu
proroka Ezechiela v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov, pričom
sa každý deň nesie v znamení konkrétneho posolstva.
K téme
„Kresťania proti vojne a násiliu“ sa vyjadril predseda Združenia evanjelických
cirkví, Domenico Maselli.
V prvej chvíli sa zdalo, že to budú predovšetkým
vrcholní predstavitelia, ktorí povedú ekumenické hnutie dopredu: v skutočnosti,
vo chvíli, v ktorej vrcholní predstavitelia sa akoby pozastavili, základný
impulz tomuto hnutiu dali samotní kresťanskí veriaci., Podľa
mňa, jeden zo skutočných koreňov súčasného ekumenického hnutia je svedectvo
dané kresťanmi, aj spolu so židmi v nacistických táboroch. To sú tie
miesta, kde katolícki a protestantskí mučeníci cítili veľkú vzájomnú
jednotu, nemohli urobiť nič iné, ako vyznávať toho istého Pána. Toto je základom
našej viery a nášho spoločného bytia.
Profesor Maselli, v sprievodnom
posolstve témy Týždňa modlitieb sa píše, že „aj dnes svet hľadá jednotu, ale
v tomto smerovaní majú kresťania iba jedinú zbraň: a to modlitbu“...
Toto
je naša zbraň. Nedávno so počul ako niekto povedal, že sme ako Izraelský národ,
a osobitným spôsobom ako Mojžiš, ktorý – v túžbe ísť do zasľúbenej zeme – sa
musel uspokojiť s tým, že ju videl len z vrchu Nebo. Myslím, že aj
my sme na tomto vrchu a v tejto chvíli musíme pochopiť, že vo svete
nie je inej nádeje ako sú kresťanské hodnoty a Pánov návrat. V týchto
časoch veľkej krízy môžeme ponúknuť aspoň ducha našej kresťanskej
jednoty.
Kardinál Kasper potvrdil, že veľké rozdiely existujúce
v iných kresťanských vierovyznaniach boli naznačené a že
je teda možné ísť ďalej k riešeniu problémov, ktoré sú ešte otvorené. Je
to vízia, ku ktorej sa prikláňate aj vy?
Áno,
úplne sa s tým stotožňujem. Verím, že jediná vec, ktorú by sme skutočne
nemali robiť je to, že by sme si navzájom klamali. Predovšetkým
preto, že klamstvo pochádza od zlého a úprimnosť je charakteristickou pre Božie
deti. Ale táto úprimnosť nás musí viesť úprimne, aby sme sa mohli
objať a môcť, aj keď nie sme vo všetkom za jedno, zjednotiť sa v spoločnej
práci a modlitbe a v spoločnom čítaní Svätého písma.
O téme utrpenia ako jednej z tém počas Týždňa modlitieb za
jednotu kresťanov hovoril riaditeľ časopisu „Fatebenefratelli“, brat Marco Fabello,
keď povedal:
Žijeme v čase mnohých rozdelení vo svete ale aj v Cirkvi.
Kristus, ktorý zomrel na kríži, zomrel pre všetkých. Musíme teda znovu vychádzať z tohto
utrpenia, aby sme našli spoločnú niť aj v priestore utrpenia.
Ako
sa spája duchovný ekumenizmus so zdravotnou starostlivosťou?
Utrpenie
spája všetkých ľudí. Všetky kresťanské spoločenstvá trpia v Kristovi
a tak sa mi zdá, že toto bude jeden zo skutočne dôležitých nástrojov, ktorý
sa môže použiť, či už v modlitbe, ako aj v ponúknutí utrpenia práve pre zjednotenie
kresťanov. Môžem použiť osobný príklad, keďže som videl Svätú zem, v nemocnici v Nazarete,
kde židia pomáhali Palestínčanom a Palestínčania pomáhali kresťanom. Vo svete utrpenia
sa rozdielnosti takmer úplne stierajú, pretože je tu človek s jeho ľudskou dôstojnosťou
a so svojou identitou. A tak vieme, že trpieť v Kristovi znamená byť skutočnými kresťanmi.
Aké ovocie môže priniesť do srdca ekumenizmus v oblasti zdravotníctva?
Myslím,
že by sme mali menej rozdelení a vojen, ak by sme dokázali pochopiť, že v tom
istom utrpení, ktoré je spôsobené konfliktami a chorobami nachádzame solidárnosť a ľudskosť,
ktorá nás opätovne spája. Napríklad po bombardovaniach v Gaze nachádzame silnú
solidárnosť, jednotu pri poskytovaní pomoci osobám a spoluúčasť v ich utrpení.
Zjednotení stojac pred utrpením znamená byť aj viditeľnejším
jediným Božím ľudom...
Kto žije „realitu na okraji“ nežije rozdielnosti
ale jednotu. Žiaľ potrebujeme to prežiť, aby sme tomu uverili, ale mali by
sme veriť aj bez toho, aby sme to museli prežiť. Utrpenie musí byť nástrojom ľudskej
a kresťanskej solidárnosti.
Aké sú dnes základné iniciatívy ekumenického
charakteru na uľahčenie chorôb a utrpenia?
Myslím si, že jedna z najdôležitejších
oblastí na zjednotenie všetkých vierovyznaní by mohla byť oblasť výskumu, ale sú aj
mnohé iné. Ľudská solidárnosť má tisíce odtieňov, ktorými môžeme prechádzať.
Verím, že stačí mať len trochu fantázie, aby sme našli spôsoby, ktorými
môžeme podporovať túto jednotu. – jv –